Two Worlds - čierny kôň prichádza

Konečne sa dostavil aj čierny kôň epických RPG Two Worlds, ktorý sa rovnako ako jeho konkurenti odohráva v otvorenom svete, má rovnako postavené základy, no v konečnom dôsledku je úplne iný. Ako to v skutočnosti dopadlo, sa dozviete v našej recenzii.

To máte tak – najprv sa objavia horekujúce hlasy, propagujúce zánik istého žánru, po tichom období sa objaví niekoľko skvostov, ktoré mierne upravujú pravidlá hrania a následne sa všetci radujeme, že nám náš obľúbený žáner nezahynul. Stačí ukázať prstom na adventúrky (najlepšie na istého kedysi renomovaného vývojára Cecila, ktorý svojim prehlásením, že klasické point&click adventúrky sú mŕtve, dokonale rozosmial autora článku a svojimi poslednými Zlomenými Mečmi len potvrdil, že zrejme žije v inej galaxii) alebo RPG. Dlho-predlho sme čakali a teraz sme zasypaní fantasy svetmi s epickou zápletkou, s hrdinami neohrozene kráčajúcimi krajinou, postupne vylepšujúcimi vlastnosťami a hlavne otvoreným prostredím. Stačí vymenovať najznámejšie a momentálne najúspešnejšie kombo: Oblivion, Gothic 3 a Neverwinter Nights 2 – a všetkým musí byť jasné, že desiatky hodín strávených vo virtuálnych svetoch nútia vybrať si toho správneho favorita. Všetkým poctivým RPG sa jednoducho venovať naplno nedá, respektíve potrebuje k nim more času, ktorým málokto nás disponuje v takej miere, aby sme zvládali preliezť celým virtuálnym svetom, presnoriť každé zákutie, objaviť aj tú naposlednejšiu kobku – jednoducho prežiť si hrdinské dobrodružstvo so všetkým, čo k tomu patrí. Čierny kôň v pozadí prichádza ako posledný a treba priznať, že očakávanie boli obrovské, lež k splneniu tajných túžob nedošlo zďaleka v takej miere, ako sme pôvodne dúfali. Two Worlds je hrou kvalitnou, ba priam až výbornou a čas strávený s ňou ľutovať nebudete. No chýba jej zopár podstatných krokov k tomu, aby sme na ňu spomínali aj rok či dva po vydaní. Čierny kôň nezvládol totiž vysilujúci finiš.

Ešte jedno priznanie na úvod, hoci už vidím letiace dlažobné kocky a zúrivý ryk hráčov-fanúšikov. Oblivion som hral len niekoľko hodín, aby som si ho vyskúšal či mi skutočne stojí za to oplieskať niekoľko stovák za hru, ktorú si zahrám až za rok či dva (to viete, Baldur´s Gate 2 špeciálnu edíciu som si kúpil 2 roky dozadu a ešte som CD nemal v počítači...). Príliš veľká umelosť sveta, akási neprirodzenosť odradila a peňaženka ostala plná. Gothic 3 dorazil do redakcie v piatok, takže bolo zbytočné hneď posielať recenzentskú verziu redaktorovi: install, play, quit, zníženie všetkých detailov na minimum, play, niekoľko desiatok minút zábavy, quit, uninstall. Nutný upgrade počítača a more chýb odradili okamžite. Neverwinter Nights 2 som len sledoval z diaľky, pretože na poriadne hardcore RPG treba jednoducho čas. A teraz, v čase prebúdzajúceho sa leta, sa za monitorom dajú stráviť príjemné večerné hodinky a s prichádzajúcim Two Worlds svitá nádej na svetlé zajtrajšky. Konečne po niekoľkých rokoch v redakcii si môžem siahnuť na starú nehrdzavejúcu lásku - k RPG. Ponorením do fantasy sveta Antaloor sa začína dlhé-predlhé putovanie. Žiaľ, s mnohými zakopnutiami.

