Niel Dello Russo z Univerzity Johnsa Hopkinsa (USA) s kolegami spochybnili názor, že vonkajšie vrstvy komét sa chemicky líšia od vnútorných. Dva fragmenty rozpadajúcej sa kométy 73P/Schwassmann-Wachmann 3, ktorá každých 5,34 roka prechádza blízko Zeme, sú totiž pozoruhodne chemicky rovnorodé.
(Zdroj: Nature)
Tiziana Rossettová z Univerzitného kolégia v Londýne (Veľká Británia) informovala o príprave prvého simulátora, ktorý umožní skúmať účinky vĺn tsunami, čím sa získajú poznatky na zlepšenie ochrany pobrežia. 45-metrový simulátor bude v grófstve Oxford a vytvorí aj tsunami s 3-4 hrebeňmi - toľko mala katastrofická vlna z decembra 2004 v Indickom oceáne. Výskum sa rozbehne v roku 2009.
(Zdroj: University College London)
Tímy Petera Thomasa z Cornellovej univerzity a Dalea Cruikshanka z Amesovho výskumného strediska NASA (obe inštitúcie USA) zistili zo záberov sondy Cassini, že Hyperion, ôsmy najväčší mesiac Saturna (na obrázku), má v mierke niekoľkých kilometrov nezvyčajnú špongiovitú podobu. Povrch porózneho mesiaca pokrýva ľad, dobre odrážajúci svetlo, vnútro 2- až 10-kilometrových kráterov však pokrývajú tmavšie uhľovodíky.
(Zdroj: Nature)
Eleanna Kazanaová z Imperiálneho kolégia v Londýne (Veľká Británia) s kolegami zistila, že vošky konzumujúce kapustu vyvinuli systém chemickej obrany, ktorý im umožňuje zneškodniť predátorov - lienky - výbuchom „bomby“ horčicového oleja. Lienku poraní alebo odpudí, čo zachráni kolóniu vošiek, hoci samotná voška pri tom zvyčajne zahynie.
(Zdroj: Proceedings of the
Royal Society London B)
A napokon čosi z vedeckej spoločnosti. Gruberovu cenu za genetiku vo výške pol milióna dolárov získal Maynard Olson z Washingtonskej univerzity (USA). Navrhol, ako genómy pri mapovaní rozdeliť do zvládnuteľných jednotiek, čo umožnilo rozlúštiť aj DNA človeka.
(Zdroj: Peter and Patricia Gruber Foundation)
