K tomuto záveru došli viaceré vedecké tímy.
Záhada Clovisanov
Prvými spoľahlivo doloženými ľuďmi v Novom svete boli príslušníci cloviskej kultúry. Vedci ju nazvali podľa nálezovej lokality pri meste Clovis vo východnom Novom Mexiku. Pre dávnych Clovisanov boli príznačné zvláštne opracované kamenné hroty šípov a oštepov. Ich osídlenie však zaniklo už po zopár storočiach. Po 1 až 2 tisícoch rokov nastúpila folsomská kultúra podľa mesta Folsom, takisto v Novom Mexiku. Bol pre ňu príznačný iný typ kamenných hrotov.
Lov a klimatická zmena
Spolu s Clovisanmi zmizlo z americkej scény aj veľa druhov veľkých cicavcov: mamuty, prakone, praťavy, pozemné leňochy a obrovské bizóny. Klasickým vysvetlením bol nadmerný lov zveri ľuďmi, ktorí prišli z Ázie. Americké zvieratá ľudí nepoznali a tak neboli plaché; k podobnému masakru veľkej zveri zrejme došlo po osídlení Austrálie. Na zmiznutí zvierat sa mohla podieľať aj klimatická zmena. Hoci sa v tom čase po vyvrcholení poslednej doby ľadovej stále otepľovalo, pred 13-tisíc rokmi sa asi na tisíc rokov prudko ochladilo. Označuje sa to ako obdobie Mladšieho dryasu, podľa severskej rastliny dryádky osemlistej. Príčinou mal byť prílev obrovského množstva sladkej vody do severného Atlantiku.
Kdesi na rozhraní stredného západu USA a Kanady malo ležať obrovské ľadovcové jazero, označované ako Agassizovo. Po prevalení ľadovej bariéry z neho voda odtiekla do oceánu a ovplyvnila prúdenie, ktoré závisí od teploty a slanosti vody. Systém oceánskych prúdov, to, ako rozvádzajú teplo od rovníka k pólom, určuje klímu obidvoch pologulí. Výsledkom bolo dlhodobé výrazné ochladenie. Nik však nepoznal príčinu prevalenia ľadovej bariéry a vlastne ani polohu jazera.
Vesmírny úder
Nová koncepcia elegantne vysvetľuje všetko. Vyplýva z analýzy sedimentov z 25 lokalít celej Severnej Ameriky, z toho 9 cloviských. Obsahujú jednak tmavú vrstvu zuhoľnatených materiálov akoby po veľkých lesných a stepných požiaroch, jednak sklovité guľôčky z uhlíka, v ktorých je plno mikrodiamantov. Také čosi mohlo vzniknúť iba pri vysokých teplotách a tlakoch.
Usadeniny obsahujú toľko irídia, že to poukazuje na vesmírny vplyv. Našla sa v nich aj iná vesmírna stopa - fulerény, klietkovité útvary atómov uhlíka. Irídia nie je dosť na planétku, zistené množstvo poukazuje na jadro kométy. Buď mohlo dopadnúť na povrch Severnej Ameriky a roztopiť tam zvyšný ľadovcový štít, alebo prevaliť spomenutú ľadovú bariéru Agassizovho jazera. To isté by sa stalo aj vtedy, keby rozhorúčené rýchlym preletom ovzduším "iba" vybuchlo nevysoko nad povrchom, ako teleso nad sibírskou Podkamennou Tunguzkou v roku 1908.
Jadro kométy mohlo mať priemer od jedného do piatich kilometrov. Nezostal po ňom kráter, čo je logické, ak dopadlo na hrubý ľad alebo vybuchlo nad ním, hoci sa v tejto súvislosti uvažuje o kruhových poklesoch na východe USA, medzi štátmi Georgia a Delaware. Tie však možno vysvetliť aj inak.
Aj analýzy DNA dnešných bizónov, menších ako ich predkovia z cloviského obdobia, poukazujú na populačnú krízu zhruba pred 13-tisíc rokmi. Bizóny aspoň prežili, ale mamuty, prakone a praťavy nie.
Uvedené závery odzneli na konferencii Americkej geofyzikálnej únie v mexickom Acapulcu. Súhrny z konferencie priniesli Rex Dalton v Nature a časopis The Economist. Hlavnými aktérmi novej koncepcie sú James Kennett z Kalifornskej univerzity v Santa Barbare (USA) a geofyzik-samouk Allen West z Arizony.
Autor: spolupracovník SME
