i to americkí vedci z Lawrence Livermore National Laboratory v Berkeley.
Základom návrhu je zaujímavé zistenie o baktériách, žijúcich v opustených baniach. Tie vylučujú bielkoviny, ktoré umožňujú z nebezpečných kovov "vyrobiť" zhluk nanočastíc, ktorý stráca svoju jedovatosť. Baktériám pomáhajú enzýmy, ktoré vedia napríklad zo zinku pripraviť sulfid zinočnatý. Pritom vznikajú častice, ktoré majú v priemere iba 2 - 6 nanometrov, teda miliardtín metra. Keď je kov v takomto "nanotechnologickom zhluku", nemôže sa voľne pohybovať a ťažšie sa rozpúšťa. Pri zmene vonkajších podmienok sa môžu zhluky nanočastíc znovu rozpustiť.
S použitím najmodernejších metód spektrometrie a elektrónovej a infračervenej mikroskopie mohli vedci študovať, ako bielkoviny prispievajú k vytváraniu hustých zhlukov nanočastíc sulfidu zinočnatého. Peter Weber, spoluautor článku zo Science povedal, že vďaka tomu odhalili neočakávaný mechanizmus, ktorý vyžaduje, aby baktéria vylučovala bielkoviny, účinkujúce mimo jej tela. Základom procesu, ktorý nám asi pripomenie stredovekú alchýmiu, je aminokyselina cysteín. "Aby sme sa vedeli zbaviť znečistenia spôsobeného ťažkými kovmi, je potenciálne možné využiť cysteín, prípadne bielkoviny, bohaté na túto aminokyselinu," konštatoval Weber.
Americký vedec je presvedčený, že výskum prispel aj do kontroverznej diskusie o vplyve ohromného rozvoja nanovied na životné prostredie. Mnohí vrátane britského princa Charlesa pred rozvojom nanovied varovali. Tento výskum však ukázal, že prirodzene produkované nanočastice možno tiež prirodzene kontrolovať, preto nehrozí ich nekontrolovateľné šírenie a nemali by byť pre človeka nebezpečné.
(der)
