vytvorili novú kategóriu trpasličích planét.
Akoby to nestačilo: Eris pomenované po starogréckej bohyni sváru zatienilo Pluto, nesúce meno starorímskeho boha podsvetia, ešte raz.
Téma Pluta vzbudila na prelome leta a jesene 2006 veľký mediálny rozruch. Pritom to nebol prevratný objav, ale terminologická a klasifikačná, teda skôr úradná vec, hoci zmenila učebnice. No i s politickými dôsledkami: v Arizone, kde Clyde W. Tombaugh v roku 1930 objavil Pluto, zákonodarcovia vyhlásili, že verdikt IAU neuznajú. Natoľko ich rozhorčila degradácia "ich" planéty.
Čo však v Arizone urobia teraz, keď sa zistilo, že Pluto je nielenže menšie ako Eris, ale má aj nižšiu hmotnosť? V najnovšom čísle časopisu Science to oznámili objaviteľ Eris (pôvodne to bolo teleso 2003 UB313, neskôr Xena) Michael Brown a jeho doktorandka Emily Schallerová z Kalifornského technologického inštitútu (USA). Vyšiel im hmotnostný rozdiel 27 percent v prospech Erisa. Ukázalo to určenie obehu mesiaca Dysnomia okolo Eris. Dysnomia ma priemer 150 kilometrov a Eris obehne raz za 16 dní vo vzdialenosti približne 37-tisíc kilometrov. Hustotu Erisa stanovili na 2300 kilogramov na kubický meter. To zodpovedá zloženiu zmesi hornín a ľadu v pomere asi 7:3, podobne ako pri Plute.
Priemer Erisa v minulosti určili na 2400 kilometrov, viac ako má Pluto. V rámci neurčitosti pozorovaní však ďalej pretrvávala možnosť, že obe telesá sú približne rovnako veľké. Určenie hmotnosti Erisa je akýmsi druhým klincom do rakvy primátu Pluta. Teraz mu patrí maximálne druhé miesto medzi trpaslíčimi planétami, hoci za Erisom až tak zvlášť nezaostáva.
Má aj o čosi vyššiu teplotu povrchu, no stále veľmi hlboko pod nulou. Asi preto, že Eris je dnes od Slnka v takmer najvzdialenejšom bode svojej výrazne eliptickej orbity (Eris obehne Slnko raz za 560 rokov, Pluto za 250 rokov).
Povrch Erisa i Pluta zrejme tvorí vrstva metánu, ktorý presiakol z ich vnútier a zmrzol. Slnečné žiarenie vyvolalo chemické reakcie. Produkty, jednoduché uhľovodíky, povrch sfarbili do červenej a žltej. Eris má však vyšší podiel žltej
ako Pluto. Eris a Dysnomia podľa všetkého vznikli tak ako Zem a Mesiac pri vesmírnej kolízii.
Summa summarum, Eris je aktuálne najväčšia i najhmotnejšia trpasličia planéta. Napriek tomu, že meno Eris evokuje svár, tieto tvrdé fakty azda trochu utíšia stále sa búriacich skalných fanúšikov Pluta. (urb)
Zdroje: Science z 15. júna 2007;
Komuniké California Institute
of Technology zo 14. júna 2007.
Umelecká vízia trpasličej planéty Eris. Nad ňou mierne vľavo je jej mesiac Dysnomia a vľavo hore v pozadí Slnko. |
