Hurikány spejú k normálu?

O návrate hurikánov k normálu svedčia analýzy vzoriek koralov a planktónu z Dominikánskej republiky, Portorika, ostrova Mona a panvy Cariaco na juhu Karibského mora. Bádatelia z nich odvodili vzory vertikálnych vetrov a teplotu oceánu na hladine. Sú to dva hlavné faktory vzniku hurikánov od roku 1730 do začiatku 90. rokov 20. storočia. Ukázalo sa, že aj keď počet hurikánov klesal od 60. rokov 18. storočia až do konca záznamu, zvýšený počet hurikánov v severnom Atlantiku od roku 1995 nie je v porovnaní s inými obdobiami vyššej aktivity hurikánov nijako výnimočný. Anomálny je naopak mimoriadne nízky počet hurikánov v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Zdá sa, že kľúčovým faktorom neboli zmeny hladinovej teploty, ale vertikálnych vetrov. Príčina zatiaľ zostáva neznáma.

V najnovšom čísle časopisu Nature to napísal Johan Nyberg zo Švédskej geologickej služby v Uppsale s piatimi kolegami z vlastnej krajiny a USA.

Tento výsledok ladí s výskumom vrstiev hrubopieskových sedimentov v náplavoch lagúny portorického ostrova Vieques, obsahujúcich veľa organických látok. Umožnili rekonštruovať hurikánovú aktivitu v západnom Atlantiku za posledných 5-tisíc rokov. Viac hurikánov ako bežne bolo napríklad v druhej polovici Malej doby ľadovej, pred 150 až 300 rokmi. Súviselo to so zmenami frekvencie výskytu klimatickej oscilácie El Niňo a intenzity západoafrických monzúnov. Vyšší počet hurikánov si asi naozaj nevyhnutne nežiada anomálne teplo. Najviac ich bolo v obdobiach malého počtu javov El Niňo. Tie totiž potláčajú hurikánovú aktivitu v severnom Atlantiku zosilňovaním vertikálnych vetrov a klesanie vzduchu (zrod hurikánu si vyžaduje vcelku pokojné ovzdušie).

V Nature to oznámili Jeffrey Donnelly a Jonathan Woodruff z Oceánografickej inštitúcie vo Woods Hole (USA). Nevedno však, či "normálny" počet hurikánov a to, že asi nesúvisia s otepľovaním, poteší ľudí v Karibiku a na juhu USA. Prognózy na rok 2007 tam totiž predpovedajú sezónu silných hurikánov. (urb)