Milgram sa preslávil tým, že v 60. rokoch uplynulého storočia robil na Yalskej univerzite experimenty, ktoré odhalili v ľuďoch ich temnú stránku.
Tento americký psychológ vynašiel aj netradičnú metódu na zisťovanie verejnej mienky. Spolu so svojimi spolupracovníkmi "stratil" 300 ofrankovaných obálok s adresou v telefónnych búdkach, obchodoch a na uliciach v New Havene. Bola na nich fiktívna adresa buď Lekárskej výskumnej spoločnosti, alebo Priateľov nacistickej strany, či Priateľov komunistickej strany (ak ľudia obálku vhodili do schránky, vrátila sa výskumníkom).
Milgram predpokladal, že ochota ľudí zdvihnúť obálku a vložiť ju do schránky bude korešpondovať s mierou ich sympatie s hodnotou, ktorú predstavuje adresa. Keďže ľudia v New Havene nemajú radi politické extrémy, do schránok vložili asi 70 percent obálok pre lekársky výskum, ale iba štvrtinu z nájdených odoslali priateľom oboch politických strán.
Kuriózna technika však nefungovala bez problémov. Príčinliví okoloidúci, ktorí videli, ako výskumníci "strácajú" obálky, ich promptne vracali, čím úspešne marili výskum. Takže Milgram vymyslel inú fintu. Najal si malé lietadlo, aby mohol obálky rozhádzať zo vzduchu. Veľa z nich skončilo na strechách domov, a niektoré dokonca ohrozili posádku lietadla, keď zapadli do kormidiel v krídlach.
Napriek všetkému obálková metóda vydržala test časom. Výskumníci ju použili napríklad pri zisťovaní názorov americkej verejnosti na potraty, počas vyšetrovania čudných aktivít Billa Clintona (spomínate si na Moniku?) a pri skúmaní arabsko-izraelských vzťahov. Pamätný je výskum Lucasa Hanfta z roku 1999. Tento študent rozhá-dzal 1600 listov, adresovaných dvom organizáciám, ktoré buď podporovali sobáše gayov, alebo ich odmietali. Hanft zistil, že mestské obyvateľstvo je ku gayom liberálnejšie ako ľudia z predmestia, a len tak-tak sa vyhol žaláru, ktorý mu hrozil za "robenie neporiadku".
Pri čudnológii musia vedci prekonávať iné úskalia než sú tie bežné a nudné, spojené napríklad s vypísaním zložitej žiadosti o grant.
(ač)
