Predstavte si akýsi futuristický televízny program, alebo lepšie reality show, kde štvorica vybraných charakterov bojuje o nadvládu nad virtuálnymi planétami a pokým nebude vlastniť väčšinu svetov, bude neskutočne vtieravý a nepríjemný moderátor všetko komentovať. To máte tak, keby sa dal kvázi coolový vypnúť, lenže ono to nejde. A keď musíte počúvať niekoho, kto si myslí, že spapal vtipnú kašu a jeho hlášky dostanú divákov do vytrženia, rozhodne sa za brucho (od smiechu) nechytáte. Aplauz.
Neforemný moderátor s podivným vzhľadom zdržuje, ale nie je jediným prešľapom. Na začiatku vás čaká výber z troch rôznych módov, pričom nečakajte žiadne extrémne novinky. Kariéra pozostáva i z niekoľko hodín dlhého maratónu, no samozrejmosťou je výber jednej minihry alebo nakonfigurovanie turnaja, zloženého z vlastných minihier. Najdôležitejšou súťažou je Kariéra, ktorá spočiatku získava pomerne veľké grády, ale postupne sa začnete strácať v spleti rýchleho striedania rozličných súbojov. Na začiatku však vstupujete do turnaja s voľbou svojho virtuálneho zástupcu, ktorý bude potiť krv v arénach miesto vás. Každý z avatarov má svojský štýl, avšak zároveň pôsobia ako „idoly“ z magazínov pre násťročných. Dub miluje hudbu a pripomínal mi člena Backstreet Boys (či ako sa tá humorná grupa sladkých chlapcov volala), Samson je drsný tvrďák (akékoľvek filmové B-čko), Geena je typickou predstaviteľkou uletenej baby, ktorá miluje extrémne športy (šatka na hlave je nutnosťou), Zak zas mladým a bohatým frackom, Naomi sladkou dcérou miestneho šéfa spoločnosti a Jet poctivo pripravujúcou devou, ktorá chce turnaj vyhrať. No na pivo by som ani s jedným nešiel, ale stotožniť sa nemusíte s nikým z nich, pretože priamo v hre sú to len špecifickou farbou zobrazené a nik z nich nemá len sebe špecifické vlastnosti.
Základný princíp kariéry pozostáva z obsadzovania siedmych planét: Zem, vulkanický svet, vodný svet, gigantické kasíno, gravitačný svet, industriálna planéta a ľadový svet. V každej minikampani musíte nazbierať najväčší počet bodov za splnené úlohy, inak nedostanete planétu pod svoj patronát. Určíte si, koľko planét musí víťaz vlastniť a začína sa boj. Pre každý svet je typické prostredie, ktorého sa týkajú aj jednotlivé minihry. Spomínať všetky sa neoplatí, pretože ich je pomerne dosť, manuál uvádza až 43 úloh, čo je pekné sústo pre každého. Svojim princípom sa však opakujú, ale nie vo všetkých prípadoch. Budete bojovať v arénach v špeciálnych strojoch, roztápať ľadové sochy, zbierať mince, pretekať na láve, skákať či podliezať prekážky, triafať v štvorcovej aréne obrovské lopty na súperovu stranu (a zároveň chytať iného strely, pretože lôpt je na pľaci viacero)... tvorcovia z Hudson Soft sa snažili presadiť kvantitou, preto bývajú úvodné chvíle pomerne chaotické. Kým prídete na správne princípy, býva už väčšinou neskoro a preto poteší možnosť si najprv súťažnú úlohu vyskúšať osamote.
Spestrením mali byť špeciálne karty, ktoré si pred začiatkom súboja na planéte vybojujete v špeciálnej aréne alebo ich dostanete darom. To, čo mal byť príjemný prvok, robí z hrania a snaženia sa zbytočnú grotesku. Ak napríklad vyhráte danú súťaž a súper pred minihrou použil kartu 6-násobný počet svojich bodov, dostane sa pred vás. Alebo použijete vy násobič bodov, no súper môže použiť „steal point effect“ a danú kartu vám ukradne. Je to jednoducho demotivujúce, pretože víťazí ten, kto má šťastie a použije správnu kartu v správny moment.
