by sa všetok ľad v Grónsku roztopil, zdvihla by sa hladina svetových oceánov približne o 6,5 metra.
Polárni vedci, ktorí v projekte NASA mapujú „zdravie“ arktického ľadu, ukončili prvú etapu. Sústredili sa pri nej na kritické miesta ľadovcového štítu, hrúbku jeho okrajových ľadovcov a monitorovali zmeny, ktoré by mohli súvisieť s prebiehajúcou klimatickou zmenou.
Tím NASA využil laserové a radarové zariadenia na palube lietadla, pomocou ktorých vedci monitorujú Grónsko už od roku 1991. Teraz vedci zmerali stav grónskeho ľadu laserom na lietadlách z výšky necelých 600 metrov. Táto misia nadväzuje na merania z lietadiel v predošlých rokoch a pomôže pri vyhodnocovaní údajov zo satelitných meraní. Tento rok pri nej použili dva nové radary z Ohijskej štátnej univerzity a Univerzity Johnsa Hopkinsa.
Vyhodnocovanie údajov bude pokračovať až do konca júla. Predbežné výsledky ukazujú, že zatiaľ čo okrajové časti Grónska ľad strácajú, v jeho vnútrozemských oblastiach pribúda. V celkovej bilancii však množstvo ľadu klesá a tento trend sa za posledné roky urýchlil.
„Znalosti ľadovcových štítov a ľadovcov, ako napríklad tu v Grónsku, poskytujú nepriame údaje o morskej hladine a sú celkovým indikátorom zmien globálnej klímy,“ povedal Bill Krabill, vedúci výskumník grónskej misie z NASA. Podľa Krabilla sa niektoré z hlavných ľadovcov ostrova každoročne stenčujú miestami o 20 - 30 metrov.
Autor: der
