SME

Pôdu na Marse simulujú vlašskými orechmi

Americký profesor skúma so študentami cez laboratórne simulácie javy, ktoré by mohli ohroziť misiu novej sondy na Marse.

Americký profesor skúma so študentami cez laboratórne simulácie javy, ktoré by mohli ohroziť misiu novej sondy na Marse. Tá má najmä analyzovať vzorky zmrznutej pôdy.

Na Marse v súčasnosti ešte pokračujú viackrát predĺžené misie "nezdolných" robotických vozítiek Spirit a Opportunity. Phoenix má však odštartovať novú etapu výskumu povrchu Marsu. Meno Phoenix (Fénix, vták vstávajúci z popola) sonda dostala vďaka faktu, že sa pri jej stavbe využili plány a záložné moduly i súčiastky dvoch skorších sond, Mars Surveyor Project 2001 a Mars Polar Lander, ktoré z rôznych dôvodov zlyhali.

Štart sondy NASA Phoenix Mars Lander v cene 414 miliónov dolárov sa plánuje na 3. augusta. Do vesmíru ju vynesie raketa Delta II a na Marse by mala pristáť 25. mája 2008. Hlavnými cieľmi misie je doplniť históriu kvapalnej vody na červenej planéte a nájsť v pôde prípadné organické molekuly či dokonca mikróby. Preto pristane na severných planinách pri póle, kde je veľa ľadu hneď pod povrchom.

Neisté pristátie

Phoenixu uľahčí pristátie dvanásť brzdiacich motorov. Lenže účinok koncentrovaných plynov šľahajúcich z trysiek pri pulzujúcom ťahu na povrch pod sondou by mohol zmariť úsilie skúmať nenarušenú pôdu a ľad. Tieto plyny určite prinajmenšom zvíria prach. Takisto nie je známe, ako môžu ovplyvniť odber vzoriek (robotické rameno s „lyžicou" ich vyrypne a vloží do prístrojov palubného laboratória sondy) v tejto časti Marsu časté prudké závany i silné stále vanutie vetra.

mars_phoenix1.jpg

Sonde Phoenix „zmäkčí" pristátie dvanásť brzdiacich hydrazínových motorov. Opakovaný tlak splodín - motory budú pracovať v impulzoch - však môže narušiť miesta odberov vzoriek pôdy.

Ťažko na cvičisku...

Odborník na atmosféry Nilton Renno z Michiganskej univerzity, člen vedeckého tímu Phoenixu, a doktorand Manish Mehta sa preto rozhodli, že možné hrozby zmapujú laboratórne. Pomáhajú im v tom študenti technických odborov.

Očakávané podmienky simulujú v akomsi „sprchovom kúte" so stenami z plexiskla. Miesto rozstrekovacej hlavice zaujala trubica, z ktorej pod vysokým tlakom prúdi dusík, simulujúci účinok trysky brzdiaceho motora. Dusík víri 12,5-centimetrovú vrstvu do hrdzava sfarbených drevených pilín, ktorých vlastnosti dobre zodpovedajú marsovskému prachu a hornej vrstve pôdy.

Niekoľko sérii testov pomôže inžinierom NASA vyladiť technické detaily tak, aby pristátie minimálne narušilo pôdu pod sondou a v bezprostrednom okolí. V júli Rennov tím dopraví aparatúru do Amesovho výskumného strediska NASA v Kalifornii, kde vo veľkej vákuovej komore vernejšie napodobia atmosférické a iné podmienky na Marse. V Kalifornii zasa marsovskú pôdu nahradia rozdrvené škrupinky vlašských orechov. (Treba rátať s tým, že na povrchu Marsu je voči zemskému iba 38-percentná gravitácia.)

VIDEO: Kombinácia záberov z Michiganskej univerzity a obrazových animácií NASA, projekt komentujú hlavní aktéri výskumu - Renno a Mehta.

Namiesto ľadu piliny

Renno s kolegami zistili, že vzorky zrejme rameno bude musieť sypať do vstupov prístrojov palubného laboratória z menšej ako plánovanej 10-centimetrovej výšky. Inak ich väčšinu odfúkne vietor. Overia to v aerodynamickom tuneli.

mars_phoenix2.jpg

Phoenix má v palubnom laboratóriu analyzovať predpokladanú zmes prachu, pôdy a ľadu, odoberanú po celej ploche, kam dosiahne jej 2,4-metrové robotické rameno.

Ľad, pôdu a prach zastúpia ebenové, bambusové a balzové piliny, ktoré by mali mať v simulovaných marsovských podmienkach rovnaké vlastnosti. Treba určiť, ako blízko sa musí rameno priblížiť. Väčšie priblíženie totiž znamená aj vyššie riziko, že rameno narazí do prístrojov a poškodí ich. Podľa šéfvedkyne projektu Phoenix Leslie Tamppariovej z Laboratória pre prúdový pohon NASA v kalifornskej Pasadene technicky možno s ramenom ísť až na 3 centimetre od prístrojov. Tak či onak by sa vzorky mali „vyklápať" predovšetkým v priebehu menej veterných častí dňa.

mars_phoenix3.jpg

Kvôli pomerne silnému vetru, ktorý sa na mieste pristátia v predmetnom ročnom období severnej pologule planéty očakáva, odbery zrejme budú prebiehať vo vybraných úsekoch dňa, napríklad ešte kým Slnko vystúpi vyššie nad obzor.

Autor: Zdeněk Urban pre sme.sk | Ilustrácie - NASA/JPL, University of Arizona/LPL; University of Michigan.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu