SME
Sobota, 19. jún, 2021 | Meniny má AlfrédKrížovkyKrížovky

Náš mozog platí dane rád

Takýto záver vyplynul z nového experimentu, pri ktorom sa sledovala mozgová činnosť ľudí. Záleží však na účele daní. A ešte viac na tom, či o ich použití môžeme spolurozhodovať.

Ľudský mozog platí dane rád. Takýto záver vyplynul z nového psychologického experimentu, pri ktorom sa sledovala mozgová činnosť ľudí. Záleží však na účele daní. A ešte viac na tom, či o ich použití môžeme spolurozhodovať.

Platenie daní prináša slasť

Traja vedci skúmali devätnásť žien. Každej z nich pridelili na elektronický účet sto dolárov. Následne im monitorovali mozog zobrazovaním pomocou funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI).

V prvom prípade ženy sledovali, ako ich peniaze putujú cez povinné zdanenie na účet miestnej potravinovej banky. V druhom sa mohli rozhodovať, či dobrovoľne pridajú ešte viac peňazí, alebo si ich nechajú. Asi hodinu ležali v zariadení fMRI skenera a na počítačovej obrazovke pozorovali finančné prevody. Skener umožnil s vysokou presnosťou určiť, ktoré časti mozgu subjektov sa najviac aktivovali v tom či onom prípade.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď testované ženy videli, ako nezisková charitatívna organizácia (potravinová banka) dostala ich peniaze odvedené vo forme dane, aktivovali sa im dve evolučne veľmi staré oblasti hlboko v mozgu. Jednak chvostovité jadro (nucleus caudatus), jednak centrum odmien, šťastia či vnímania slastí (nucleus accumbens). Obidve sa aktivujú pri naplnení základných potrieb, ako jedla, spoločenského kontaktu, alebo pri dosiahnutí rôznych potešení.

Výskum v aktuálnom čísle časopisu Science opísali predmetný výskum ekonóm William Harbaugh z Oregonskej univerzity a Národného úradu pre ekonomický výskum v massachusettskom Cambridgei (obe inštitúcie USA) a kognitívny psychológ Ulrich Mayr takisto z Oregonskej univerzity. Na experimente i článku sa ako tretí bádateľ a autor podieľal ešte Harbaughov doktorand, ekonóm Daniel Burghart.
Aktivovali sa však viac vtedy, keď subjekty poskytli peniaze dobrovoľne, hoci takisto anonymne. Subjekty vedci rozdelili zhruba pol na pol (10:9) na „altruistov" a „egoistov" - podľa toho, či ich mozog intenzívnejšie odmeňoval pri zdanení pre charitu, alebo pri ich dobrovoľnom dare (rozdiel bol asi desaťpercentný). Tí prví ochotne venovali prostriedky charite s dvojnásobne vyššou pravdepodobnosťou. Skenovaniu mozgov zodpovedali slovné vyjadrenia pocitov.

Tešia nás aj nedobrovoľné dane

Vedcov prekvapilo, že subjektom sa centrum odmien aktivovalo i v situácii, keď sa ich peniaze jednoducho dávali niekomu inému bez toho, aby pri tom mali možnosť slobodnej voľby. Väčšina ekonómov by také čosi podľa Mayra nepredpovedala. Výsledok podporuje existenciu tzv. čistého altruizmu. Človek pri ňom venuje peniaze (pre ekonómov je to z teoretického hľadiska záhada - peniaze sú tiež tovar, prečo sa ho ľudia vzdávajú?) všeobecne zo záujmu o zvýšenie úrovne verejného blaha poskytovaním základných služieb tým spoluobčanom, ktorí to potrebujú.

Skryť Vypnúť reklamu

Náklady tu nesú konkrétni poskytovatelia peňazí (daní), no výnosy - dobré pocity - sú rozložené na všetkých, ktorí sa starajú o potrebných. Samotný Mayr často počul ľudí hovoriť, že im platenie daní de facto neprekáža. Pravdaže, ak idú na dobrý účel. Teraz sa dokázalo, že to nie je iba falošná póza. Pozorovaná „odmeňovacia" aktivita mozgu slová týchto ľudí podporila.

mozog_dane3.jpg

OBRÁZOK - Konkrétne aktivácie: žltá farba odpovedá príjemnému pocitu subjektu, ktorý dostal peniaze, modrá tomu istému pri jeho dani odvedenej pre charitu a zelená obomu naraz.

