o balí do herných mechanizmov á la Tomb Rider.
Hlavný hrdina Francis Blade ako jediný prežil stroskotanie na bájnom ostrove, kam zákerná čarodejnica láka moreplavcov s vidinou ukrytých pokladov nesmiernej hodnoty. Príbeh neznie zle, ale jeho rozprávanie pomocou čudnej sekvencie obrázkov nepôsobí veľmi presvedčivo. Koniec koncov, rovnako ako zvyšok hry. Čakajú vás síce priestorové hlavolamy, boje s príšerami či skákanie po plošinách, ale všetko pôsobí polovičato a bez výraznejšej invencie. Jediným zaujímavejším prvkom je premena hlavného hrdinu na bájneho Čierneho piráta pomocou čarovného amuletu. Vtedy sa z neho stáva smrtiaca ozruta likvidujúca tupučkých nepriateľov ešte jednoduchšie ako v normálnom stave. V štandardnom stave totiž Francis disponuje okrem meča aj pištoľou s nekonečným zásobníkom. Vzdialenejší nepriatelia však útoky pištoľou veselo ignorujú. Autori veľmi nevyladili ani ovládanie, takže aspoň niečo stojí v ceste príliš rýchlemu postupu hrou.
Black Buccaneer nezaprie svoj konzolový pôvod ani v technickom spracovaní. Zvukovo a hudobne ako tak ujde, ale grafika je prinajlepšom v „céčkovej“ triede. Snahu o atmosférické karibské výtvarné podanie jej nemôžeme uprieť, ale technológia skrátka nepustí. Chudobné exteriéry a slabo spracované postavy nemôžeme tolerovať ani hrám, ktoré majú viac plusových bodov. Vzhľadom na vizuálnu „kvalitu“ aspoň nepotrápi náročnosť na výkon počítača, ale to je len malá náplasť za to, čo sa nám autori snažia vnútiť.
Držať sa trendu je dobrý recept ako uspieť aj na hernom trhu, ktorý je čím ďalej tým viac bližší tradičným odvetviam zábavy. Ani najlepší recept vás však nespasí, keď použijete staré a pokazené ingrediencie. Black Buccaneer tak môžeme odporučiť iba tým, čo bez pásky cez oko nezaspia.
Viac o hrách na hry.sme.sk.
