V dávnejšej minulosti bývalo tetovanie jedným z rozlišovacích znakov kmeňov a etník aj v Európe vrátane našich končín; inde vo svete ním je dosiaľ. Cestovatelia i diváci filmových dokumentov sa nemôžu dosť vynačudovať nad pestrosťou jeho foriem i rozsahu. V bližšej minulosti bývalo - opäť aj v našich končinách - špecifické pre niektoré profesie a „profesie“, od námorníkov po príslušníkov podsvetia.
Nový boom
Dnes je jednoducho v móde. Ale nechajme módu či nemódu tak. Faktom je, že historicky sa tetovanie vrátilo na scénu, ba prežíva ozajstný boom, a preferujú ho najmä mladí ľudia. Letné mesiace ponúkajú pri prechádzke v meste alebo na kúpalisku skutočne zaujímavé pohľady.
Tetované výtvory sa neraz tak ako grafity prelínajú s umením. Lenže kým autori grafít tvorbou v mnohých prípadoch porušujú majetkové práva iných ľudí, tetovanie sa týka iba majiteľa kože.
A čo ak sa odmilujeme?
Keď bývalo tetovanie rozlišovacím znakom, robili ho tak, aby sa nedalo odstrániť. To platilo prakticky aj pri iných využitiach až do pomerne nedávneho obdobia. Nové kategórie atramentov a dokonalejšie metódy vpichovania však tetovanie odstrániť umožňujú. To rieši problém trebárs takej životnej udalosti, ako je zmena blízkej osoby, ktorej meno tvorí súčasť tetovania. Navyše, zdokonalili sa metódy odstraňovania, predovšetkým tie, ktoré využívajú laserové lúče. Ani to však nie je také jednoduché. Vyžaduje niekoľko zákrokov po sebe, zväčša šesť až sedem. To stále bráni skutočnej expanzii tetovania do ríše módy, založenej na zmene. Niekto problém rieši zmývateľným tetovaním, to však stále nie je ono.
Biomedicínske východisko
Priaznivcom tetovania teraz prišla na pomoc Edith Mathiowitzová, profesorka lekárskych vied a techniky a biomedicínska bádateľka. Pôsobí na Brownovej univerzite v Providence v štáte Rhode Island v USA. Je to u nás menej známa inštitúcia, spolu s Harvardom, Yale a Princetonom však patrí do najprestížnejšej skupiny amerických univerzít, takzvanej Brečtanovej ligy.
Mathiowitzová sa už dlhšie zaoberá výskumom takzvanej mikroenkapsulácie. Ide o vkladanie drobných častíc špecifických látok do obalov, ktoré možno riadene rozrušiť. Látky sa potom uvoľnia v želateľnom okamihu, alebo sa to stane samovoľne, keď obaly, zväčša polymérové guľôčky veľkosti hlavičky špendlíka, pobudnú určitý čas v cieľovom prostredí. Využitie mikroenkapsulácie sa priam ponúka v medicíne na dopravu účinnej liečebnej látky na potrebné miesto; jej uvoľnenie v správnom množstve a čase obmedzuje vedľajšie účinky. Dnes sa už takto podáva približne päť percent najpredávanejších liekov, čo predstavuje trh v objeme vyše 10 miliárd dolárov.
Stačí jedno laserové „umývanie“
Mathiowitzová teraz úspešne vyskúšala mikroenkapsulovaný tetovací atrament.
Atrament tvoria polymérové guľôčky obaľujúce špecifické farbivo zmiešané s nosným roztokom. Je oveľa bezpečnejší ako terajšie, lebo neobsahuje ťažké kovy a iné toxíny. Na to, aby móda mohla využiť pôsobivosť jeho trvácnosti, je však kľúčové, že ho možno pomerne ľahko odstrániť, stačí jedno použitie laserového lúča. Žiarenie totiž rozbije polymérové guľôčky a telo vylúči uvoľnené farbivo prirodzeným spôsobom.
Mikroenkapsulácia sa už popri medicíne komerčne využíva napríklad pri odstraňovaní škvŕn a nečistôt, v potravinárstve, prípadne pri prezentácii parfumov v printových médiách, kde stačí škrabnúť na príslušné miesto strany a zacítite vôňu. Teraz ju zaiste ocenia tí, pre ktorých sa tetovanie stalo súčasťou životného štýlu.
