rtiaci arzenál, nejaké to kúzlo, technologickú vymoženosť a bitka o vlajku môže začať. Nie je to však až tak jednoduché, nestačí vziať nápad na multiplayer zameranej hry, spojiť dve platformy, známe meno a hupsnúť s tým pulty. Shadowrun ponúkne chvíle zábavy a roztomilej radosti z presného headshotu, no zároveň upozorní na niektoré chybičky krásy, ktoré v konečnom dôsledku spôsobili strhnutie niekoľkých bodov z celkového hodnotenia. RASY
Human – tradiční ľudia: nič poriadne nevedia, v ničom nevynikajú, no na druhú stranu ani v ničom nezaostávajú. Ak sa neviete rozhodnúť, ktoré schopnosti by boli pre vás najvhodnejšie, niet lepšieho testovacieho charakteru ako práve človek. Na začiatku nastupujú s finančným bonusom. Elf - z ponúkaných charakterov vydrží najmenej, no je najrýchlejší a pri naboostovaní správnych vlastností sa z nich stávajú šikovní zabijaci v prvých líniách, ktorí sa zrazu zjavia a vo väčšom počte rozsievajú smrť nepríjemne rýchlo. Postupne sa im zvyšuje hodnota zdravia Troll – obrnený tank s hrošou kožou = najvyššia hodnota zdravia. Vydrží mnoho, no jeho pohybové schopnosti sú na bode mrazu. Najlepšie je dať mu do rúk minigun a nechať ho brániť určitú oblasť. Dwarf – trpaslík spočiatku ničím nezaujal, ale ide o výbornú voľbu, pretože je nielen nízky, ale dokáže z blízkych postáv vysávať magickú energiu, ktorej má najviac, no na druhú stranu sa mu obnovuje sakramentsky pomaly.
Shadowrun síce nepatrí u nás medzi extrémne známe svety, no svet je na tom (ako už býva zvykom) tak trochu inak a mnohí fanúšikovia RPG nedajú na spojenie technológie a mágie dopustiť. Počkať, počkať? Základ v papierovom RPG a na multiplayer zameraná akcia? Nejde to vôbec dokopy a preto treba upozorniť, že v Shadowrune sa bude iba strieľať a kúzliť, RPG prvky sú zastúpené maximálne možnosťou nakupovania zbraní a výbavy pred ďalším kolom. Smutné oči nám zostali i pri príbehu, ktorý sa snaží tváriť seriózne, avšak napokon ide iba o niekoľko zbytočných riadkov či nahovorených dialógov. Máme tu dve strany: jednu modrú, druhú červenú a nič viac nepotrebujete vedieť. Je totiž úplne jedno, ktorý rok to vlastne je, kde sa konflikt odohráva, prečo sa medzi sebou ruvú. Je to úplne jedno z prozaického dôvodu. Shadowrun obsahuje len 12 máp + tutorial a fajka zhasla. Či si zahráte proti botom alebo živým hráčom, je už len na vás, avšak to, že tu proti sebe bojuje RNA Corps a Lineage, je jediné, čo sa vás týka.
