SME

The Elder Scrolls IV: Oblivion - nedotknuteľný hit pod iným pohľadom

Viac než rok po vydaní sa na pulty obchodov dostáva posledná verzia Oblivionu. Majitelia PlayStation 3 sa tak môžu tešiť na jedno z najlepších RPG poslednej doby pre osobné počítače. Ako dopadol debut tejto série na platforme od Sony sa dočítate v dnešnej

S prvými riadkami tejto recenzie si uvedomujem, po akom tenkom ľade sa chystám ísť. Nehovorím to z dôvodu mizernej zimy, aká nás na prelome týchto rokov postihla, ale z dôvodu pomerne veľkej hráčskej základne jednej z neobyčajných hier minulého roka. Áno, uhádli ste, reč je o najnovšom prírastku v sérii TES (prekvapujúce pri takom masívnom titulku, že). Spať ale k našej recenzii. Nebudem sa oháňať slobodou prejavu a právom na vlastný názor, pretože to nie je potrebné, no nechcem zároveň aby nasledujúce riadky vytvorili dojem mojej zaujatosti. Nepovažujem sa za hráča nakloneného ku ktorejkoľvek platforme a hry si dokážem užiť na ktorejkoľvek z nich. No ak má hra chyby, nedá mi inak, ako na ne poukázať a nielen v hernom biznise platí: dokonalý produkt neexistuje. Vytvoriť možno len taký, ktorý sa k nemu bude z pohľadu viacerých približovať. Hry by sa z tohto hľadiska mohli deliť do dvoch skupín. Prvá zahŕňajúca hry s chybami temer nespozorovateľnými a druhá s titulmi, ktorých chyby vyslovene bijú do očí. Na moje prekvapenie po hrbe pozitívnych recenzii na Oblivion sa táto hra radí do druhej skupiny. Oblivion bez debaty obsahuje hŕbu nedostatkov. Nebudem však len tak bez podloženia kritizovať. Internet je plný všemožných postojov a hráč nemá problém nájsť aj na akokoľvek dobrú hru nepodloženú kritiku odbitú jednou vetou.

Osobne sa neradím medzi znalcov tejto série, môžem sa však pochváliť odohraním niektorých z jeho predchodcov, vrátane Morrowindu. Vtedy ešte na mojej obstojnej zostave, pri ktorej som si s kľudom Angličana mohol naplno užívať grafické orgie. Je pravda, že i Morrowind ma sklamal, a tak som už k Oblivionu pristupoval opatrnejšie. Napriek všetkému som doň vkladal väčšie nádeje. Radšej sa už ale vrhnem priamo na hru, niekto by si ešte mohol pomyslieť, že chodím okolo horúcej kaše. Hru otvára krátka animácia zobrazujúca majestátny hrad, týčiaci sa v strede zeme zvanej Cyrodiil, ukončená v malom okienku jednej z mnohých väzenských ciel. Dúfam, že ste si ju dostatočne užili, pretože aj keď veľmi nerád musím prezradiť, že ide o jedinú animáciu v celej šírej hre. Nie, nemyslím jedinú CGI animáciu, tú by ste už v Oblivione vonkoncom nenašli, hovorím o jedinej animácii ako takej. Nie som zato, aby hry obsahovali kvantum animácii, avšak na druhej strane som za ich prítomnosť, teda pokiaľ chceme aby daný titul priniesol určitú veľkoleposť a výpravnosť príbehu. Nuž ale znovu som odbočil a hra sa nám zatiaľ posunula k výberu dizajnu postavy. Hráč dostáva príležitosť upraviť si postavu k výzoru, ktorý mu bude po celu hru najviac vyhovovať. Takýto výber predstavuje dvojsečnú zbraň, na jednej strane je hráčovi umožnené vytvoriť si vzhľad postavy podľa vlastnej chuti, čím sa nemôže stať to, čo pri hrách iného typu: že by preddefinovaný, nemeniteľný dizajn hlavnej postavy nevyhovoval každému, no na druhej strane sa tým znemožňuje vytvorenie akéhosi hrdinu alebo hrdinky, na ktorého by sa hráč pozeral očami obdivu. Pre lepšie pochopenie toho, čo chcem povedať je, že by ste len sotva hľadali figúrku hlavnej postavy Oblivionu v obchodoch či jej podobizeň ako symbolu hry.

