Tím Georgea Sonneborna z Goddardovho strediska kozmických letov NASA zistil satelitom FUSE a pozemskými ďalekohľadmi, že dvojhviezda LH54-425 v galaxii Veľký Magellanov oblak je najmasívnejšia, akú vo vesmíre poznáme (na obrázku umelecká vízia). Skladá sa z dvoch mladých horúcich hviezd s hmotnosťami 62 a 37 Sĺnk, obiehajú spoločné ťažisko raz za 2,25 dňa. Vzdialené sú od seba asi šestinu vzdialenosti Zem-Slnko. Obe strácajú hmotu, ktorú si sčasti vymieňajú. (Zdroj: NASA/GSFC).
Christopher Johns-Krull z Riceovej univerzity (USA) s kolegami objavil najmasívnejšiu mimoslnečnú planétu XO-3b. Má 13 hmotností Jupitera a okolo svojej hviezdy obehne za necelé štyri dni - po eliptickej dráhe.
(Zdroj: Rice University)
Scott Powell a Nigel Franks z Bristolskej univerzity (Veľká Británia) zistili, že niektoré jedince stredo- a juhoamerických mravcov z podčeľade Ecitoninae, ktoré podnikajú vpády do dažďového pralesa v počte až 200-tisíc, sa obetúvajú a upchávajú vlastnými telami diery na konároch či steblách. Po nich putujú ich blížni, aby si uľahčili a zrýchlili dopravu získanej potravy späť do hniezda. Na obrázku laboratórny pokus s dyhou, v ktorej vedci vyvŕtali diery.
(Zdroj: Animal Behaviour)
Larry Denner z Texaskej univerzity (USA) s kolegami dosiahli po štvorročnom výskume úpravou dospelých kmeňových buniek, odvodených z ľudskej pupočníkovej krvi, že začali produkovať inzulín. Je to krok k budúcej liečbe cukrovky typu 1.
(Zdroj: Cell Proliferation)
Tím Dolores Pipernovej zo Smithsonovského ústavu pre tropický výskum v Balboe (Panama) zistil, že ľudia pestovali kukuricu už najmenej pred 8-tisíc rokmi na brehoch jazier v juhozápadnom Mexiku, prekvapivo skôr v prostredí suchších tropických lesov, nie dažďových. Na obrázku tisícročná kukurica z jaskyne v Novom Mexiku.
(Zdroj PNAS)