Shadowrun predstavuje hru, ktorá sa dá nádherne popísať v tabuľkách, ktoré nájdete rozhádzané okolo tohto textu. Spojenie magických schopností a technologických vymožeností ponúka zaujímavý pohľad na rýchle zabíjanie tu v otvorených, tu v uzavretých arénach, ale v konečnom dôsledku rozhodne nejde o zásadný prvok, ktorý má pripomínať známy svet. Je síce pekné, že si môžeme vykúzliť Strom života a dopĺňať tak zdravie všetkým zúčastneným a dokonca to pridáva na strategickom uvažovaní, ale keďže je týchto upgradeov trochu viac, niekedy to skôr frustruje. Rýchla a agresívna akcia s potokmi krvi sa nemusí páčiť každému, pretože ide o svet pomerne špecifický, ktorý má zaujímavé nápady, má svoj štýl, ale vrcholne sa nehodí do žánru strieľačiek. Spojenie PC a Xbox 360 komunity by mohlo byť, a v tlačových správach aj bolo, hlavným lákadlom, no je tu jeden problém. Na osobnom počítači ovládate svoju postavu (ktorú si zvolíte na začiatku a ich charakterizácia sa povaľuje niekde tu naokolo) klávesnicou a myškou, konzola je zviazaná s gamepadom. Preto muselo byť niečím konzolové ovládanie zvýhodnené. To poteší, lenže prečo je nutné za súboje medzi komunitami platiť mesačné poplatky (v prípade Xbox 360 je to Gold konto, v prípade Shadowrunu musíte vlastniť Visty a taktiež mať zaplatený zlatý účet), nikto nevysvetlí. Aj keby sa teda hráči rozhodli rozdať si to proti sebe, dvíhajú sa nám obmedzenia a väčšina arén je tak plná majiteľov Xbox 360 verzie. Takže na optimistické reči o súbojoch cti medzi PC a Xboxom zabudnite, teda pokým nepatríte v prípade PC hráča k majetnejším. Ak však hodíte tento fakt za hlavu, že vám postačí aj multiplayer s konzolovými priateľmi, nedostanete dostatočne chutnú porciu, kvôli ktorej by sa oplatilo vyzdvihovať Shadowrun do nebies. S troškou odvahy sa totiž Shadowrun dá nazvať módom k akejkoľvek inej hre. Ako plnohodnotný titul jednoducho sklamal, hoci zábavu ponúka, niekedy to je príliš nasilu.
TECHNOLÓGIE
Antimagic Generator – vysáva z postáv magickú energiu potrebnú na kúzlenie Enhanced Vision – špeciálna hračka, ktorá vám ukáže na istý čas všetky postavy i cez steny Glider – krídla, s ktorými môžete akoby plachtiť a v kombinácii s teleportom dokážete skutočne divy Smartlink – technológia zlepšujúca mierenie Wired Reflexes – zrýchlené refelxy, zlepšenie pohybu – stačí vziať do rúk katanu a máte obrovskú šancu na zaskočenie nepriateľa a rýchle zneškodnenie
GRAFIKA 5 / 10
Už podľa obrázkov je vidieť rozdielny spôsob grafických detailov, ktoré boli použité na postavy a objekty. Samotná architektúra arén ničím špecifickým neohromí, všetky textúry sú fádne, bez detailov a dizajn taktiež neodvalí zo srdca kameň pochybností. Akoby Shadowrun nepatril ani nepatril na next-geny. Je však zrejmé, že na grafiku sa príliš nehľadelo a dôležitá bola rýchlosť bez zbytočného lagovania. Ani to však neospravedlňuje priemernosť jednotlivých máp, ktoré si po chvíli obľúbite, aby ste po hodinke hrania zistili, že vlastne nie sú ničím špecifické. Postavy sú spracované s oveľa väčšou mierou detailov, ktoré si vychutnáte hlavne pri záberoch zblízka, no je to tak trochu dvojsečná zbraň. Pustíte si tak blízko k telu protivníka? Určite nie, preto na grafické spracovanie nebudeme v konečnom zúčtovaní dávať až tak veľký dôraz, no ani to nemení názor, že výzorom hra dieru do sveta neurobila. Poteší vysoká dohľadnosť bez technického obmedzenia – o to sa postarajú budovy alebo prírodné úpravy. Čo sa však hre odpustiť skutočne nedá, sú animácie pohybu postáv. Oni vlastne v niektorých prípadoch vôbec nie sú. Na rebríku neprekladajú nohy a ruky, ale sa dostanú do statickej pózy a s pomocou božou začnú levitovať. Keby som mal bežať spôsobom ako to praktizujú bojovníci v arénach, zrejme si radšej odrežem obe nohy, pretože podivný spôsob kĺzania a hopsania nielenže nevyzerá prirodzene, ono je to i nadmieru smiešne. Skoky vyznievajú taktiež značne pochybne, spomalene. Azda len hrou osudu, no i tak sa musím tvorcom poďakovať, sa v hre nevyskytujú žiadne vozidlá ani nič podobné a nie je toho sprzneného viac. Aj tak sú mapy príliš malé, neskutočne obmedzené a možnosť zničiteľnosti prostredia je na nulovej úrovni. Nepohnete drevenou bedňou, gumené kolesá automobilu znesú všetko. Isteže, veď ani Gears of War nemalo žiadne deformovateľné prostredie, no tam sa aspoň dalo na čo pozerať, kdežto Shadowrun je obyčajný a priemerný shooter, ktorý ničím nezaujme a v kľude by sme ho mohli pasovať za hru z prvej vlny Xbox 360 titulov! Takto sa biznis, vážení vývojári, rozhodne nerobí.
