Pri dosiaľ najrozsiahlejšom výskume zameranom na spojenie medzi génmi a chorobami našli 24 genetických rizikových faktorov, súvisiacich s depresiami, Crohnovou chorobou, ochorením srdca, vysokým krvným tlakom, reumatoidnou artritídou a cukrovkou prvého a druhého typu.
Významné objavy, o ktorých informujú Nature a Nature Genetics, mnohí genetici považujú za novú kapitolu v lekárskej vede. Ukazujú totiž cestu k výskumu nových liečebných postupov a nových spôsobov testovania génov, píše spravodajský server BBC.
Päťdesiat vedeckých tímov skúmalo 500-tisíc genetických markerov 17-tisíc ľudí a porovnávali časti genómov (zdedenú genetickú informáciu) chorých a zdravých osôb. Jedným z najnádejnejších objavov je dosiaľ neznámy gén spojený s výskytom cukrovky prvého typu a Crohnovej choroby, čo je zápalové ochorenie čriev. Z toho vyplýva, že obe choroby majú podobné biologické pozadie.
Pri Crohnovej chorobe genetici odhalili význam autofágie, teda procesu, keď bunky požierajú samy časť svojho obsahu a zbavujú sa nežiaducich komponentov, napríklad baktérií. To môže byť kľúč na pochopenie úlohy, ktorú hrajú v tejto veľmi rozšírenej chorobe črevné baktérie.
Pri cukrovke prvého typu identifikovali niekoľko genetických oblastí, ktoré zvyšujú riziko tejto choroby. Vedci odhalili aj veľa génov v oblastiach genómu, o ktorých sa predtým nepredpokladalo, že nejako súvisia s chorobami. Otvorila sa tak úplne nová cesta liečenia.
Vedci vedia už dlho, že gény spolu s životným prostredím ovplyvňujú mieru rizika, keď sa u človeka rozvinie určitá choroba. Stále však skúmajú, ktorá časť genómu je za to zodpovedná.
Profesor Peter Donnelly, predseda WTCCC (Wellcome Trust Case Control Consortium), ktorý výskum financoval, považuje výsledky za „nový úsvit“. Vedci sa podľa profesora Donnellyho za uplynulý rok dozvedeli viac než za predchádzajúcich pätnásť.
„Predstavte si genóm ako veľmi dlhú cestu, po ktorej sa snažíte ísť v naprostej tme. Dosiaľ sme boli schopní rozsvietiť iba na niekoľkých miestach, teraz to však dokážeme na mnohých miestach. V tomto prípade je to pol milióna svetiel.“ (čiže časť z celkového počtu tri miliardy písmen DNA, z ktorých sa skladá kompletná ľudská DNA).
Výskum britských vedcov by mal identifikáciou génov charakteristických pre niekoľko chorôb umožniť lepšie pochopiť, ako tieto choroby vznikajú a ktorých ľudí najviac ohrozujú, a časom zabezpečiť oveľa účinnejšiu liečbu s prihliadnutím ku konkrétnej osobe.
