Základný kameň SAV položili pred 65 rokmi

Dňa 2. júla si pripomenieme 65. výročie vzniku Slovenskej akadémie vied a umení (SAVU). Vyvrcholilo tak vyše dvestoročné úsilie slovenskej inteligencie o inštitucionalizáciu vedy na Slovensku.

Slovenskí vedci sú dôstojnými pokračovateľmi odkazu SAVU. Tím fyzika Vladimíra Bužeka z Centra pre výskum kvantovej informácie (Fyzikálny ústav SAV) získal tohtoročnú Descartovu cenu, čo je najvyššie ocenenie Európskej komisie za vedu a výskum(Zdroj: SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ)
Dňa 2. júla si pripomenieme 65. výročie vzniku Slovenskej akadémie vied a umení (SAVU). Vyvrcholilo tak vyše dvestoročné úsilie slovenskej inteligencie o inštitucionalizáciu vedy na Slovensku.

"Pre prednovembrové Slovensko je, bohužiaľ, príznačné, že celých 40 rokov sa darilo aj pred pracovníkmi SAV úspešne utajiť historickú skutočnosť, že SAV vznikla na báze SAVU a je jej dnešným pokračovaním," konštatoval vlani pri preberaní titulu Vedec roka 2006 matematik Anatolij Dvurečenskij. Táto skutočnosť bola zamlčovaná štyri desaťročia aj pred ostatnými občanmi Slovenska. Komunistický režim sa tým očividne chcel dištancovať od akadémie, založenej v ére Slovenského štátu. Idea vzniku SAVU má však oveľa hlbšie korene.

Dvestoročné úsilie

"SAVU vznikla ako výslednica viac ako dvestoročnej snahy slovenských vzdelancov, najmä Mateja Bela, Ľudovíta Štúra a Andreja Kmeťa," povedal Štefan Luby, predseda SAV. "Prvý projekt vzniku inštitúcie typu akadémie, ktorá mala sídliť v Bratislave, vypracoval Matej Bel ešte roku 1735, nebol však prijatý. Prednosť mali akadémie vo Viedni a v Budapešti, ktoré tu vznikli v 19. storočí."

Pravdepodobne celkom prvou bola Accademia Secretorum dei Lincei v Neapoli (1560), známejšou je však Accademia dei Lincei v Ríme (1601), ktorej členom bol aj Galileo Galilei. Tie boli predchodkyňami londýnskej Royal Society (1660-62) a parížskej Akadémie vied (1666). Londýnska bola skôr reprezentatívna, parížska naopak typom pracovnej akadémie, ktorá umožnila špičkovým vedcom plne sa venovať vede. Podľa nej v 18. storočí vybudovali akadémie v Berlíne a v Petrohrade.

Podľa európskych vzorov

Pracovným typom akadémie s vedeckými ústavmi podľa európskych vzorov mala byť aj SAVU. Jej hlavný organizátor Ľudovít Novák preto odmietal neskoršie tvrdenia, že SAV vznikla podľa sovietskeho vzoru. V roku 1992 v rozhovore pre Správy SAV povedal, že cieľom vzniku SAVU bolo najmä založiť vedecké ústavy, a že podstatný bol fakt jej právnej existencie. Pripustil, že vedeli aj o sovietskej akadémii, ale rovnako aj o ďalších.

Sovietsky model ako prototyp SAV odmieta aj Štefan Luby: "Nie je pravda, že akadémie ako naša sú akadémiami sovietskeho typu a v Európe nemajú obdobu. Napríklad Rakúska akadémia vied, ktorá sa stále rozvíja, má okolo 30 ústavov a buduje ďalšie. V Európe je rad inštitúcií, ktoré v názve nemajú slovo akadémia, ale výskumné centrum. V podstate však robia to isté čo my. Centrá výskumu sú vo Francúzsku, v Taliansku, Španielsku a je to aj známa Max Planckova spoločnosť v Nemecku. Čiže inštitucionalizovaná podoba vedy takého typu ako v SAV je organicky začlenená do európskeho vedeckého a kultúrneho kontextu."

Profesor Novák a vznik SAVU

O vznik SAVU v júli 1942 sa zaslúžil predovšetkým Ľudovít Novák. Tento jazykovedec, slavista a neskorší generálny sekretár SAVU bol v roku 1939 pri zrode Slovenskej učenej spoločnosti (SUS). Podľa historika vedy Jána Tibenského, bývalého pracovníka SAVU a SAV, bol Ľ. Novák na tieto úlohy pripravený. O organizáciu a profesionalizáciu vedeckého života na Slovensku, aj keď spočiatku len v rámci "matičnej" vedy, sa zaujímal už ako mladý jazykovedec v Matici slovenskej, kde nastúpil začiatkom 30. rokov. Tu už od začiatku bojoval za autonómne postavenie vedeckých odborov a slobodu vedeckého bádania. So svojimi názormi však v Matici nepochodil a v roku 1938 odišiel na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského do Bratislavy.

V Bratislave od roku 1926 pôsobila Učená spoločnosť Šafárikova (USŠ), iniciovaná akademickým senátom UK. Jej väčšinu tvorili českí profesori, ktorí UK zakladali. Keď po uzákonení autonómie v marci 1939 USŠ zanikla a českí profesori z UK odišli, mladší vedeckí pracovníci na UK chceli zriadiť novú vedeckú spoločnosť. Tá pod názvom Slovenská učená spoločnosť (SUS) vznikla 16. júna 1939. Predsedom sa stal renomovaný chemik František Valentín a generálnym tajomníkom jej hlavný iniciátor Ľudovít Novák. Predsedníctvo SUS navrhlo zriadiť SAVU ako profesionálnu inštitúciu vedy a vypracovalo návrh zákona o SAVU, ktorý začiatkom roku 1942 predložili vláde. Snem Slovenskej republiky ho s malými zmenami schválil 2. júla 1942.

Prvé predsedníctvo

Prvé predsedníctvo SAVU bolo sedemčlenné. Predsedom sa stal František Valentín, vtedajší rektor SVŠT, podpredsedami prof. Alexander Spesz (filozof a teológ) a Ján Bakoš (orientalista), generálnym tajomníkom Ľudovít Novák. SAVU získala prostriedky zo štátneho rozpočtu, no subvencie si mala hľadať aj sama. "Generálny tajomník Ľudovít Novák rátal s viac ako 80 zamestnancami, no štátne orgány pre celú SAVU počítali len so 44 zamestnancami.

V skutočnosti ich bolo ešte menej," dočítame sa v materiáloch Ústredného archívu SAV. Nečudo, že SAVU začala svoju činnosť až v apríli 1943.

Predstavám Ľ. Nováka nezodpovedal ani počet ústavov. Do jari 1945 vzniklo len päť malých vedeckých ústavov, ktoré mali spolu desať pracovníkov: jazykovedný, literárnovedný, historický, zemepisný a hudobnovedný. Pri ústavoch však vznikla ústredná vedecká knižnica, ktorá spočiatku sídlila v budove SAVU na Štúrovej 7 v Bratislave, a nechýbala ani významná edičná činnosť. V roku 1951 SAVU vydávala 14 vedeckých časopisov.

Formálna úloha Jozefa Tisa

Tak ako v iných krajinách Európy bol protektorom Akadémie prezident, teda Jozef Tiso. Podľa archivárky Lýdie Kamencovej však táto funkcia bola viac-menej formálna. Svedčí o tom aj fakt, že Jozef Tiso prijal oficiálnu delegáciu SAVU prvý raz až v decembri 1943. Podľa bývalého riaditeľa Ústredného archívu SAV Ivana Mrvu "Nemecká spravodajská služba, samozrejme, monitorovala SAVU, o čom sa zachovali aj nejaké dokumenty. V jednom hlásení sa píše, že celá SAVU je vyslovene protinemecká, a že na jej čelo bol postavený známy pansláv profesor Novák. Takto negatívne bola z pohľadu Nemcov vykreslená celá SAVU".

Jozef Klačka, dlhoročný pracovník Ústredného archívu SAV, píše:

"V obnovenej ČSR bolo fungovanie SAVU potvrdené nariadením SNR. Zanikol Hudobnovedný ústav, pribudli však ďalšie: Psychologický ústav, Ústav pre sociálny výskum, Ústav pre právne a hospodárske vedy, Biologický ústav. Do konca roku 1949 ich bolo 11. Profesora Valentína vystriedal vo funkcii Mikuláš Bakoš, no už s titulom správca. Po roku 1948 viedol SAVU Správny zbor, v čele ktorého stál najprv filozof Andrej Sirácky, potom Laco Novomeský a po jeho uväznení v marci 1951 Lev Hanzel a napokon vtedajší rektor SVŠT Ján Gonda. Pod jeho vedením sa pripravil prechod SAVU do SAV, čo sa udialo legislatívnym opatrením."

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.

ŠPORT

Dvaja hráči dali hetrik. Diváci v Bratislave videli 22 gólov

Oba tímy delia dve miesta v tabuľke.

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Lelek lesný vidí aj za seba, nemusí ani pohnúť hlavou

Prezývali ho kozodoj, hoci kozy nikdy nedojil.

OBJEKTÍV

Skutočný Iron Man: Vynálezca s oblekom stanovil nový rýchlostný rekord

Oblek poháňa šesť malých prúdových motorov.

Vesmírne kráľovstvo Asgardia vypustilo do vesmíru svoj prvý satelit

Má vlajku a dokonca aj hymnu. Zatiaľ ho však žiadna pozemská krajina či národ neuznáva.

Je lepší vinyl alebo cédečko? Čo o kvalite zvuku hovorí matematika

Fanúšikovia na platne nedajú dopustiť, argumentujú vernosťou zvuku.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 13 714
  2. Moskva alebo Petrohrad? 6 853
  3. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 5 256
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 2 857
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 320
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 022
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 942
  8. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 571
  9. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 537
  10. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 477