INTERFACE 7 / 10
Na ovládanie si treba zvyknúť a niekomu strieľačky s gamepadom od ruky pôjdu, niekomu nie. Tradičná PC kombinácia samozrejme JE vhodnejšia, presnejšia, rýchlejšia a pokojne si sem dosaďte ďalšie prednosti, avšak ak si na zameriavanie gamepadom zvyknete, ani analógové páčky pre vás nebudú predstavovať veľký problém. Na akciu máte 4 základné sloty, do ktorých dávate okrem primárnej a sekundárnej zbrane (jeden slot = RT) granáty (defaultne na LB) i niektorú zo zakúpených schopností, či už magických alebo technických. Tento upgrade môžete meniť aj počas hrania, len musíte mať daný upgrade vopred zakúpený. Deje sa tak prehľadným a jednoduchým kruhovým menu, takže sa nemusíte poberať do neprehľadných ponúk. Zamrzí slabá možnosť definovania inteligencie botov a vlastností máp, ktorá je mierne dezorientujúca a hlavne nedostatočná. MÁGIA
Gust – klasická mágia, ktorá boostuje používané schopnosti (rýchlosť, účinnosť…) Resurrect – oživí mŕtveho spoluhráča, no treba si dávať pozor, pretože ak zomrie oživovateľ, oživený hráč začne krvácať a strácať energiu Smoke – hráč sa stane na chvíľu neviditeľným (alebo skôr priehľadným) a nezraniteľným, takže pri neprehľadných bitkách alebo v prípade minimálnej energie sa môže urýchlene zdekovať z nebezpečného miesta Strangle – na zvolenom mieste sa objavia segmenty kryštálov, ktoré uberajú energiu každému, kto sa ich dotkne. Dajú sa rozstrieľať, slúžia na čiastočnú obranu určitých miest, pretože vedia zdržať a pri správnom používaní i zničiť protivníka Summon – vykúzlenie agresívne naladenej beštie, ktorá istý čas bojuje po vašom boku a je značne účinná Teleport – klasický teleport, ktorý umožňuje aj prechádzanie cez steny Tree of Life – vytvorí sa „strom života“, ktorý doplňuje energiu každému, kto pod ním stojí. Môže liečiť aj viacerých naraz, no nerozlišuje medzi tým, kto ho vykúzlil a lieči všetkých bez rozdielu. Zbraňami ho môžete zničiť
HRATEĽNOSŤ 6 / 10
Hrá sa to vcelku zábavne, ale keby ma niekto nútil k strieľaniu dlhšie ako hodinu denne, tak sa od radosti usmievať jednoducho nebudem. Akoby monotónne súboje nepredstavujú žiadnu formu výdatnej porcie zábavy, ktorá sála z akéhokoľvek iného titulu – hoc aj Gears of War. V praxi tu máme len tri základné módy, čo je viac než menej a nestačilo by to ani našej skromnej vláde. Attition je klasický deathmatch, Extraction vás núti z daného miesta na mape vziať artefakt a priniesť ho na svoju základňu, pričom súper sa snaží o to isté a Raid je položený takmer totožne, len jeden tím bráni a druhý sa snaží artefakt ukradnúť a priniesť na určité miesto. A to je všetko priatelia, tanier je prázdny, skutočne v hre nenájdete nič viac. Pridajte si k tomu obmedzenia samotných máp, ktoré sa na rozsiahle priestranstvá príliš nehrajú a umožňujú maximálny limit 16 hráčov na mapu a máme tu radosti kopec, no prázdne bruchá. Ešte aj tých máp je neskutočne málo a zrejme ich tvorili v nejakom jednoduchom editore cez obedné prestávky ratolesti vývojárov. Pýtať sa, ako sa potom mierne odfláknutá hra hrá (haha, slovná zásoba poputovala do večných lovísk), je zbytočné. Zabaví na chvíľu, otestujete svoje schopnosti, zažijete radosť i trpké sklamanie a hlavne, začnete sa nudiť.
Je pekné, že tu máme štyri rôzne rasy a možnosť využívania mágie i technologických hračiek v jeden moment, avšak akoby nám niekto predhodil nekompletnú betaverziu s úzkym náhľadom na konečný projekt. Dobre, podobných hier je na Xboxe 360... príliš veľa ich nie je, no i tak je vidieť, že ide o zábavnejšie projekty, než je tomu tak v prípade na multiplayer zameraného Shadowrunu. Chcete konflikt z prítomnosti? Ghost Recon Advanced Warfighter – dokonca dva diely. Chcete futuristické killovačky? Gears of War. Chcete Druhú svetovú? Call of Duty 3.
Chcete po všetkých stránkach priemernú a nedomyslenú hru? Shadowrun. Faktorov ovplyvňujúcich hrateľnosť je viacero: zúfalá nemožnosť rozlíšiť na veľkú diaľku vlastných parťákov od súperových, čo síce mení farba kurzoru, no v chumli je to úplne jedno. Dobre, môžem si zakúpiť špeciálnu schopnosť, no prečo by som to robil? Aby som odstránil dizajnérsku nemohúcnosť niekoho z Fasa Studio? Zbrane by ste takmer všetky vymenovali bez akýchkoľvek vedomostí a rozhodne nespôsobia nikomu šok. Katana je síce pekná vec, no ani v poslednom Hannibalovi, ani v Shadowrune veľa dobrého nespraví. Bavíte sa len nútene, zatiaľ žiadna veľká komunita okolo Shadowrun nebehá a keď sa chcete baviť osamote, sú možnosti hry neskutočne orezané. Nové vlastnosti získavate poľahky, systém platenia známy z CS-ka je príliš benevolentný, chýba motivácia a svet Shadowrunu sa stáva len biednym pozadím. To už radšej mohli po sebe ziapať naši papaláši. A z duše som začal nenávidieť možnosť teleportovania, ktorá robí z hry v niektorých momentoch nepríjemne účinný dvíhač adrenalínu a aj tí najväčší flegmatici zaručene ožijú. MULTIPLAYER 6 / 10
Hra je naň zameraná, čo je z vyššie uvedeného textu zrejmé, preto by sa hodilo okopírovať hodnotenie hrateľnosti. Takže si ho prečítajte ešte raz a pridajte si k nemu chabé možnosti nastavovania, plus možnosť využívania head-seatu a máte tu zábavu, ktorá síce neohromí, ale keď potrebujete zabiť čas, dá sa. Pripojenie je bezchybné, no nutnosť vlastnenia Gold konta pre medziplatformové boje, ku ktorým tým pádom takmer nedochádza. „Cross-platform combat“ tak zostáva len lákavým nápisom na krabici s hrou. ZBRANE
Ares Predator Pistol – obyčajná pištoľ, ktorú použijete len v prípade núdze Ares HH.45 SMG – automat s nízkou úrovňou poškodenia, no je aspoň rýchly Vindicator Minigun – tažká rotačný guľomet, ktorý sa hodnú chvíľu rozbieha, no keď už začne rozdávať svoje vianočné darčeky, schytá to kde-kto Racom 7.62 MM Combat Rifle – útočná puška, nič viac a nič menej Racom Gutter Cleaner Shotgun – brokovnica, zbraň vhodná na malé vzdialenosti Kinetic Labs XM-20 Sniper Rifle - ostreľovačka Katana (Chi O Shakuhou Suru) – pri využití niektorých schopnosti smrtiaca mašina ArmTech Personal Rocket Launcher – málo využívaná pomôcka v podobe raketometu Grenades – granáty nesmú chýbať v žiadnej hre
ZVUKY 6 / 10
Výbuchy, streľba a pri multiplayeri počúvate ešte aj tímové pokyny. Ale inak nič prekvapujúce, nič tak závažné, prečo by sme zahadzovali zvukára Fasa Studio špinavým spodným prádlom.