V prvom rade si treba uvedomiť jeden podstatný fakt – Two Worlds vsádza na akčnú zložku. Či už súbojmi alebo stromom schopností a štvoricou základných vlastností. Keby kamera nebehala za chrbtom hrdinu a pozerali by sme sa na svet izometrickým pohľadom, bol by to jasný konkurent pre Titan Quest. A to bez debaty, hoci nám v priebehu masáže z PR správ preniklo mnoho slov o prepracovanom bojovom systéme, kde využívaním taktických prvkov dosiahnete úspech v náročných bitkách. Náročné súboje zostali, lež protivníka musíte často uklikať a len kde-tam využijete jednu zo špeciálnych schopností. Akčnosť sála i z príbehu, respektíve z jeho podania. Uznávam, že fantasy zápletka jednoducho musí sršať istou dávkou klišé, ale jej podanie nesmie hráča uspávať. Bez akýchkoľvek zvyklostí a prepracovanej tvorby charakteru ste vrhnutí do neznámeho sveta. Samozrejme, balast okolo môže uspávať a navodiť pocity x-krát videného, ale nejakým spôsobom predsa hráča do epického dobrodružstva uviesť treba. Chýba nakopnutie. Úvodná minimálna možnosť pri voľbe postavy je nutné zlo, ktoré v tomto prípade radi akceptujeme. Konečne totiž hráčom ovládaný hrdina nie je len nemou bábkou, ale má svoj hlas a jednoducho vidíte a hlavne počujete každý jeho krok. Voľba medzi prepracovaným editorom a napevno daným charakterom je nutná, avšak ja osobne sa radšej prikláňam k štýlu Two Worlds. Do Antalooru vhupnete ani neviete ako, neviete prečo a... stačí si síce prečítať manuál, ale uznajte sami, trochu uvedenia do deja by nikomu neuškodilo. Po prvých krokoch likvidujete prvé potvorky, vychádzate z kobiek, dýchate čerstvý vzduch a na tvár vám dopadajú slnečné lúče vychádzajúceho slnka. Úžasný pocit.

Po vychodenej cestičke sa vyberáte do najbližšej osady, ktorá vás nenechá na pochybách – chystá sa niečo veľké a žiaľ práve vy budete toho súčasťou. Vaša sestra Kira totiž bola unesený tajomným spolkom a nešlo o náhodnú udalosť. Všetko totiž súvisí s vašou rodinou, respektíve s rodičmi, ktoré na svoje deti preniesli niekoľko magických schopností a hlavne imunitu pri otváraní jedných dobre uzamknutých dverí. Pod zámkom kliatby totiž už 300 rokov spí Aziraal, boh skazy, ktorého si orkovia vybrali ako vodcu pred dávnymi časmi. Aliancia ľudí, elfov a trpazlíkov napokon Aziraalove armády porazila, ale nikto nevie, či nepríjemný nepriateľ skutočne zahynul alebo len čaká na prebudenie. Teraz si stačí dať dokopy, čo po vás spolok asi môže chcieť a máte vcelku kvalitný príbeh ako na podnose. Teda všetko by bolo ako na podnose, keby sa všetko nerozvíjalo úboho patetickými dialógmi, ktoré i vo svojej krátkosti a strohosti dokážu v niektorých momentoch rozosmiať. Obrovský font, obohrané frázy a kratučké vety. Chýba tomu akési pozadie, z ktorého by sme sa dozvedeli viac, rozprávač, ktorý by nás zahalil do dlhších dialógov a hlavne by prezentoval všetko omnoho viac výpravnejšie, s väčším entuziazmom. V prípade Two Worlds teda treba podotknúť, že príbeh sám o sebe pútavý je, len jeho podanie je príliš neosobné.

Ak sa vyberiete po príbehovej línii, čaká vás ohromné putovanie rozľahlým svetom, ktorý rozlohou dokonca prevyšuje aj Oblivion, budete spočiatku omámení. Reality Pump (tvorcovia) hovoria o 32 kilometroch štvorcových, no to je len číselný údaj, ktorý v hernom svete nič nemusí znamenať. Dôležité však je, že Antaloor je úžasné miesto. Nie je to umelá rozprávka ako v prípade Oblivionu, je to akoby skutočný svet, v ktorom všetko žije nezávisle mimo vás a reagovať na vás bandita či medveď začne len v prípade, že vstúpite do jeho teritória. V hre natrafíte na približne desiatku skutočne veľkých miest a mnoho dediniek či osád. Je to svet so všetkým, čo k životu správne fantasy potrebuje a nechýba ani jedno charakteristické prostredie či vodné plochy. Omamujúce západy a východy slnka vo vás prebudia romantickú dušu a pri putovaní tmou budete automaticky napredovať obozretnejšie, hustým lesom sa rozhodne brodiť nebudete chcieť. Je tu ten správny efekt podmanenia, pri ktorom sa cítite, že také miesto skutočne niekde existuje alebo si dokážete bez problémov vykúzliť v hlave. Možno sa mi to len zdá, ale práve európski vývojári dokážu zahrať na city prirodzenosťou a nie umelým pozlátkom ako Bethesda. Tým nechcem tvrdiť, že spracovanie Oblivionu je zlé, to rozhodne nie, avšak Two Worlds pôsobí s Gothicom omnoho viac fantasy. Striedanie dennej doby som už spomenul a je skutočne jednoduché sa zastaviť na kopci a sledovať zapadajúce slnko a dvíhajúci sa mesiac. Postupný nástup oblohy plnej hviezd je síce trochu narušená nemožnosťou rozloženia ohníku a výdatného spánku, ale o tom viac v hodnotení hrateľnosti. Nie je ojedinelé, že sa prostredie zahalí do hustej hmly či sa spustí obrovský lejak. Zmena poveternostných podmienok nijakým spôsobom neovplyvňuje chovanie sa postavy, len prináša vhodnú odbremenenie od neustáleho praženia slnka.

Vylepšovanie postavy funguje na známom princípe: máme štvoricu základných vlastností (sila, obratnosť, zdravie a mana), do ktorých po postupe o jednu úroveň delíte niekoľko bodov. Okrem nich si vlastného avatara definujete priamo počas hrania voľbou sekundárnych schopností. Keďže na úvod nemáte možnosť voľby povolania, sami si zvolíte postup. Mágia je rozdelená do niekoľkých škôl, pričom nové kúzlo nájdete na kartách. Ak nájdete kartu s rovnakým kúzlom, môžete efekt kúzla znásobiť. Okrem samotných kúziel nachádzate aj karty s prídavnými efektmi ako nižšia spotreba many alebo vyššia efektivita kúziel ohnivej školy a podobne. Kombinácii je hojne, ale vráťme sa k sekundárnym vylepšeniam. Zo začiatku ich máte prístupný len zlomok a nové si otvárate zakúpením zaučenia. Niekto v dedinke vie ako sa naučiť lepšie alchýmiu, berserk mód alebo presnejšie strieľať lukom, tak si za „základnú licenciu“ zaplatíte a už len zvyšujete úroveň danej schopnosti. Môžete svoj charakter vcelku pružne formovať a nie je problém naučiť bojovníka magickým základom, s presnou muškou pri streľbe lukom. Skutočne to ide, avšak problémom sa môže stať menší strom schopností. Okrem aktívnych, ktoré využijete priamo v boji, môžete bodíky umiestniť aj do efektívnejšieho otvárania zámkov, zakrádania sa, alchýmie, jazdenia na koni či plávania. Možností je mnoho a keďže skúsenosti pribúdajú nielen zabitými protivníkmi, ale aj splnenými úlohami, dokážete si postupom času vytvoriť pomerne silného hrdinu. Zbieranie zbraní je v mnohých podobne zameraných tituloch základným kameňom úspechu. Musí ich byť mnoho, musia byť rôznorodé, so všakovakými bonusmi a podobne. Reality Pump na to išli úplne inak a od radosti budete skákať v prípade, že nájdete zbraň (brnenie, rukavice, prilbu, štít, luk, prsteň, topánky...), ktorú už vlastníte. Ak totiž získate typovo rovnaké predmety, môžete ich spojiť a výsledný produkt má lepšie vlastnosti ako dva samostatné objekty.

