Objav sa týka planéty HD 189733b, obežnice rovnomennej hviezdy (ibaže bez „b“) v súhvezdí Líštičky, vzdialenej od nás 64 svetelných rokov (1 svetelný rok = 9,46 bilióna kilometrov). Hviezda sa veľmi podobá na naše Slnko, má len o trochu nižšiu povrchovú teplotu. Planéta HD 189733b patrí do kategórie plynných obrov ako náš Jupiter, je však od neho približne o 15 percent hmotnejšia. Obieha veľmi blízko materskej hviezdy, 30-krát bližšie ako Zem okolo Slnka (Jupiter oproti tomu obieha okolo Slnka 5-krát ďalej ako Zem), preto má jej atmosféra až dvetisíc stupňov. Z nášho pohľadu pri tom navyše prechádza naprieč diskom svojej hviezdy, takže ide o takzvanú tranzitujúcu planétu. Práve posledná spomenutá vlastnosť vedcom uľahčuje výskum jej zloženia.
HD 189733b pozorovali počas tranzitu v oblasti infračerveného žiarenie Spitzerovým kozmickým ďalekohľadom NASA („kolega“ Hubblovho ďalekohľadu, zameraný na infračervené výskumy). Podrobnosti infračerveného spektra, čiže rozloženého svetla planéty vysvetlili tak, že v jej atmosfére silno pohlcuje žiarenie superhorúca vodná para. Voda sa považuje za dôležitý indikátor prakticky pri každom pátraní po živote, možno si však predstaviť aj iné univerzálne biologické rozpúšťadlá či médiá. HD 189733b, samozrejme, nemá prostredie pohostinné pre život. Dôležité je však preukázané spojenie dvoch kategórií: mimoslnečná planéta a voda.
Objav vodnej pary v atmosfére HD 189733b je aktuálne prvým uspokojivo podloženým potvrdením prítomnosti vody na mimoslnečnej planéte.
V najnovšom čísle časopisu Nature, ktoré vychádza práve dnes, objav oznámila Giovanna Tinnetiová z Európskej kozmickej agentúry (ESA), Astrofyzikálneho ústavu pri CNRS (francúzska obdoba našej SAV) a Univerzite Pierra a Marie Curieovcov v Paríži a Univerzitného kolégia v Londýne s kolegami. (urb)
