Začínať recenziu na tenisový titul inak než spomienkou na Pong, by bola autorská samovražda. Takže Pong. Lenže tenisové hry nám na virtuálnych záhradkách príliš nerastú a tešíme sa z každého pinkania na kurtoch. V tento rok sa nám na PC platforme zišli pomerne statní kohúti. Top Spin 2 svoje kvality už predviedol a označenie za najlepšiu simuláciu si odniesol právom. Sega už klasicky vezme koncept, zabalí do arkádových šiat a máme tu akúkoľvek Virtua sériu. Virtua Tennis 3 nie je výnimkou. Je to konzolová hra, z ktorej kolieska, krížiky, áčka a béčka padajú už pri inštalácii. Lež nevadí, aj zabávať sa treba, drinu vymeniť za jednoduché napredovanie a hádzať sa do antuky ako na svoju družku. Tým je o Virtua Tennise 3 skutočne povedané úplne všetko. Keď si chcete oddýchnuť a nechať sa viesť v zápasoch, určite nebude lepšej voľby. Len potom ostáva otázne, či práve akčné razenie hráči privítajú, pretože tenis nie je o nadpozemských výmenách z jedného rohu kurtu do druhého. Lež poporiadku, aby sme neporušili súdržnosť recenzie. Okrem tradičných volieb ako jeden zápas, turnaj, minihry a multiplayer zostáva najsvetlejším momentom kariéra. Na začiatku si vytvoríte svojho borca alebo slečnu v kratučkej sukni a hybaj ho útočiť na prvé miesto v rebríčku z úplného dna, ktoré v tomto prípade predstavuje číslo 300. Vidíte, to už aj tenis chce vytrieskať čo-to z úspešného filmového spracovania komixu. Vtip. Nepodarený vtip. Akonáhle si zvolíte svoj domov, musí vás zaujímať ukazovateľ staminy, pretože každou činnosťou svojho virtuálneho hráča unavujete. Ak hodnota klesne nebezpečne nízko, je najlepšie dať si týždeň voľna, prípadne môžete všetko hodiť za hlavu a stráviť tri týždne dovolenky niekde v lukratívnej oblasti. Workoholici siahnu po energetickom nápoji, ktorý im dodá silu okamžite bez časového sklzu, no neoplatí sa to preháňať a využívať často. Už len minimálne preto, že sa zvyšuje možnosť zranenia a potom sedieť niekoľko týždňov bez tenisovej praxe na dobrej nálade nepridá. SKUTOČNÍ HRÁČI
MUŽI
Andy Roddick Roger Federer Rafael Nadal David Nalbandian Tim Henman Tommy Haas James Blake Lleyton Hewitt Mario Ancic Taylor Dent Juan Carlos Ferrero Sébastian Grosjean Graël Monfils ŽENY
Maria Sharapova Lindsay Davenport Venus Williams Amélie Mauresmo Daniela Hantuchová Nicole Vaidisová Martina Hingis
Základom sú turnaje, ktoré môžete navštevovať podľa vášho želania, no musíte spĺňať minimálne nároky, ktoré sú v tomto prípade stanovené umiestnením v rebríčku. Za úspešné zápasy poskakujete smerom vpred, niekedy získate nový predmet a všeobecne len hráte a hráte a trénujete. Bez poctivého tréningu to totiž nejde a aby Sega odbúrala nudnú zložku učenia sa, pripravila množstvo absurdných, avšak zábavných, minihier. Získaním daného počtu bodov, prípadne dodržaním časového limitu sa zlepšuje niektorá z vašich vlastností, ktoré sú rozdelené do štyroch kategórii a adekvátne narastá tá, ktorú ste práve trénovali. Keď beháte, uhýbate sa pred gigantickými tenisovými loptami a zbierate ovocie, zvyšujete hodnotu pohybu po kurte, obratnosti a rýchlosti. Zrážaním kolkov, triafaním na terč, zhadzovaním bedničiek alebo „tenisovým bingom“ zas zlepšujete presnosť hry od základnej čiary. Rovnako sú na tom voleje alebo podanie. Zábavným bol aj curling, no vašou úlohou bolo len trafiť „žehličku“ a dostať ju na čo najvyššiu hodnotu. Bežne sa týmto spôsobom netrénuje, no do hry to zapadá vcelku príjemne a hoci to nepôsobí prirodzene, nejedná sa o zbytočne frustrujúcu a nudnú záležitosť. Trénovať skutočne treba, hoci sa to zo začiatku nemusí vôbec zdať. Úvodnými turnajmi prechádzate ako nôž maslom a postupne si zvykáte na ovládanie, zisťujete, v ktorých činnostiach je ten a ten hráč nebezpečný a tenisovo rastiete nielen v rebríčku, ale aj získanou úrovňou v trénovaných schopnostiach. Nové predmety ako odev, raketa či cvičky dostanete zadarmo, nestaráte sa o žiadnu finančnú stránku veci, nenajímate si špecializovaných trénerov, nehľadáte sponzorov. Po vzore arkádovej hrateľnosti len hráte a trénujete, prípadne raz za čas si oddýchnete. Turnaje sa totiž nehrajú každý týždeň a sezónu si môžete vcelku pohodlne naplánovať. Tenisová licencia na dvadsať skutočných mien poteší a pokým ma netrafila loptička do hlavy, mal by sa tu niekde vyskytovať. V praxi dokonca zistíte, že si v Sege dali námahu a preverili si, v čom jednotlivci vynikajú a pokúsili sa tieto faktory preniesť aj do hry samotnej. Základné tenisové informačné okienko máme teda za sebou a poďme sa pozrieť na jednotlivé hodnotenia, ktoré napovedia, prečo si v niektorých momentoch zaslúži Virtua Tennis 3 ranu z bezchybného voleju do rokroku.
GRAFIKA 7 / 10
Hoci bol vývoj primárne zameraný na next-gen konzolky, rozhodne tomu na PC nič nenasvedčuje. Samozrejme, grafické spracovanie je samé o sebe príjemné na pohľad, detailnosť kurtov navodí tú správnu atmosféru a vnímate akoby skutočný zápas v priamom prenose. Animácie pohybov sa nápadne podobajú na pohyby skutočných kráľov a kráľovné kurtov, loptička necháva na antuke viditeľné miesto dopadu. Skutočne pekné, dokonca harvérovo ani nie tak náročné a vcelku svižne pohybujúce sa. Len si treba zvoliť vhodné rozlíšenie. Pestrofarebné kreácie a viditeľná šmuha za loptičkou síce do skutočného tenisu veľmi nepatria, ale minimálne sa na to dobre pozerá, prípadne to pridáva na prehľadnosti. Ono sa na podobnom projekte toho pokaziť ani nedá, pretože kurt bude vždy zaberaný z jedného pohľadu a jedinou vadou môžu byť otrasné animácie, čo však prípad Virtua Tennisu 3 nie je. Tak kde nastala chyba a hodnotenie nešlo ešte vyššie? Keď už next-gen, tak so všetkým, čo k tomu patrí, a to sa týka hlavne spomalených záberov. Sú podivne zrýchlené, nemajú televízny štýl a potom príde vytriezvenie: detailný záber na tvár hráča.
Ak ste už niekedy boli v múzeu voskových figurín, prípadne sa občas, rovnako ako ja, zľaknete už pomerne realisticky vyzerajúcich figurín v „handrašopoch“, máte dokonalú predstavu o výzore hráčov. To som si myslel, že Danka je vlastne sexi kočka, kvôli ktorej i tenisové loptičky po kurtoch budem zbierať. Veľmi podivne nasvietená tvár, vôbec nepodobajúca sa na reálnu predlohu. Príliš umelé, príliš strašidelné. Akoby tváre predstavovali nočnú moru vývojárov a nedokázali pochopiť, že keď nacápu na detailne vymodelované tváre všetky tie krásne efekty grafickej karty, nezvýšia tak celkovú kvalitu. Stačilo sa pozrieť ako vyzerajú skutoční ľudia a radšej nerobiť z hráčov a hráčok dokonalé „barbiny a kenov“. Grafické spracovanie je inak takmer totožné s Top Spinom 2, pretože z tej výšky žiadne extrémne zmeny nespozorujete. INTERFACE 8 / 10
Celé ovládanie je podriadené maximálnej jednoduchosti. K využitiu dostanete len tri typy úderov, pričom stačí zvoliť medzi lobom, klasickým úderom alebo rotáciou. Umiestňovanie loptičky síce máte v réžii vy, no dostať loptu do autu alebo nebodaj sieťky, je vec na niekoľko hodinový tréning. Síce aspoň nerobíte chyby, avšak tenisové to rozhodne nie je. Zvládnutie základov vám prejde do krvi pri tréningových minihrách, takže po spustení nebude tápať ani úplný začiatočník, pretože spočiatku stačí používať jeden jediný úder. Navyše je skrotenie hráča plnohodnotné aj na klávesnici, v ponukách sa nestratíte, prehľadné „menu“ kariéry v podobe mapy nezahltí zbytočnosťami. Arkádové zamerania v tomto prípade nahráva do karát interfacu, pretože ho robí zvládnuteľným pre úplne každého. Hra nebazíruje na dokonale presnom pohybe a mnohé zautomatizované činnosti len prehlbujú fakt, že sa minimálne spočiatku nemusíte vôbec snažiť.
HRATEĽNOSŤ 6 / 10
Jednoduchosť, respektíve arkádovosť je dvojsečná zbraň. Rýchlo vhupnete do kolotoča zápasov, začnete sa baviť výhrami na nulu, skúšate rôzne blbiny a potom si náhle uvedomujete, že vás to už ani príliš nebaví, vylepšujete si radšej postavu, získate možnosť preniknúť na turnaje s vyššou dotáciou a dostanete prvýkrát nakladačku. Trénujete ako o dušu, skúšate nanútiť vlastnú hru súperovi, no jednoducho to nejde. Hráč, ktorý dokonale zvláda údery od základnej čiary predstavuje často neprekonateľný problém. Rozdáva loptičky ako terminátor s raketou v ruke a hráč nestíha. Je síce pekné, že každý má svojský štýl, ale na niektoré málokto vyzrie. Určite, je to tak i v skutočnosti, lenže tomuto deprimujúcemu faktu treba pridať na váhe kvôli pochybnému kroku Segy. Rozhodli sa totiž, že fliaskať Federera a spol. budete už pri prvých krokoch na kurte, len budú slabí tak, že by ste zápas uhrali i dvomi prstami. Postupne sa zvyšuje rýchlosť a sila úderov, no nastupovať od začiatku proti zopár súperom je jednoducho príliš schizofrenické.
To si radšej mohli vygenerovať zvyšné mená a nikomu by to nevadilo. Takto chýba rebríček, kde by ste videli, kto je pred vami a koľko na neho / na ňu strácate, ale len viete, že ste momentálne na 56.mieste. Arkádovosť sa začne prejavovať aj pri niektorých nadľudských výmenách, ktoré akoby nepochádzali z našej planéty. Alebo má niekto v zadku raketový motor a stíha i nemožné. Keď som prvýkrát skúšal štvorhru, zostal som nemo sedieť, pretože môj partner zvládal lietať za loptou a keby nebolo šmuhy, ani by som nevedel, na ktorej strane kurtu to zelenožlté čudo vlastne je. Robotické manévre súperov podtrhujú umelosť, kedy sa podľa vypočítaných algoritmov pohybujú na milimeter presne a ani o stotinku viac. Ak hra prestáva byť postupne zábavná a omnoho viac sa venujete len tréningu, pretože vidíte progres, začnete skúmať, prečo tomu tak je. Súperovi totiž nejde naplno vnútiť vašu hru. V niektorých momentoch síce dokážete zahrať niekoľko výmen, ktoré nesú vaše meno a pripravujete sa na víťazný úder, no deje sa tak málokedy. Je to arkádové, je to netenisové... veď ešte aj spomínaný Pong dával minimálne rovnakú dávku strategického premýšľania do hry! Virtua Tennis 3 je hrou možno až príliš akčnou, preto záleží len na vašom zábere hrania. Fanúšikovia bieleho športu budú však z neustálych rybičiek znechutení. V jednoduchosti síce je sila, len musí akýmkoľvek spôsobom priťahovať hráča a inšpirovať ho i po niekoľkých hodinách hrania. Práve tento prvok Virtua Tennisu 3 sakramentsky chýba a napriek počiatočnej zábave začne priskoro nudiť. MULTIPLAYER
Nebol testovaný.
ZVUKY 3 / 10
Pravidelne hrávam posledný Football Manager a keby Sega drzo okopírovala hučanie divákov z tejto audiovizuálne chabej hry, rozhodne by urobila lepšie ako nechať vzdychať akýchsi podivných protagonistov, ktorí simulujú dav pri vzrušujúcich scénach. Skôr to vyzerá, akoby sa dvojica zamkla v štúdiu a vzrušene ochkali pri iných situáciách. Lopta pri dopade na raketu znie neprirodzene, škoda je hovoriť aj pri dopade na kurt. Nahrávanie zvukových efektov zrejme netrvalo príliš dlho, nikomu mnoho energie nevzalo a preto ani hodnotenie nemôže byť iné. HUDBA 2 / 10
Milujem automatovú hudbu. Poznáte to, také extrémne elektronické tóny, nad ktorými sme sa vznášali niekoľko centimetrov nad zemou v ére 8-bitov. Sú späť! V hre z roku 2007. No nie je to úžasné? Nie, hoci automatovú hudbu mám rád, v tomto prípade sa rôzne kratučké melódie zrejme len náhodne vyskytli alebo ich vypľul náhodný generátor šialených zvukov. Uznávam, ani rôzne vedomostné súťaže nie sú ozvučené špeciálne ľúbezne, ale toto by si nedal ako zvonenie na mobil ani verný fanúšik Roba Kazíka. NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 5 / 10
Už v hodnotení hrateľnosti bolo naznačené, že prechodové fázy medzi jednotlivými stupňami náročnosti pri postupe v rebríčku tvorcovia vôbec, ale skutočne vôbec nezvládli. Do druhej stovky sa dostanete jednoducho, do prvej budete musieť zabojovať a natrafiť na správnych hráčov a následne už len vycepovať schopnosti na maximálne možnú mieru a dúfať, že boj superýchlych, superpresných supermanov (alebo superwomaniek) dopadne dobre pre vás a nie pre chladne kalkulujúceho kremíkového protivníka. Strojovo vedené zápasy oko fajnšmekra rozhodne nepotešia, ale aspoň sa dá hovoriť o akej-takej výzve, no tá však so zábavnosťou nemá nič spoločne. Horšie však je, že vás hra nechá príliš ľahko rozbehnúť a nedokáže pevne udržať. Zápasy vyzerajú väčšinou viac než podivne, pretože v istých momentoch máva pravidelne navrch protivník, hoci by mohol mať dolámané hnáty, raketu na bedminton v ústach a zaviazané oči. Potom sa obtiažnosť zrazu šialene presunie do opačného extrému a zápas dotiahnete do úspešného konca. Scenár môže byť samozrejme aj opačný - s vašou prehrou. Rozhodne však neexistuje niečo také ako porovnávanie atribútov jednotlivých hráčov, možnosť robenia chýb – veď za celý čas hrania sa mi nepodarilo spraviť dvojchybu a sieť som zasiahol zrejme len vtedy, ak sa lopta odrazila od hráča a neprešla na súperovu stranu. Samozrejme, viem aký som ja šikovný a zvládnem vziať aj štyri plné poháre piva, no tentoraz by som to dával za vinu hlúpemu programu. Auty si budete veľmi dobre pamätať, pretože chybných úderov za celú svoju kariéru taktiež spravíte len niekoľko. Hrať tak v skutočnom svete takto, ešte aj Federer mi vyká.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 6,6 / 10
Záverečný verdikt nemôže vyzerať inak, než nasledovne: Virtua Tennis 3 je zrejme až príliš arkádové bláznenie na kurtoch, ktoré na prvý pohľad vyzerá pekne, zo začiatku sa aj výborne hrá, no nedokáže udržať hráča dlhšiu dobu, nemotivuje ho. Konzolová konverzia sa prejavila na otrasných zvukoch a hudbe. Z Virtua Tennis 3 na sto honov srší, že je to „len hra“. Že sa nesnaží nič simulovať, nechce ponúknuť nič viac. Na konzoliach ide o klasickú náplň, ale osobné počítače sú naklonené skôr komplexnejším podobám virtuálneho tenisu. Top Spin 2 je kráľom a hoci súperovi od Segy neuštedril kanára, náročný zápas to určite nebol.