GRAFIKA 8 / 10
Nejeden hráč sa pri pohľade na krásu sveta Oblivion rozplýval pred monitorom či televíznou obrazovkou. Mňa samého hra milo prekvapila pri úteku na slobodu, prvým pohľadom na okolitú scenériu, potom však prišlo kruté vytriezvenie. V grafickom spracovaní Oblivion sa miešajú dotiahnuté dobré nápady vyústené do pastvy pre oči s nedotiahnutými, ba až zanedbanými miestami. Poďme poporiadku od toho najlepšieho, čím je bezpochyby úchvatný výhľad spojený s obrovskou voľnosťou. Nakoľko všade tam, kde vaše oko dovidí, tam sa noha hlavnej postavy môže dostať. Nezabudnuteľné sú niektoré panoramatické pohľady z väčšej výšky na rôzne usadlosti zasadené do krás prírody. Nádych pravosti dodáva aj zmena zo slnečného dňa na noc, ako aj život obyvateľov budiaci temer reálny dojem. Nebudú to však len exteriéry, pri ktorých sa budete s času na čas kochať technickým spracovaním. Rôzne jaskyne či podzemné hrobky, s roztrúsenými časťami ľudských ostatkov, truhiel, pokladov, nepriateľov, vytvárajú na mnohých miestach tú správnu ponurú atmosféru, ako sa patrí. Žiaľ všetko vyššie menované vytvára len dojem akéhosi pozlátka, ktoré odvádza pozornosť od niektorých nedostatkov. S príchodom minulej generácie konzol sa totižto nezlepšilo iba grafické spracovanie, profesionálny tvorcovia z celého sveta upriamili pozornosť na uvedenie emócii.

Mnohí z hráčov si tento fakt ani neuvedomili, brali ho skôr ako samozrejmosť, no ak si skutočne zaspomíname do éry deväťdesiatich rokov, zistíme, že dnešný úsmev, hnev, alebo strach videoherných postáv, boli dovtedy neznáme. Postavy svoje pocity vyjadrovali mávaním rúk či krútením hlavy. Dnes máme k dispozícii ďaleko výkonnejšie mašinky a hráč, ktorý za ne utratí nemalé peniaze, očakáva i patričný výsledok. Ak sa teda v dnešnej dobe povie next-gen RPG, predstavím si nielen nádherné scenérie, ale aj dokonale uveriteľné postavy. Oblivion ako na PC, Xbox 360, tak aj na PS 3 trpí absenciou mimiky v tvárach všetkých postáv. Hnev, radosť, šťastie, prekvapenie a mnohé ďalšie prirodzené prejavy ľudí sú v tejto hre zastúpené kamennou tvárou.

Bethesde sa Oblivionom podarilo priniesť na naše obrazovky na pohľad nádherné RPG s výnimočným nádychom stredoveku. Avšak hru môžete prezentovať ako grafickú lahôdku ostatnej doby, tak aj nedokončený next-gen projekt. Hra ponúka na výber dva rôzne pohľady. Pohľad z vlastných oči a z tretej perspektívy. Práve druhý menovaný predstavuje kameň úrazu. Vidieť postavu z tretej perspektívy je doslova zážitok. I tí najväčší fanúšikovia Oblivionu mi dajú za pravdu. Postava šermujúca mečom vyzerá z nadhľadu komicky, akoby držala meč po prvýkrát v ruke a snažila sa pochabým mávaním zasiahnuť svoj cieľ. Behanie a skákanie už anti-realistickejšie ani nemohlo byť. Pri priamom behu postavy, je ešte v rámci možnosti všetko v poriadku, problém nastáva až v momente, kedy sa počas behu dopredu rozhodnete vychýliť o nejaký ten meter do niektorej zo strán. Postava namiesto mierneho zmenenia kurzu behu sa jednoducho len posunie do strany za stáleho bežania dopredu, ako keď pred začatím hry Worms určujete pozície červov. Skákanie je kapitolou samou o sebe, nemá zmysel to ani opisovať, pretože pokiaľ by ste to nevideli na vlastne oči, ani by sme mi neuverili. Tým všetkým som chcel povedať len jedno: a to, že pokiaľ zhliadnete nevinnú srnku obklopenú vysokou trávou nakláňajúcou sa pod náporom vetra, nadobudne pocit dokonalosti, no pri hlbšom preskúmaní si uvedomíte, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Umelecký dojem navyše zráža stereotypnosť dizajnu. V hre narazíte na viacero jaskýň, hrobiek, rôznych podzemných bludísk, no všetky sú robene na jedno kopyto, rozlíšiť jednu oblasť od druhej nie je vôbec jednoduché, ba až nemožné.

