Ermanno Borra z Lavalovej univerzity (Kanada) s kolegami pokryl hladinu iónovej kvapaliny vrstvičkou striebra, aby vznikol zrkadlový objektív (na obrázku 5-centimetrová ukážka). Je to krok k projektu ďalekohľadu na Mesiaci, až 1000-násobne citlivejšieho ako budúca generácia kozmických ďalekohľadov.
(Zdroj: Nature)
James Dumesic z Wisconsinskej univerzity (USA) s kolegami získal katalytickým procesom z jednoduchého cukru fruktózy 2,5-dimetylfurán, ktorý má v porovnaní s etanolom o 40 percent vyššiu hustotu energie, je menej prchavý a nerozpúšťa sa vo vode. (Zdroj: Nature)
Tím Inger Alsosovej z Múzea prírodnej histórie a univerzity v Osle (Nórsko) dokázal, že rastliny diaľkovo kolonizujú nové teritóriá po priaznivej klimatickej zmene ľahšie, ako sa myslelo. Deväť druhov kvitnúcich rastlín na súostroví Špicbergy (na obrázku dryádka osemlístková) tam v posledných 20-tisíc rokoch opakovane migrovalo vetrom a na kryhách z Nórska, Ruska i Grónska.
(Zdroj: Science)
Tím Andreja Pticyna z Coloradskej štátnej univerzity (USA) zistil, že funkcia všetkých cicavčích génov a zvlášť metabolických sa riadi dennými biorytmami, nielen funkcia 10 či 15 percent z nich, ako sa dosiaľ myslelo.
(Zdroj: PloS Computational Biology)
Tím Hermanna Fritza z Georgijského technologického inštitútu (USA) skúmal cunami, ktorá udrela na indonézsku Jávu 17. júla 2006 (na obrázku spustošené pobrežie ostrova Nusa Kambangan). Spôsobilo ju blízke zemetrasenie s magnitúdom 7,8, pre odliv a vlny zvírené vetrom ju však nezaregistrovali včas ani plavčíci. Zemetrasenie bez silných otrasov vyvolalo zosuvy dna. Keď po niekoľkých desiatkach minút prišli na 300-kilometrovom úseku pobrežia 5- až 7-metrové, ale miestne až 21-metrové vlny, vyžiadali si vyše 600 obetí. Varovné systémy nefungujú dobre na špecifické blízke zemetrasenia.
(Zdroj: Geophysical Research Letters.)
Zdeněk Urban
Foto - Omar Seddiki/Université Laval; Bjorn-Erik Sandbakk; Nikos Kaligeris.