HUDBA 5 / 10
Hudba sa v hre takmer nevyskytuje a svojou troškou prispeje maximálne tak v menu, no nečakajte žiadne úchvatné melódie, pre ktoré by ste trávili v položkách čas navyše. Preto je hodnotenie hudobnej vložky márne. NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 5 / 10
Ak si to vezmeme v skratke, tak dĺžku hry hodnotiť nemôžeme, avšak sprdnutie obmedzených možností nám nikto nezakazuje. Dvanásť arén je málo – a to bez debaty. Inteligencia botov nepatrí k najhorším, dokonca sa pri najvyšších možnostiach chovajú múdro a vedia tímovo spolupracovať. Chýbalo mi však podrobnejšie nastavenie vlastností umelých hráčov, pretože na najvyššiu obtiažnosť síce vedia nosiť vlajku (pardon, tu je to artefakt), no sú presní na niekoľko desiatok metrov a klasicky nútia odhadzovať gamepad do kúta, pretože si užijete len pri maximálnom sústredení a neskutočnom šťastí. Ale to by bolo zrejme na demoverziu hry príliš. Počkať, ono sa to takto bude predávať v obchodoch... Chýba mnoho nastavení a možností, preto je hra „krátka“. Krátka na pobavenie, pretože multiplayer akcie len tak ľahko nevymrú, no pri Shadowrune zostanú len tí skalní. Pomerne zaujímavo je vyriešená smrť, ktorá je rozdelená do dvoch fáz. Ak po prvýkrát stratíte všetkú životnú energiu, možete sa pozerať na svoje bezvládne telo a čakať, kým vás kamarát oživí špeciálnou schopnosťou. Nemusí sa tak stať, ak vaše telo protivník rozstrieľa. Povedzme však, že vás niekto oživil. Akonáhle to znovu schytáte, končíte definitívne, no od okamihu oživenia sa stávate závislými na vašom životodarcovi. Ak zomrie, začnete krvácať a máte možnosť buď prežívať pod stromami života alebo sa pokúsite urýchlene nájsť svojho parťáka a vdýchnuť mu život. Výrazne to mení taktiku hrania, ale to zrejme bližšie rozoberať netreba.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 6,5 / 10
Shadowrun nie je hra zlá, no len mierne vykúka nad priemerom a k slastnému krochkaniu blahom jej chýba omnoho hlbší obsah. Je dosť možné, že ten sa napokon objaví, no za ten si budete musieť doplatiť. Slabú variabilitu, zbytočnú licenciu, absenciu mnohých animácií, fádne zbrane i mapy (o ich počte pomlčím), postupujúcu nudu, nič moc spracovanie, niekedy mätúce a akčnú hrateľnosť degradujúce spojenie mágie a technológie – tak presne tieto vlastnosti hry sa nikomu ukryť nepodarí a čo je smutnejšie, prídete na ne po pár minútach, maximálne hodinách hrania. Značne otravné a zúfalo motivujúce. Takže na famózne natrepávanie si držiek PC hráčov a konzolistov ešte na čas zabudnite, Fasa Studio šliaplo znovu vedľa. Nabudúce menej veľkohubých prehlásení, ešte minimálne pol roka vývoja a na brokovnici si radi spravíme ďalší zárez za kvalitnú hru. Shadowrun to však nespĺňa.
