Tvor predstavuje nový druh i rod. Bádatelia ho pomenovali Gigantoraptor erlianensis. Rodová prvá časť mena udáva, že ide o obrieho dinosaura, pripomínajúceho dravé vtáky. V druhovej časti mena sa odráža miesto nálezu v Erlianskej panve.
Kostra sa, žiaľ, nezachovala úplná. To, čo objavitelia zozbierali, umožňuje spoľahlivo zrekonštruovať podobu gigantoraptora. Dlhý bol približne 8 metrov, v bokoch vysoký 3,5 metra. Odhadovaná telesná hmotnosť je 1400 kilogramov, čím Gigantoraptor výrazne prekonával najväčších iných príslušníkov svojej skupiny, vybavených zobákmi - oviraptorosaurov. Títo príbuzní totiž iba vzácne vážili viac ako 40 kilogramov.
Tento exkluzívny dinosaurus žil na konci kriedy. Ide o posledný útvar druhohôr, trvajúci od obdobia pred 144 miliónmi rokov do doby pred 65 miliónmi rokov. Najpresnejšie datovanie nálezovej vrstvy z púšte Gobi, ktorá patrí do geologickej formácie Iren Dabasu, je 70 miliónov rokov. Unikátne kosti pochádzajú z púštnej lokality v Autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko.
Smrť v mladosti
Skúmanie vnútra kostí ukázalo, že tvor bol v čase smrti napriek úctyhodným rozmerom tela mladý, ani nie jedenásťročný. Podľa vrstiev kostného tkaniva však takto narástol mimoriadne rýchlo, konkrétne za sedem rokov. Značne rýchlejším tempom, než aké sa podarilo zistiť pri iných veľkých dravých theropodných (dvojnohých) dinosauroch, ako boli napríklad rody Albertosaurus a Gorgosaurus zo skupiny tyrannosaurov (rýchly rast je znakom väčšiny obrovských dinosaurov.)
Hoci jedenásť rokov pri tomto dinosaurovi zodpovedalo skorej dospelosti, jeho rast by takmer určite pokračoval. Otázku typických či maximálnych rozmerov dospelých jedincov tohto druhu tak môžu vyriešiť až ďalšie podobné nálezy. Azda čoskoro prídu.
Už teraz však možno povedať, že staršie dospelé gigantoraptory museli byť ešte väčšie. Podľa objaviteľov dokonca výrazne väčšie a tým aj hmotnejšie.
Záhady na pokračovanie
Objav gigantoraptora vyvoláva celý rad otázok. Dobre zapadajú do nedávneho konštatovania popredných paleontológov, že výskum dinosaurov sa nerozbieha iba v Číne, ale je na začiatku globálne. Hoci kosti dinosaurov vedci nachádzajú a analyzujú už vyše poldruha storočia, najnovšie zhodnotenie konštatovalo, že stále poznáme azda iba 10 či 20 percent dinosaurov.
Gigantoraptor má niektoré anatomické podrobnosti, ktoré dosiaľ neboli zistené pri nijakom dinosaurovi. Podľa zatriedenia patrí k základným oviraptorosaurom. Pravda však je, že ich typické operené ukážky, ako rody Caudiperyx a Protarchaeopteryx, mávali iba niekoľko kilogramov, čiže hmotnostný rozdiel tu je zhruba 300-násobný!
Gigantoraptor sa tiež prekvapivo líši od menších oviraptorosaurov mnohými vtáčími znakmi, ktoré malé oviraptorosaury nemajú. To odporuje doterajšiemu predpokladu, založenému na skúmaní mnohých iných vtákom podobných dinosaurích skupín: že podobnosť s vtákmi sa mala zvýrazňovať so zmenšovaním telesných rozmerov.
Tak či onak, gigantoraptory vymreli s ostatnými veľkými dinosaurami na konci kriedy a tým aj druhohôr. Z treťohôr Južnej Ameriky sú známe kosti podobne veľkých dravých nelietavých vtákov, to však už bola úplne iná, nezávisle vyvinutá línia.
Novoobjavené kosti gigantoraptora opísal v najnovšom čísle časopisu Nature, ktorá vyšlo práve dnes, Sing Su (Xing Xu) so štvoricou kolegov z Ústavu paleontológie stavovcov a paleoantropológie (IVPP) Čínskej akadémie vied v Pekingu.
Autor: spolupracovník SME