Ako sami vidíte, typovo je Two Worlds pomerne priamočiarou záležitosťou a svedčia o tom aj sekundárne questy. Celkovo ich v hre má byť okolo troch stoviek a budeme tvorcom veriť, pretože i v tej najzapadnutejšej dedinke dostanete minimálne jednu úlohu. Plnením niektorých si získavate priazeň niektorých zoskupení, no tie si navzájom nekonkurujú, hoci by to tak malo byť. Jednoducho dostanete zákazku a plníte ju a neberiete ohľad na to, že zabijete postavu z nejakého mesta. Ak aj zaútočíte (či schválne alebo nechtiac) na civilnú osobu a ostatní vás následne „umlátia čapicami“, nemusíte sa obávať zakázanej oblasti. Po oživení môžete znovu vkročiť na inkriminované miesto a nikto vám ani vlások na hlave neskriví. Možno niekoho môže tento krok uľahčenia situácia výrazne iritovať, ale v konečnom dôsledku tým hrateľnosť nič nestratila zo svojho čara a my sa môžeme konečne presunúť k samotnému hodnoteniu, aby sme si vydiskutovali (teda ono to bude monológ, ale takto to predsa znie lepšie), prečo napokon neskáčeme od nadšenia, hoci by sme si aspoň povyskočiť mohli.

GRAFIKA 8 / 10
Kvalita grafického spracovania výrazne zasahuje do hodnotenia. Lenže samotné ohúrenie stačí málokedy na to, aby nás hra zaujala svojim spracovaním. Za prvoradý treba považovať dizajn prostredia, architektúru jednotlivých miest a až potom prichádzajú na rad rôzne efekty, aliasingy, odrazy a podobné serepetičky. Celá, a treba podotknúť, že značne gigantická, plocha je rozdelená na niekoľko sektorov, ktoré sa postupne nahrávajú, no nikdy to netrvá dlhšie než jednu – dve sekundy. Viditeľnosť je pomerne obrovská, maximálny počet objektov usmerňujete vyjadrením vzdialenosti zobrazenia maximálneho počtu objektov ako napríklad trávy či textúr jednotlivých objektov. Hardvérovo náročný Two Worlds určite je, no treba povedať, že ide skôr o zlatý priemer a keď orežete všetky nastavenia, bude to síce vyzerať ako psie e-e, ale na druhú stranu hru spustíte. Samotný výzor krajiny je zdokumentovaný na obrázkoch a atmosféru z nich dokážete určite vyčítať aj sami, tak sa radšej vrhneme na iné vlastnosti. Animácia pohybu dopadla pomerne dobre, ale keď sa do toho pripojí nerovný terén, začnú postavičky podivne skákať, šmýkať sa, robiť nereálne kroky či zvieratá sa akoby podivne rýchlosťou svetla teleportujú. Engine jednoducho potrebuje ešte poriadne doladiť, pretože problémových miest je mnoho. Do niektorých textúr môžete vstúpiť (niektoré obrovské balvany), iné pred vami vytvoria neviditeľnú stenu (kopce), ale nie je to nič, proti jazde na koni. Tá je jednoducho vrcholom znechutenia. Kôň sa nielenže podivne ovláda, on sa zasekáva o kadejakú blbosť, kopce mu robia problémy a radšej sa na jeho používanie dobrovoľne vy... ho dobrovoľne necháte pásť sa na lúke. Náš hrdina však beží prirodzene, orkovia zas nemotorne, lietajúce príšery mávajú krídlami, lávový golem sa efektne poskladá a hodí po vás ohnivý flusane. A hlavne, pozerá sa na to výborne.

