il kolektív prekladateľov.
Čo je na pamäti také zvláštne? Bez nej by sme nemali spomienky, naša osobnosť by sa rozsypala na prach. Zostalo by iba beznádejné hľadanie strateného času, hmla, nástojčivý pocit, že tu čosi bolo. Ale čo konkrétne?
Kolotoč pamäti v podobe ukladaní nových spomienok a informácií sa nesmie zastaviť. Encyklopédia ukazuje, kde pramení, aké sú princípy pamäťového záznamu, a prečo ich mozog pred nami tak nástojčivo skrýva. Zaoberá sa praktickými námetmi typu čo môžeme urobiť pre lepšiu pamäť, a názorne vysvetľuje, ako sa líši pamäť na slová, čísla, názvy a smery ulíc alebo šachové varianty.
Čím sa však vyznačujú ľudia s vynikajúcou pamäťou, môžeme ísť v ich stopách? Ako je to v skutočnosti s bájnou fotografickou pamäťou? Aké najzávažnejšie choroby môžu naše neuróny spomaliť či zničiť? Čo získame, ak budeme náš mozog cvičiť, čím, ako, kedy a prečo ho máme kŕmiť? Môžeme si spomienky vymieňať ako známky? Podobných otázok aj s odpoveďmi nájdeme v encyklopédii veľa.
Vzrušujúci pohľad na fenomén pamäti, ktorý nám predkladajú autori diela, nemôže byť, samozrejme, iný než rýdzo francúzsky. Keď už sa vyskytne príklad futbalistu s dobrou pamäťou, bude to skôr Zidane než Maradona. Vďaka za to, veď naša pamäť je veľmi nedokonalá a už sme viacerí začali zabúdať, že veda o pamäti sa nerobí iba za Atlantikom. Preto mali prekladatelia neľahkú úlohu, ktorú zvládli odhadom na 99 percent. To zvyšné percento ide na vrub niektorých formulácií, ktoré by azda zneli hladšie takpovediac v "americkom" popularizačnom štýle: radšej kratšie ako dlhšie, radšej jasnejšie ako hmlisto, radšej menej vedecky ako príliš zložito. Nič to však nemení na skutočnosti, že čitateľ dostal do rúk poctivý a užitočný kompas v oceáne pamäti a zabúdania.
