;) |
Zase hra podľa filmu či seriálu. Zase. A ešte ktomu zlá. Zase. Gangstri. Zase. Normálne prestávam veriť tomu, že si tvorím vlastný osud, inak by som určite túto hru znova hrať nechcel... ako keby som nemal čo robiť. Ale tak, ničo napísať treba a ako zodpovedný redaktor si beriem na starosť varovať vás, našich čitateľov čo nehrať. Nehrajte The Sopranos: Road to Respect. Hra je pomalá, nudná, škaredá, hlúpa, bez nápadu a dievčatá sú v nej kockaté.
Povedzme si však niečo bližšie o príbehu. Ocitáte sa v koži Joeyho LaRoccu, syna niekdajšieho informátora, z ktorého je momentálne žrádlo pre rybičky a stávate sa obyčajným trápnym gangstrom. Je len na vás ako sa vypracujete vyššie, a tak ďalej a tak ďalej. Pochybujem, že sa vám to podarí, pretože hrať túto vec ako polhodiny v kuse je hrdinský výkon. Dostávate misie od Tonyho, Paulieho a iných známych postáv zo seriálu, tie sa týkajú buď vymlátenia gangstrov z inej rodiny, vraždy nepohodlnej osoby alebo vymlátenia gangstrov. Sem tam vás pošlú dokonca vymlátiť gangstrov. A títo gangstri sa dokonca po vymlátení znovu objavia na tom istom mieste, takže s radosťou v mlátení môžete pokračovať.
;) | ;) | ;) |
GRAFIKA 4 / 10
Hra je po grafickej stránke vynikajúco OTRASNÁ! Bože môj, ako je možné v tejto dobe na PS2 vyrobiť niečo takéto kockaté, škaredé a hnusné? Pred troma rokmi by som si ešte povedal: v pohode, dá sa. Lenže po hraní God of War alebo Final Fantasy musí každý pripustiť, že grafická stránka tejto hry je neprijateľná. Lokácie sú bezduché, opakujú sa a tváre postáv sú tak škaredé, že by sa v nich nespoznal ani sám herec, čo hral v seriáli. Smutné. A loading logo je ešte horšie spravené a to som na logá vysadený.
INTERFACE 5 / 10
Hmm, pozrime sa napríklad na ovládanie. Ovládanie je zlé. Bojových častí je v tejto hre požehnane, ono vlastne tu iné skoro ani nie sú, no je naozaj problematické hrať niečo, keď vaša postava nereaguje na tlačidlá. Joey má k dispozícii rýchly útok, silný útok a chytenie nepriateľa, no je to úplne jedno, čím padúchov mlátite, keďže váš hrdina sa rozhoduje sám či tú ktorú akciu vykoná alebo nie. Nepriateľov je v hre celá kopa, aj sa sami oživujú, takže o zábavu je postarané. Stačí prísť do miestnosti, začať mlátiť jedného (stlačiť rýchly útok asi 50x), poprípade použiť nejakú interaktívnu vec z okolia (záchod, chladničku, dvere) a použiť ju na spacifikovanie zloducha. Musím uznať, že keď som videl ako Joey používa chladničku ako zbraň, tak som sa aj zasmial, ale inak sú animácie stále také isté a po čase omrzia.
HRATEĽNOSŤ 4 /10
A to som si myslel, že keď budem hrať ozaj zlú hru, tak sa na nej aspoň zasmejem. Opak je pravdou a ja som skoro plakal nad tým, aké shity sa už vyrábajú. Čo to tí ľudia po sebe nehrajú? Misie sú nudné, ide stále len o to isté. Zabi toho a tamtoho, resp. uklikaj ho rýchlym útokom k smrti. Silný útok sa používať nedá, pretože v tom prípade vám nepriatelia uštedria kopanec a ak je ich viac ako jeden, tak je z vás mŕtvola, pretože hrdina neovplýva žiadnou schopnosťou typu "blok". Ale dajú sa zbierať peniažky! Síce tie sa nedajú využiť na nič, čo by ovplyvňovalo hru, ale je to super, nie? Bravó, tlieskam autorom. Dokonca nám ako chuťovku pribalili pištoľku, ktorá pôsobí ešte menšie poškodenie ako údery a je úplne zbytočná, keďže sa trafíte tak maximálne do stoličky.
;) | ;) |
MULTIPLAYER
Hra ho neobsahuje.
ZVUKY 8 / 10
Asi jediná dobrá stránka tejto hry. Dabing je samozrejme spravený hercami zo seriálu a dokonca The Sopranos: Road To Respect vyhralo cenu za najlepší dabing vo vedľajšej mužskej úlohe. Zvuky ostatných vecí sedia, speváci spievajú, machri machrujú a stoličky stoličkujú.
HUDBA 6 / 10
Po hudobnej stránke by som túto hru ohodnotil ako taký priemer, nič zvláštne. Songy sa hodia k atmosfére talianskych mafiánov v Amerike, no ani si ich neuvedomíte a po chvíľke na ne zabudnete.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 3 / 10
Nepriatelia sú tupí ako bedne gitu, jediné čo vedia, je vystreliť keď ste priamo pri nich a aj to len raz za 2 minúty. Ešte vám vedia uštedriť ranu a to dokonca aj keď stojíte 20 metrov ďaleko. Všetko vďaka bugom a iným vymoženostiam. Prejsť hru by nebol absolútne problém, keďže stačí nabehnúť do miestnosti, počkať kým sa protivníci a niečo nezachytia (stolička, stôl, vyčnievajúci pixel) a ukončiť ich utrpenie pätdesiatimi ranami do hlavy. No počínajúc ovládaním a inteligenciou končiac je hra tak dementná, že ju môže prejsť asi len epileptický tuleň a aj ten by mal problémy s blikaním TV. V radách nepriateľov sa objavujú aj bossovia, na tých je treba o takých 50 rán viac.
;) | ;) | ;) |
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 4 / 10
Nikdy by som nepovedal že budem hrať hru podobnú ako The Shield a bude ešte horšia. Ako vidím, všetko je možné, nie len Toyota a moja posledná veta v tomto článku vyjadruje citoslovce mnou vyplodené po rozhodnutí túto strašnú vec už ďaľej nehrať. Jupí.
Autor: pepso
