Po absolvovaní niekoľkých desiatok hodín v spoločnosti budgetového PC titulu Warblade je zrejmé, že astronauta nepripraví na to, čo ho čaká v hlbinách vesmírnych sfér, žiaden kondično-psychologický tréning, ba ani ten najdokonalejší trenažér. Nie, vesmír, to je samo zhubné temno. Nehovoríme však o vyprázdnenej ničote, ale o temnote, ktorá má smrtonosnú náplň. Jej obsahom sú totiž celé légie mimozemských kreatúr a prapodivných hviezdnych korábov, ktorých jedinou životnou ambíciou je likvidovať slušných vesmírnych turistov a vychovaných kozmonautických prieskumníkov. Ako si to všimol Peter Jackson vo svojej splatterpunkovej prvotine Bad Taste, žiadny mierumilovný E.T. tam hore na nás nečaká, len odporní mimozemskí bastardi (v našom prípade s pulzovými kanónmi a inou „ľahkou“ výzbrojou). Túto lekciu nás však už učili kedysi dávno strieľačky Space Invaders, Galaxian, Galaga a niektorí ďalší z velikánov na historickej osi počítačových hier s touto tematikou. Warblade nadväzuje na túto tradíciu celkom jednoznačne – ide totiž o remake Galagy, ktorú si určite pamätáte z Amigy alebo iných platforiem minulých čias.
Herní veteráni vedia presne o čo ide, pre nováčikov však uveďme aspoň základné fakty o predlohe. V Galage sa hráč ujal maličkej raketky, s ktorou manévroval v dolnej časti obrazovky do strán (po horizontále), pričom sa snažil postrieľať všetkých – zhora prichádzajúcich – nepriateľov a zároveň vyhnúť sa ich projektilom. Celý proces uľahčovali i spestrovali bonusové predmety a mince rôznej hodnoty, ktoré zavše vypadávali z odstrelených emzákov. Za peniažky sa potom v obchode po sérii absolvovaných úrovní dali nakúpiť rôzne vylepšenia ako zvýšenie rýchlosti, extra náboje, špeciálne ničivé zbrane či dokonca herné tajomstvá vo forme textovej správy, ktorá odhalila niektorú z utajených možností hry. O zábavu sa pritom starala aj vysoká variabilita nepriateľov a šíkov v ktorých útočili, bossovia, špeciálne medzihry (kamikaze level, bonus level, meteor storm, pexeso) alebo postupné získavanie vyšších vojenských hodností. A v tomto duchu sa nesie aj Warblade, ktorého najväčším prínosom oproti originálu je vylepšená grafika. Ale o tom, ako aj o ostatných zložkách hry, si povieme nižšie.
GRAFIKA 8 / 10
Je faktom, že Galaga (aj vo svoje Deluxe verzii na Amige 1200) bola graficky pomerne strohá. Žiadne obrovské výbuchy či veľkolepé animácie a pestrofarebné pozadia sa nekonali, resp. konali sa len v obmedzenej miere (vzhľadom na dobové technologické možnosti). Napriek tomu Galagu nemožno považovať za „škaredú“ hru. Avšak Warblade prichádza s veľkými novinkami práve vo vizuálnom stvárnení námetu: nejde síce o nič prevratné, „len“ o pridanie farebných efektov k výbuchom, warpovým letom a vôbec o celkové spestrenie vizuálu hry. Galaga (ehm, teda Warblade) tak pôsobí (takmer) ako nová hra, resp. je to stále tá stará dobrá klasika, len v naleštenom obale. Ako keď si obnosený kabát po pradedovi vymeníte za „matrixovskú“ čiernu koženú bundu – zmena štýlu je výrazná, pre niekoho možno až impozantná, pričom obsah ostáva rovnaký. A obsah v prípade Galagy bol vždy zárukou kvality.
INTERFACE 8 / 10
Jednoduché ovládanie sa vždy ľahko vpije do krvného obehu hráča a tak pohyby do strán šípkami a streľba ďalším tlačidlom nepredstavuje žiaden problém ani pre mladšiu generáciu (na margo toho pripomeňme, že v hre netečie krv ani neumierajú ľudia). Pohyb v relatívne prehľadnom úvodnom menu prebieha za asistencie myši a tak opäť žiaden problém.