Skutočne, je to úchvatný pohľad a epickosť rozoznáte okamžite. Akonáhle však dostanete poriadnu otcovskú v podobe romantického presvitania slnečných lúčov cez koruny stromov, nebudete vedieť odolať túlaniu sa po REÁLNE vyzerajúcej krajine. Nie sladučká rozprávka, žiadne lesklé skaly a stromčeky. Depresívne ladená hmla, ktorá zahaľuje bezprostredné okolie do nepreniknuteľnej vaty alebo dážď, pri ktorom všetky farby akoby vyblednú a vy sa doslova chcete niekam skryť. Poveternostné podmienky sa menia nezávisle na dennej dobe a rozhodne to pomáha nadobudnutiu pocitu vyváženosti sveta. Dalo by sa dlho filozofovať o červenej oblohe pri zapadajúcom slnku alebo nádhernej vode, no myslím, že každý dobrodruh si to čaro bude chcieť užiť sám. Engine hry skutočne nie je posledná technologická vymoženosť a dalo by sa povedať, že je na mnohé moderné efekty skúpy, avšak spĺňa základnú úlohu: zobrazuje prostredie s úžasnou jemnosťou. Po chvále musí automaticky prísť jedno smutné skonštatovanie: Netuším, skutočne netuším, ako sa to vývojárom môže vždy tak vynikajúco podariť, ale tváre postáv jednoducho v rozumnej a pozerateľnej podobe vytvoriť nedokážu. Všetkých tváre pôsobia ako voskové figuríny, keby nehýbali perami a občas nepokývali hlavou, stačilo by ich postaviť do výkladu obchodu s handrami a zapadli by. To sa človeku aj núka otázka, či sa oplatí vydávať na výpravu s cieľom zachrániť sestru, keď vyzerá ako po riadnom drogovom tripe. Holt, je to sestra.

INTERFACE 7 / 10
Súbežne s PC verziou bola vyvíjaná aj Xbox 360 verzia, no na ovládaní sa to v nijakom prípade nepodpísalo a s kombináciou klávesnice a myšky si vystačíte. Klávesové skratky sa naučíte používať po niekoľkých minútach a je možno trochu škoda, že vývojári sa vrhli radšej na záložkový systém menu, takže tabuľku s vlastnosťami otvárate F1-kou, F2 slúži na vyvolanie inventáru a tak ďalej. Poteší možnosť naukladať si rôzne predmety a špeciálne schopnosti do viacerých opaskov, ktoré v priebehu boja môžete meniť. Súboje sú úplne jednoduché a skladanie komb maximálne tak tušíte a len klikáte myšou LMB - útok zbraňou, RMB - kúzlo), liečite sa a čakáte, kedy potvorák padne alebo zvažujete útek. Máme tu však aj menšie chybičky krásy, hoci v prípade mierne neprehľadnej siete v inventári (neviete, kam daný predmet až zasahuje a či je dané políčko obsadené alebo voľné) sa to dá prehliadnuť, hlúpe ovládanie koňa ktoréhokoľvek hráča od cvalu odradí. Kôň je nemotorné zviera, ktoré skôr pripomína staru MBčku, ktorá musí pred zákrutou brzdiť ako o dušu, prudké zákruty sú vo vysokej rýchlosti ohodnotené zaseknutím do ktoréhokoľvek objektu pri ceste a hlavne – kým sa tá mrcina rozbehne, potrvá to veky. O brzdení by sa dalo povedať to isté, no chvalabohu existuje zázračná klávesa, ktorá OKAMŽITE zastaví ušľachtilé zviera. Dvakrát reálne to ale nepôsobí. A ešte HUD mohol byť trochu väčší – prípadne mohla byť vložená možnosť jeho rozšírenia. Sme už predsa ľudia starí a zrak nám neslúži tak ako kedysi. Všeobecne však s ovládaním nenastanú žiadne špecifické problémy, pri ktorých by lietali klávesy vzduchom.

