Európska sonda Venus Express na orbite Venuše (na umeleckej vízii) skúmala včera, 6. júna 2007, svoj cieľ- rozmermi a hustotou planétu najpodobnejšiu Zemi - súbežne so sondou NASA Messenger, ktorá preletela okolo Venuše 337 kilometrov nad povrchom cestou k Merkúru. Koordináciou s ďalekohľadmi na Zemi získali unikátne údaje. (Zdroj: ESA)
Syee Weldeab z Kalifornskej univerzity v Santa Barbare (USA) a kolegovia preukázali, že doby ľadové v severoatlantickej oblasti súvisia s intenzitou západoafrického monzúnu: ten je počas doby ľadovej v severnejších šírkach oveľa slabší a naopak.
(Zdroj: Science)
Šiniči Morišita z Tókijskej univerzity (Japonsko) s kolegami sekvenoval genóm sladkovodnej rybky medaka (Oryzias latipes, na obrázku). V jej DNA identifikovali približne 20-tisíc génov, z toho asi 2900 špecifických pre túto rybku. Genóm medaky, ktorý sa výraznejšie nezmenil 300 miliónov rokov, pomáha osvetliť genetický vývoj stavovcov, z ktorých vyše polovicu druhov tvoria práve kostnaté ryby. (Zdroj: Nature)
Tímy Šiniju Jamanaku z Kjótskej univerzity (Japonsko) a Rudolfa Jaenischa z MIT (USA) pridali štyri gény (Oct4, Sox2, c-Myc and Klf4) do dospelých i embryonálnych myších fibroblastov - bežných buniek spojovacieho tkaniva - a priviedli ich tak do stavu, v ktorom pripomínali embryonálne kmeňové bunky. Ak to "klapne" aj s ľudskými bunkami, ponúkne to možnosť získať pre pacientov špecifické liečebné embryonálne kmeňové bunky jednoduchou kožnou biopsiou.
(Zdroj: Nature)
Abdeldžalíl Bouzouggar z Národného archeologického ústavu v Rabate (Maroko) s kolegami objavil v Jaskyni holubov v marockom Taforalte prevŕtané mušličky druhu Nassarius gibbosulus pokryté okrom (na obrázku vždy 6 pohľadov na tú-ktorú mušličku). Pred 82-tisíc rokmi slúžili našim predkom z druhu Homo sapiens ako ozdoby.
(Zdroj: PNAS)