HRATEĽNOSŤ 8 / 10
S pohľadom tigra sa usadím do kresla pred jediný svetelný zdroj v zatemnenej miestnosti – monitor s logom Warblade na obrazovke. Plný nedočkavosti, ale s rozvahou a sústredený, uchopím gamepad a moje posledné myšlienky pred odpálením sa do istej záhuby venujem obdobiu, ktoré som s priateľmi trávil pri amigáckej Galage. A zrazu všetkému rozumiem. Môj osud, úloha, ku ktorej som bol povolaný. To množstvo prehier, ale i triumfov v Galage ma malo pripraviť na to, čo ešte len malo prísť... WARBLADE! Na počesť všetkých statočne padlých pilotov uvedených v starej hi-score tabuľke Galagy sa v kresle naposledy pomrvím a idem do toho!
Čo budeme chodiť okolo horúcej kaše - Warblade je skvelá zábava. Kto nehral, neuverí. Ale prvok, v ktorom sa z tejto hry stáva ultimatívny zabiják času, je hra dvoch hráčov na jednom počítači. Veď čítajte ďalej...
MULTIPLAYER 9 / 10
Hľadali ste už niekedy s milovanou osobou lesné jahody v zimných mesiacoch? Sedeli ste niekedy s priateľmi do rána pri táboráku s gitarou a dookola spievali len Knockin on Heaven´s Door? Boli ste pritom, keď váš mladší súrodenec prvýkrát úspešne účinkoval v divadelnom predstavení? Ak ste sa niekedy podobnej situácie zúčastnili, viete aký je to pocit, keď s niekým spoločne zažijete určitý signifikantný životný moment. A viete si teda aj približne predstaviť, aké pocity možno zažiť pri hraní Warblade vo dvojici. Absolútna zábava, totálna pecka. Neustále vypomáhanie si v horúcich situáciách strieda napomínanie a verbálno-fyzická inzultácia za fatálne omyly spoluhráča s dosahom na oboch pilotov. Človek zabudne, že je hladný a smädný, že musí na toaletu, či odoslať dôležitý pracovný mail. Všetko zrazu znesie odklad, len Warblade nie. Ultimatívny multiplayer sa nevidí každý deň!
ZVUKY 8 / 10
Tu sa opäť raz uplatní fráza „tejto zložke niet čo vytknúť.“ Zvuky síce neohúria, ale to ani nemusia – stačí, že vhodne dopĺňajú atmosféru bojovej vravy na obrazovke.
HUDBA 7 / 10
Rýchlejšie rytmy sa do vesmírnej strieľačky hodia a určite majú na celkovej atmosfére svoj (výrazný) podiel, počas samotného hrania si ich však veľmi všímať nebudete – v slučke sa opakujúci elektronický beat predsa len nemá „hitový“ nábeh.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 7 / 10
Absolútni debutanti to budú mať spočiatku ťažké, veľmi ťažké: Warblade predstavuje výzvu, ktorá nedá človeku spávať. Je to presne ten typ hry, v ktorom po každom poslednom stratenom živote presviedčate samých seba, že „už len jeden pokus a ide sa do postele“, pričom je jasné, že minimálne pred treťou hodinou rannou sa spať nebude. Obtiažnosť je však vyvážená len do momentu, keď si za zarobené virtuálne kredity zakúpite dôležité „game secrets“. Tie totiž prezradia nejednu cennú fintu ako si zľahčiť celé zápolenie, a tak sa čoskoro aj ten najmocnejší boss premení na usmrkané „ťinťítko“.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 8 / 10
Warblade samozrejme nie je AAA titul a hodnotiť ho preto musíme so zohľadnením tejto skutočnosti (čo ale nič nemení na tom, že hra je zábavnejšia ako mnoho „veľkých“ konkurentov z dielní etablovaných profesionálov). Treba mať pritom na zreteli aj to, že tu máme v podstate len remake dnes už klasického hitu – Galagy. Ide však o remake mimoriadnych kvalít, v ktorom sa autorom podarilo zachovať silné stránky predlohy (hrateľnosť) a niektoré slabšie, dobovými technologickými dispozíciami podmienené momenty (grafika) výrazne vylepšiť. A tak tu máme starú hrateľnosť v novom kabáte, ktorý jej neuveriteľne pristane. Warblade možno odporučiť ako herným veteránom (tí ho budú milovať od prvého levelu), tak aj novicom (tí si ho veľmi rýchlo obľúbia). Ostáva len dodať, že leto je predo dvermi, ale nás sa to nemusí týkať: kto by išiel na slnko, keď môže drviť Warblade?
Autor: Marián „meteorstormrider“ Kluvanec