HRATEĽNOSŤ 8 / 10
V prvom rade musím povedať, že som sa pri hraní bavil. Skutočne je to pohlcujúce dobrodružstvo, hoci výprava občas pokrivkáva, stále máte chuť vyraziť len tak po novej ceste a dať sa na prieskum okolia. Lenže akčnosť v niektorých prípadoch deformuje hrateľnosť. V súbojoch je vidieť zjednodušený model, pričom ide iba o klikanie. To by sa však využívaním špeciálnych schopnosti dalo uhrať a vy ich na spestrenie bojov aj využívať určite budete. Trpkým sklamaním je však zjednodušenie i všetkého ostatného. Alchýmia mohla byť výbornou zábavou, ale v konečnom dôsledku ide o nepodstatnú zložku, o ktorú sa nemusíte vôbec zaujímať, pretože namiešané lektvary proste nevyužijete efektívne pri čo i len mierne vylepšenej postave. Na čo mi predsa bude sila + 3 a obratnosť + 1, keď na 25.leveli (čiže približne 8 hodín pohodového hrania), keď má prvá vlastnosť hodnotu 60 a druhá 35? O čo mi stúpnu štatistiky? Prečo by mi malo miesto v inventári zaberať kopec rastlín? Zakrádanie sa – načo? Bolo okolo to ho veľké haló a ani ho poriadne nevyužijete. Dobre, raz som pomocou neho ukradol nohavice generála vojenského táboru, ale ide o schopnosť, do ktorej sa investovať neoplatí. Rovnako je na tom i plávanie, veď vodných plôch je tu minimum. Akoby nápady a myšlienky nedokázali prekročiť hlavy vývojárov. Konečný výsledok predstavuje orezanie všetkých možných prvkov, ktoré sú pekné maximálne v tlačovej správe. Ja sa chcem v noci niekde usadiť, lahnúť pri ohni a nikam nepokračovať, pretože si chcem užívať hrdinský život na voľnej nohe. Mnohé veci sú len akousi okrasou a nakoniec sa pristihnete pri tom, že skepticky premýšľate nad nevyužitým potenciálom.

Hrateľnosť behá ako po sínusoide – raz sa neviete nabažiť toho a toho, no behom okamihu začne krivka zábavnosti strmo klesať a vy už len z nutnosti robíte poslíčka pri úlohách, bežíte pred príliš silnými príšerami, ľutujete to, že tomu niekto nedal čas do konca roka. Základné prvky, ktoré robia hru skutočne kvalitnou, totiž už hotové sú. Hrá sa to výborne, no keď sa cítite ako len v o niečo viac vyšperkovanej hre, ktorá neponúka trochu väčšiu hĺbku, začnete uvažovať nad tým, prečo vlastne JE spomínaná trojica RPG hier modlami a Two Worlds sa na ne môže len pozerať. Aj keď hodnotenie hrateľnosti zatiaľ pôsobí príliš skepticky, strávil som vo svete Antaloor dlhé hodiny a postupne ma Two Worlds viac a viac pohlcoval. Nešlo však o pohltenie typicky hrdinské, ale skôr akčné šermovanie, ktoré si dokážete užiť ako prechádzku. Z prostredia na vás začne dýchať atmosféra starých časov, mestá skutočne žijú, zelené lúky ukľudňujú. Len tomu chýba klasický RPG faktor, ktorý robí hry pútavými na dlhé mesiace.

MULTIPLAYER
Hra ho prekvapujúco (na rozdiel od konkurencie) obsahuje, no i singleplayer je sám o sebe dostatočne rozsiahly a na zhodnotenie podpory viacerých hráčov nezostal čas.