INTERFACE 9 / 10
Oblivion, podobne ako ostatné hry na hrdinu, spočiatku vybafne na hráča na pohľad zložité menu, no časom sa z neho stane náš dôverný priateľ, ktorému budeme vo všetkom rozumieť. Hra disponuje ohromnou rozsiahlosťou územia, na ktorých sú roztrúsene desiatky rôznych zbraní, brnení, štítov, mágii, kníh a všakovakých iných predmetov. Orientovať sa v toľkých položkách však prekvapivo nie je zložité. Pozor si treba dávať hlavne na váhu každého z nich, nakoľko hlavný hrdina nie je žiaden Herkules a môže uniesť len obmedzený počet.

Používanie mágii uľahčuje prstencové rýchle menu, do ktorého si vy sami ukladáte najčastejšie používané mágie, aby ste potom v zápale boja nemuseli zakaždým vchádzať do základného menu.

HRATEĽNOSŤ 6 / 10
Hra začína v podzemných chodbách pod hradom, tu sa oboznámite so základmi používania zbraní, štítov, lukov a mágii. Ak by som nemal čo dočinia s predošlými dielmi, mylne by som sa domnieval, že to čo mi hra v úvode predstaví, je len slabý odvar toho, čo mi Oblivion naozaj ponúkne. Poďme ale poporiadku. Na začiatku si vyberáte rasu a vzhľad postavy, krátko po vstupe do hry aj znamenie, pod ktorým ste sa narodili. Všetky tieto rozhodnutia ovplyvnia váš nasledujúci priebeh hrania. Vami vybraná postava bude podľa toho získavať pri dosiahnutí vyššej úrovne odlišné atribúty. Inak povedané, ak si vyberiete mága, nemôžete od neho očakávať hrubú silu na úrovni bojovníka. Ako už bolo vyššie povedané, mágii a zbraní je v hre požehnane, horšie je na tom povestné sekanie hlava nehlava. Či už držíte v ruke dýku alebo meč, stále budete rukou opisovať tie isté pohyby. Špeciálne útoky prislúchajúce danej postave alebo zbraní v hre nie sú zastúpené. Autori však pridaním opotrebovania každého predmetu aspoň takouto formou prispeli k strategickému elementu, vďaka ktorému si čas od času počas mávania mečom odskočíte do menu, skontrolovať jeho stav.

Aby som zase nevytvoril obraz až prílišnej jednoduchosti hry, musím povedať, že každý z hráčov si bude musieť nájsť svoj obraz v hre, predstavu, ako ňou chce prejsť. Rukami vám koniec koncov i tak prejde množstvo prsteňov, náhrdelníkov a zvitkov s unikátnymi vlastnosťami. Čim je ale Oblivion výnimočný, je bezpochyby svet, v ktorom sa hráč pohybuje. Svet, v ktorom postavy žijú vlastné životy. Svet, v ktorom sa môžete voľne pohybovať. Toto všetko si však vyžiadalo ukrutnú daň v podobe loadovania každej novej miestnosti a na pohľad takmer nekonečných pláňach sa stretávame s nepríjemným pozastavením hry, práve kvôli nahrávaniu údajov. Našťastie nami dnes recenzovaná verzia pre PS 3 trpí týmto neduhom skutočne ojedinele a spomínané obrazovky s nápisom load už netrvajú tak dlho, ako tomu bolo v prípade verzie pre Xbox 360.

Samostatný odstavec musím venovať zaujímavej myšlienke uväznenia hlavnej postavy do žalára za priestupky voči zákonu. Nakoľko sa sveta Oblivionu snaží v niektorých oblastiach čo naviac priblížiť realite, v hre vnútorne fungujú určité zákony podobné tým našim. Ak teda napríklad okradnete nejakého obchodníka, musíte počítať s tým, že pri najbližšom stretnutí so strážcami mesta si svoj prešľap odsedíte v studenej väzenskej cele, no nemusí to tak byť stále, pokiaľ sa z nej vykúpite alebo strážcov zabijete. Tento systém je ale dotiahnutí až do nezmyselných absurdností. Napríklad keď vás dej zavedie ku kňazovi, s ktorým musíte na koňoch docválať na vzdialené miesto a už predtým vám niekoľkokrát vyjadril dôveru, ale v momente, keď si vysadnete na jeho koňa, vás zabije. Trochu krutá daň zato, že ste si pomýlili na vlas rovnakých plnokrvníkov. No vari najviac ma pobavila scéna, keď som ochránil mesto, riskoval život za jeho obyvateľov (sám kapitán mi následne na to vyjadril hlboké poďakovanie) a pri následnom návrate do mesta ma jeho strážcovia obkľúčili a uväznili. Správali sa, akoby som bol ten najhorší zločinec.

MULTIPLAYER
Hru pre viacerých hráčov Oblivion neobsahuje.

ZVUKY 10 / 10
V oblasti dabingu a zvukov si Oblivion zaslúži skutočnú pochvalu a za výsledok, ktorý sa tvorcom podaril dosiahnuť, by sa nemusel hanbiť žiaden titul. Hra obsahuje desiatky postáv, každá z nich má vám za každých okolnosti čo povedať a nie je to iba jednoduché opakovanie tej istej frázy stále dookola, ako je tomu pri iných RPGčkách. O to viac ohromí skutočnosť, že každá z nich je profesionálne nahovorená. Samotnému kráľovi z úvodu hry prepožičal hlas Patrick Stewart. Po vzore obdivuhodného dabingu sa nesú aj zvukové efekty, ktorým sa prakticky nedá nič vytknúť.

HUDBA 6 / 10
Hudobný doprovod na druhej strane zaostáva aj za bežným štandardom. Zatiaľ čo by sme ho mohli charakterizovať ako niečo, čo naším ušiam síce ulahodí, no zároveň v nás neprebudí nič, kvôli čomu by sme si mohli povedať, že hráme výnimočný titul. Pritom obzvlášť kvalitný soundtrack dokáže pre hru urobiť to isté, čo oslnivá grafika.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 7 / 10
Umelá inteligencia protivníkov, ako aj postáv sa taktiež nemá čím chváliť. Už pri hrateľnosti som spomínal momenty, kedy na vás bezhlavo zaútočia aj vlastní spojenci, ak ste prekročili určite hranice slušného správania. V boji sa na vás protivníci rozbehnú bez rozmyslu a s takou vravou, akoby si boli na sto percent istí o svojej prevahe. Náročnosť sa v hre odzrkadľuje podľa jej nastavenia v menu.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 6,5 / 10
Písať o Oblivione by som mohol celé hodiny, obsahuje toľko zákutí a možností, až sa na jednej strane človek desí a pritom raduje. Hodnotiť však hru už nie je také jednoduché, mnoho hráčov si ju obľúbilo a nedá na ňu dopustiť. Za tú dobu od kedy sa hrám venujem som prešiel desiatky RPGčiek, no v Oblivione som nenašiel nič, s čím by sme sa už doposiaľ nestretli. Hádam najväčším sklamaním bol pocit opakovania. Prostredia sú temer na vlas totožné, súboje nezáživné a opakujúci sa nepriatelia taktiež dvakrát na zábave nepridajú. Ak ste ale fanúšikom série a váš počítač odmieta hru spustiť, môžete s kľudným svedomím siahnuť po verzii pre PlayStation 3, okrem detailnejších textúr a kratším loadingom oproti verzii pre Xbox 360 obsahuje i ostatné rozšírenia, menovite The Elder Scrolls IV: Knights of the Nine a The Elder Scrolls IV: Shivering Isles. Voľbu tak prenechávam na vás, hier na PS 3 zatiaľ nie je mnoho a RPG už detto.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu