Sú auta odsúdené na pohon klasickými nedostatkovými palivami? Podľa jedného zo zaujímavých výskumov by to tak vôbec nemuselo byť: stačí škrob, voda a zmes enzýmov.
Ako informoval britský New Scientist, v relatívne krátkom čase by mohli autá jazdiť na zmes škrobu a vody. Vyzerá to na prvý pohľad veľmi zvláštne. Vedci však už našli zmes enzýmov, ktorá premieňa škrobový sirup na vodík a oxid uhličitý. Vodík potom môže slúžiť ako náplň do palivových článkov v elektromobile, alebo aj v klasickom spaľovacom motore. Táto technológia rieši tri hlavné doterajšie prekážky, ktoré stoja v ceste vodíkovej ekonomike: bezpečnú (a časom aj lacnú) výrobu, bezpečné uskladnenie paliva a jeho rýchlu dopravu na potrebné miesto.
Trinásť enzýmov
Nová metóda je založená na využití zmesi trinástich enzýmov. V prírode niektoré z nich nájdeme v rastlinách, iné v baktériách a ďalšie v zajacoch, nikdy sa však spolu nestretnú v jednom organizme. „Ak sa k zmesi, vytvorenej z týchto enzýmov, pridá voda a škrob, enzýmy využijú energiu uloženú v škrobe a rozkladajú vodu na oxid uhličitý a vodík,“ povedal Percival Zhang z Virginia Tech v USA.
Oxid uhličitý sa potom od vodíka oddelí membránou a vráti sa do atmosféry. Neznamená to prírastok tohto skleníkového plynu v atmosfére, lebo nepochádza z fosílnych palív, ale z biomasy - dreva a rastlín. Z hľadiska bilancie oxidu uhličitého teda ide o neutrálny proces.
Moderná alchýmia
Vodík sa uplatní pri pohone palivových článkov a elektromobilov. Možno ho použiť aj v klasickom spaľovacom motore, hoci Zhang tento postup neuprednostňuje, pretože je energeticky menej efektívny.
„Väčšina automobilových spoločností už dnes do vývoja vodíkových automobilov nejaké peniaze investuje,“ hovorí Kylie Vincentová z Oxfordskej univerzity vo Veľkej Británii. „Priamočiara, jednoduchá a lacná stratégia tohto typu je dôležitá na širšie využívanie vodíkovej technológie.“
Zhang plánuje využiť nový postup v prototype auta v priebehu troch rokov. Hovorí, že dokáže vyrobiť štyri kilogramy vodíka v cene 8 dolárov. Toto množstvo by stačilo takmer na 500 kilometrov. Príprava chemických ekvivalentov prírodných enzýmov je však zatiaľ drahá. Dôležité bude nájsť lacnejší postup ich výroby a dokázať, aby účinkovali pri vyššej teplote. Zatiaľ zmes funguje pri 30 °C. Zhang však verí, že pripraví taký kokteil enzýmov, ktorý bude produkovať vodík až do teploty sto stupňov. To už by bol ozaj významný krok k používaniu zmesi v autách.
Škrob v motore
Snom tohto vedeckého tímu je, že jedného dňa si spotrebiteľ kúpi zmes škrobu v supermarkete, nasype ju do motora a naštartuje. „Plánujeme použiť celulózu z rastlín, ako napríklad odštiepky z dreva alebo poľnohospodársky odpad,“ hovorí Zhang. Enzýmy by vyrábali vodík v aute až počas jazdy.
Jeden z problémov brzdiaci použitie vodíka je jeho bezpečné uloženie. Zhangov spôsob uskladňovania vodíka je jednoduchý, bezpečný a pružný v distribúcii. Nie je rozhodne nebezpečnejší ako klasické motorové palivá, je absolútne bezpečný pri plnení do motora. Okrem toho uskladnenie klasického vodíka si zväčša vyžaduje prítomnosť ťažkých kovov. Aj tie Zhangov spôsob vylučuje.
Kylie Vincentová je podľa New Scientist Zhangovou myšlienkou priam nadšená. Hovorí, že jeho technológia nemusí byť ideálnym konečným riešením. Ako pri všetkých biopalivách, aj tu je potrebná biomasa, a preto treba využívať poľnohospodársku pôdu na produkciu škrobu. V krátkodobom meradle by to však mohol byť dobrý počiatočný krok pri používaní vodíka.
„Ak bude dosť peňazí na výskum, v priebehu troch až piatich rokov bude možné túto technológiu použiť trebárs do batérií mobilov alebo prenosných počítačov,“ hovorí Zhang. „V priebehu ďalších 3-5 rokov už budú na trhu prvé autá. Ak teda všetko pôjde dobre, mohli by sme prvé auto jazdiace na škrob vidieť o osem až desať rokov.“