ZVUKY 8 / 10
Konečne dabing hlavného hrdinu! A čo netreba zabudnúť, je vo svojej podstate vcelku zaujímavý a k neohrozenému nájomnému žoldnierovi sa hodí. Mení intonáciu, občas zvýši hlas, občas pôsobí posmešne – reaguje na okolité podnety a nezaostávajú za ním ani ostatné charaktery, pričom nahovorené je každé NPC-čko. Väčšina dedinčanov síce toho veľa nepovie, no tento fakt treba ohodnotiť kladne. Len je trochu zarážajúce, že počas hry nenatrafíte na žiadne ženy – dobre, sestra sa nepočíta, ale to je predsa sestra! Prostredie svojim ozvučením pridáva na atmosfére niekoľko bodíkov k dobru, pretože za každých podmienok sa niečo prejavuje zvukovým sprievodom. Či už je to šumiaci vietor v korunách stromov, bubnujúci dážď, spievajúce vtáky, dupot postavy. Väčšinu času však strávite na cestách, ale trápne ticho nenastane – príroda sa totiž vie vynikajúco ozvať. Pri súbojoch nám dopadajúce rany okomentuje hrdina vzdychom, ľudskí protivníci (banditi) reagujú rovnako, podivné stvorenie kričia a nechýba ani škrekot. Nie sú to síce žiadne epické bitky, ale všetko má svoj sound.

HUDBA 9 / 10
Hudba je vynikajúca. Pompézne pochody pri súbojoch striedajú pomalé skladby pri potulkách prírodou. Orchester alebo typicky stredoveké skladby a dokonca keď v menu zazneli vokály, chvíľu som prekvapene pozeral na monitor. Nie je to nič špeciálne originálne, no jednotlivé motívy dokážu zaujať svojou jednoduchosťou, sú chytľavé vďaka správnemu načasovaniu do správnej situácie. Málokedy sa totiž podarí vložiť do hry skladby, ktoré skutočne korešpondujú s odohrávajúcim sa dejom a zvyšujú napätie či radosť.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 8 / 10
Prehlasuje sa, že dohrať Two Worlds vám zaberie približne 30 hodín hracieho času. Pekné slová, a dokonca by sa s nimi dalo i súhlasiť, nebyť jedného, vcelku príjemného faktu. Musíte bežať len po hlavnej príbehovej línii, plniť okrem primárnych, iba niekoľko sekundárnych questov a na skúmanie krajiny zabudnite. Two Worlds je však jedným z tradičných titulov, pri ktorých sa ani nechcete hnať vpred, nemusíte nič siliť a jednoducho si život vo virtuálnom svete užívate. Zo začiatku je slabučký hrdina veľmi zraniteľným objektom, ktorému robí problém nie svorka, ale dvojica nespratných vlkov. Zo začiatku naskakujú úrovne pomerne rýchlo a v kombinácii so správnymi zbraňami si začnete trúfať. Niekoľko hodín to však potrvá a kým zabijete svojho prvého macka alebo dokonca obra, chvíľu to potrvá, pretože jediná rana od nich znamená váš vyhasnutý život. Ešteže sú po celej krajine rozosiate akési oživovacie portály, v ktorých sa po smrti bez akéhokoľvek postihu znovu narodíte. Toto zjednodušenie budete využívať minimálne spočiatku takmer neustále, no postupným zlepšovaním sa začnete podstatne silnieť. Chvalabohu sa úroveň protivníkov neprispôsobuje vašim schopnostiam. Nutná expanzia za novými úrovňami tak musí raz prísť a zavítate aj do južnejších krajín, no všetko je navrhnuté tak, aby ste sa mohli motať dostatočne dlho i na začiatku. Umelá inteligencia sa nesnaží nijakým spôsobom zmýšľať takticky a niekedy je dokonca vhodné nechať bojovať medzi sebou dve skupiny, pričom jednu nalákate k druhej. Svoju chabú inteligenciu teda používajú len na útočenie, pričom len málokedy sa snažia zachrániť sa, pretože majú minimum zdravia. Najväčším problémom sa stali strieľajúce jednotky, hlavne lukostrelci banditov: ťažko sa k ním dá dostať, pretože neustále od vás utekajú a je nutné ich najprv mierne paralizovať kúzlom. Navyše sú neskutočne presní i na obrovskú vzdialenosť a ich šípy uberú dosť energie. Niekedy už len počujete svišťať šípy, viete, že je zle a po sekunde leží hrdina mŕtvy prešpikovaný na zemi. Postupným zdolávaním prekážok však vyzrejete na každého protivníka, len tomu treba dať čas a trpezlivosť. Podstatnú úlohu v rozšíriteľnosti však zohrá komunita hráčov. Dlhé hodiny poctivej zábavy sú zaručené, tak prečo nedať osmičku?

