Vedci skúmali 122 vysušených čili papričiek. Našli sa vo vrstvách preklenujúcich obdobie rokov 500 až 1500 v skalných úkrytoch Guilá Naquitz a Silviina jaskyňa v oblasti mesta Mitla na východe juhomexického údolia Oaxaca.
Najstaršie papričky boli datované do rozpätia rokov 490 až 780. Ukázalo sa, že papričky z prvého náleziska patria k siedmim a z druhého k ďalším trom rôznym odrodám. Zatiaľ nevedno, v akom vzťahu sú tieto odrody k moderným. Jedna pripomína tabasco, iná cayenne. Podstatné je, že obyvatelia nálezísk, ktoré v spomenutom časovom rozpätí slúžili roľníkom z Mitly (patrili ku kultúre Zapotékov) ako dočasné tábory a skladiská, používali papričky čerstvé aj sušené.
Korene dnešnej pikantnej mexickej kuchyne teda siahajú aspoň 1500 rokov do minulosti. Papričky čili samozrejme zdomácnili oveľa skôr - nedávne nálezy z Coxcatlánskej jaskyne v údolí Tehuacán ukázali, že približne pred 8-tisíc rokmi. Jedna vec je však zdomácnenie a druhá rozsiahle používanie, teraz doložené v Oaxace. V samotnom Guilá Naquitz sa okrem papričiek našli zvyšky zdomácnenej kukurice, tekvice, fazule a avokáda, pri tekvici staré až 10-tisíc rokov.
V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA to napísali Linda Perryová z Národného múzea prírodnej histórie pri Smithsonovskej inštitúcii vo Washingtone a Kent Flannery z Michiganskej univerzity. (urb)