Ako optimalizovať dane?

Ekonómovia tak získavajú nové poznatky pre optimalizáciu daní. Harbaugha ako jedného z nich v súlade s Mayrovým konštatovaním skutočne najviac zarazilo, že priamo videl, ako mozog odmeňuje ľudí, ktorí sa vzdávali peňazí vo forme dane. A ešte viac, ak to robili dobrovoľne. Oboje považuje za dôvod k istému spoločenského optimizmu. To druhé zasa ladí s predstavou o tzv. altruizme typu „teplej žiary" - keď sa individuálny darca vnútorne teší z dobrých pocitov, že sám priamo poskytol peniaze na určitý špecifický dobrý účel.

Skryť Vypnúť reklamu

To ale ešte podľa Harbaugha zďaleka neznamená, že dane treba znížiť a všetci by sme sa mali viac spoliehať na charitu. Zdá sa, že v mozgoch mnohých ľudí napokon nad vnútornou odmenou za solidaritu prevážia iné pocity. Štatistiky ukazujú, že pri úplnej dobrovoľnosti príspevky na charitu klesajú. Každá spoločnosť v tomto musí postupovať vyvážene.

Aj keď sa nám dane javia privysoké, dôležitejšie je, ako slúžia verejnému blahu. Zanedbanie neekonomických zreteľov, vedúce k slabému financovaniu verejných služieb ako zdravotníctvo, kultúra či bezpečnosť, totiž zväčša vyústi do podstatne vyšších ekonomických strát.

Otázkou zostáva, ako by sa ľuďom aktivoval mozog, keby peniaze neputovali charite a zdanenie by bolo nefér. A ako vtedy, keby volili, aby daň zaplatili aj iní ľudia a tak sa pomohlo väčšiemu počtu tých, čo to potrebujú? Mali by ľudia ešte lepší pocit? To všetko ukážu iba ďalšie experimenty tohto typu.

Skryť Vypnúť reklamu

mozog_dane4.jpg
Trojica bádateľov, ktorí vykonali experiment - zľava William Harbaugh, Ulrich Mayr a Daniel Burghart

Magnetická rezonancia na daňovom úrade?

Harbaugh s kolegami sa neobávajú, že vlády ich metodiku a výsledky zneužijú, napríklad aby odhalili potenciálnych neplatičov daní. Ani charity na to, aby zistili, od koho by najmä mali pýtať príspevky. Nevedia si totiž predstaviť, ako by sa to dalo robiť efektívne. Sami pri svojom obmedzenom experimente potrebovali fMRI skener za tri milióny dolárov, množstvo kvapalného hélia a týždne času výkonného počítača pre analýzu údajov. Navyše ak subjekt čo len trochu pohol hlavou, zobrazovanie museli opakovať. Také aparatúry určite ešte dlho nikto nedokáže zabudovať do prenosných skenovacích rámov alebo mobilných telefónov.

Skryť Vypnúť reklamu

Zdá sa teda, že aspoň hlboko vnútri mozgu platíme dane radi - ak sme si istí, že sa využívajú adekvátne. Ešte lepšie nám robia vlastné charitatívne či filantropické skutky, lenže úmerne tomu koná iba menšina z nás. Je na dobrom spravovaní spoločnosti, aby náš príjemný pocit z daní nepotláčalo vedomie, že sa nimi mrhá a nepomáhajú dosť potrebným.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ľuboš Kosík po príchode do Mali (vľavo) a teraz.

Zastavenie vyšetrovania starej kauzy SIS bolo nezákonné.


15 h
Premiér Eduard Heger.

Najvyšší súd roztrhal verdikt Sabovej senátu na márne franforce.


17. jún
Joshua Jozef Kanáloš sa vo svojom novom domove hneď spriatelil s ďalšími psíčkarmi. Sám má dvoch psov, ktorých zachránil z ulice.

Známy predajca Nota bene získal mestský byt.


23 h
Ilustračná fotografia.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 391-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 12 486 obetí.


a 3 ďalší 14 h

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  3. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  4. Crème de la crème po slovensky
  5. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  6. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  7. Po Slovensku na motorke
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  10. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  1. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  2. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  3. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  7. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  8. Zázračná škola so zelenou strechou
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Crème de la crème po slovensky
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 28 382
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 11 927
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 7 738
  4. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 719
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 6 567
  6. Po Slovensku na motorke 6 411
  7. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 304
  8. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 5 029
  9. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 4 425
  10. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 4 395