Prízraky džungle
Tiger pásavý (Panthera tigris) je najväčšia žijúca mačkovitá šelma. Samce tohto vrcholového predátora dosahujú hmotnosť až 320 kilogramov. Samice bývajú o dosť menšie, ich hmotnostná hranica je 180 kilogramov. Dĺžka samcov je od ňufáka po konček chvosta do 3,3 metra, samíc do 2,75 metra.
V modernom období podľa aktuálneho konsenzu, založeného aj na výskumoch DNA, poznáme deväť tigrích poddruhov (v zátvorke poddruhová, tretia časť vedeckého mena): bengálsky (tigris), indočínsky (corbetti), malajský (jacksoni), sumatriansky (sumatrae), sibírsky (altaica), juhočínsky (amoyensis), balijský (balica), jávsky (sundaica) a kaspický (virgata). Posledné tri sa považujú v prírode za vymreté, z nich prvé dva takmer určite, o treťom sa to nevie isto. V prírode už mohol vymrieť aj juhočínsky tiger.
Poddruhy sa líšia veľkosťou (najväčší je sibírsky, najmenší sumatriansky), podrobnosťami stavby tela a sfarbením a vzorovaním srsti. Tigre nielenže dominujú medzi dnešnými "veľkými mačkami", no rozmermi sa blížia aj najväčším pravekým mačkovitým šelmám známym z fosílií.
Sú to prísne teritoriálne, samotárske zvieratá. Samice strážia územie asi 20 štvorcových kilometrov, samce 60-100 štvorcových kilometrov. Teritórium samca sa môže prekrývať s teritóriami aj viacerých samíc, no vo vzťahu k iným samcom je vysoko agresívny.
Mínusy i plusy
Dnes tigrom popri priamom love či pytliactve škodí najmä likvidácia ich prírodného prostredia, a teda aj koristi, ktorá v ňom žije. Podľa novej správy znepokojujúcim tempom pokračuje rozdrobovanie "tigrích" lesov.
Analyzovala údaje z vyše 3-tisíc miest výskytu tigrov, zozbierané 160 odborníkmi. V tejto chvíli tigre žijú iba asi na 7 percentách historického územia výskytu, teda na 1,1 milióna kilometrov štvorcových. Osobitne varovná je skutočnosť, že za posledné desaťročie sa súhrnná plocha ich zvyšného územia zmenšila o 41 percent.
Úloha zoo
Na jednej strane výskum signalizuje kolaps tigrov v prírode, na strane druhej však ukazuje, že v dohľadnom čase im ako divo žijúcemu druhu vymretie nehrozí. Všeobecne sa to viac-menej týka všetkých prežívajúcich poddruhov, najmä vďaka staniciam umelého chovu a zoo. Pravdaže, otázkou je, ako sa prejaví znížená genetická rozmanitosť, lebo mnohé dnes početné umelé odchovy vzišli z mála jedincov.
Výstrahou sú fakty z Indie. Pytliaci tam úplne alebo sčasti zlikvidovali tigrie populácie dokonca aj v niekoľkých rezerváciách. V Číne s pytliakmi vďaka drakonickým trestom bojujú úspešnejšie. Rozmnoženie tigrov na chovných staniciach však podnietilo viaceré záujmové skupiny, aby začali vyvíjať tlak na stále platný vnútročínsky zákaz obchodu s časťami tigrích tiel, veľmi cenenými v tradičnej čínskej medicíne (robia sa z nich napríklad prípravky proti bolesti či afrodiziaká).
V Číne na chovných farmách žije už okolo 4-tisíc tigrov. Sčasti majú byť vypustené do divočiny. Dobrou správou je, že sa podarilo stabilizovať štyri chránené oblasti s vyše 500 tigrami v divočine: v podhimalájskej oblasti Indie a Nepálu, na hranici Indie a Mjanmarska, na hranici Mjanmarska a Thajska a na hranici severovýchodnej Číny a Ruska.
Treba však rozšíriť izolované "tigrie" lesy a vytvoriť koridory medzi nimi, aby sa populácie mohli miešať. Celkový počet tigrov v divočine sa odhaduje na 5- až 7-tisíc jedincov. Chránená je dnes približne štvrtina plochy s vyskytom tigrov. Záchrana tigrov začína byť skôr vecou vôle ako peňazí.
Správu uverejnil v časopise BioScience Eric Dinerstein z amerického ústredia Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) vo Washingtone s pätnástimi kolegami.
Mláďa tigra pásavého sibírskeho.
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Dnes sa tiger pásavý vyskytuje iba na zlomku svojho historického územia (pôvodný stav - žltá farba - je z roku 1850)
Ilustrácie - J. Seidensticker, NZP STF; J. Goodrich WCS; WWF STF.
Autor: spolupracovník SME