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 8,2 / 10
Two Worlds je hrou, ktorá mohla konkurenciu nakopať do miest, kam sa to nepatrí. Poctivé RPG mohli blednúť závisťou a čudovať sa, ako im nenápadne vytváraný titul siahol na trón. Lenže sa tak nestalo. Two Worlds je jednoducho akčným RPG, ktoré má mnoho prvkov, no svojou jednoduchosťou ich robí často úplne zbytočnými. Je to však príjemný titul a vrelo ho odporúčam, pretože i napriek chybám sa dokážete baviť a nemáte potrebu hru vypínať. Dokáže chytiť, uvedomujete si niektoré nedostatky, ale dokážete sa cez ne preniesť. Len keby to nevyzeralo ako o niečo viac prepracovanejšie Diablo...

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Veľkolepý nástup, výslnie a pád. Prečo veľké strany neprežijú svojich lídrov

Výmena lídra nie je kľúčom k dlhšej životnosti strany. Funguje len pri menších stranách, v Smere by mohla znamenať rýchly zánik.

BRATISLAVA

Majiteľom garáží praskajú steny, zatarasili preto nad nimi cestu

Cestu nevlastní mesto ani mestská časť.

KOMENTÁRE

Smer bez Fica nemá logiku

Životnosť strán ako Smer sa odvíja od popularity zakladateľa.

Neprehliadnite tiež

Čo plánuje Elon Musk na najbližších sedem rokov

Juhoafrický vynálezca má do roku 2024 veľkolepé plány.

Najlepší mobil na trhu (Vianoce 2017)

Samsung a Apple sa v boji o top mobil na trhu naťahujú s čínskymi značkami. Špičkové smartfóny začínajú od 600 eur.

Klonovaná Dolly sa nelíšila od svojich rovesníčok, ukazuje nová štúdia

Ovečka Dolly žila až do smrti v uzavretých priestoroch.

Hľadali inteligenciu a zistili, že mozog je ako sociálna sieť

Nemeckí vedci našli mozgové prepojenia, ktoré ovplyvňujú našu inteligenciu

Aj delfíny majú pytačky. Samci dávajú samičkám dary

Vedci sa domnievajú, že samci delfínov chcú takto ukázať svoje kvality.

Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Eilat: Slnko, teplo a zábava
  3. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50%
  4. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  5. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  6. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  7. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  8. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  9. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  10. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  1. Eilat: Slnko, teplo a zábava
  2. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50%
  3. Exkurzia študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  4. Prichádza Black Friday, jazdenku môžete mať so zľavou 2000 eur
  5. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  6. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  7. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  8. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  9. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  10. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  1. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 13 099
  2. Eilat: Slnko, teplo a zábava 11 427
  3. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 7 137
  4. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 4 199
  5. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek 2 904
  6. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 1 962
  7. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50% 1 648
  8. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 1 606
  9. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba 1 471
  10. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky 1 336