GRAFIKA 6 / 10
Grafika na Xboxe 360 vyzerá málokedy vyslovene šeredne a inak tomu nie je ani v prípade Fuzion Frenzy 2. Detaily a svetelné efekty dominujú na obrazovke, ale výsledný pocit z umelého prostredia sa skryť nedá. Jednoduché lokácie určite nedali nikomu veľkú prácu a väčšia rozmanitosť by neuškodila. Keďže musí obrazovka obsahovať vždy celú arénu so všetkými postavičkami, často sa o slovo prihlási neprehľadnosť. V podobných hrách navyše grafické spracovanie nezohráva až tak dôležitú úlohu a zabezpečená musí byť príťažlivosť vo forme dizajnu. Na grafike sa rozhodne nešetrilo, ale v niektorých momentoch sa hráči začnú strácať, množstvo animácií sa nedá zrušiť a neustále tak sledujete rovnaké scény. Chcelo by to však viac odlíšiť niektoré miestnosti, viac zapracovať na tých ktorých efektoch, aby dominovali. Máme tu zmes pastelových farieb a futuristického prostredia, no dominanty by ste hľadali lupou.
INTERFACE 6 / 10
Ovládanie gamapedom vo svojej podstate zlé rozhodne nie je, no na zvládnutie niektorých úkonov musíte cvičiť. Počítačoví protivníci vedia ako majú reagovať a vy v niektorých prípadoch doslova tápete. Nie je to o tom, že by ste sa museli memorovať veľké množstvo tlačidiel, ale rýchlou výmenou arén sa nie vždy dokážete okamžite adaptovať. Prehľadnosť bola spomínaná vyššie, preto treba jednotlivé úlohy skutočne nacvičiť do najmenších detailov. Často potrebujete reagovať rýchlo a presne a zvládať množstvo úkonov nebýva vždy správnym návodom na party hry.
HRATEĽNOSŤ 5 / 10
Povedané na plnú hubu: je to nuda. Hudson Soft za sebou už majú viacero skutočne zábavných jednoduchých projektov, ktoré dokázali úplne pohltiť. Cesta do minulosti je lemovaná Lode Runnerom alebo podobne zameranou hrou Mario Party. Lenže podstata hry je chladná ako psí čumák a do víru súťaženia sa dostáva veľmi obtiažne. Jednoduché princípy sú často zbytočne náročnejšie a vzďaľujú sa od základných prvkov, medzi ktorými vyniká systém „sadni, hraj a bav sa“. V prípade Fuzion Frenzy 2 to je „sadni, zisťuj čo a ako, musíte to zistiť všetci, snažíte sa zabávať, no nie vždy je to skutočná zábava, ktorá by mala všetkých udržať pri zmysloch“. Samozrejme, každá podobná zábavka musí byť jednoduchá na pochopenie, no majstrovsky ju zvládne len málokto, v prípade Fuzion Frenzy 2 je však majstrovstvo zbytočne komplikované. Akonáhle pochopíte základné princípy, nemáte dostatočnú motiváciu, pretože mnohým minihrám chýba zásadný prvok súťaženia. Hracie karty sú neskutočným prešľapom a vtieravý humor nebude nikomu pripadať vtipný. Otráviť spoločnosť priemernou zábavou zrejme nie je snom žiadneho hostiteľa. Je totiž niečo úplne iné, keď sa bavíte pri trieskaní zajacov po hlave (Rayman Raving Rabidds), falošne bliakate do mikrofónov (Singstar ), stvárate rôzne pohybové kúsky pred kamerou (Eye Toy) alebo pomocou gyroskopického ovládača na Nintendo Wii. Fuzion Frenzy 2 je len o tom, že hráte sériu minihier a bez akéhokoľvek prvku nadšenia putujete ďalej. Nenastane ovládnutie myslí ako pri Bombermanovi alebo Tennis Critters. Nie je to nadšené pozorovanie súperenia a rady na uchmatnutie ovládača sú riadne riedke. Akoby si tvorcovia neuvedomili, že dôležitým je vybalansovanie jednotlivých prvkov a maličkostí.
MULTIPLAYER 6 / 10
Základným ťahúňom hry mal byť multiplayer. Lenže ako ste už istotne pochopili z hodnotenia hrateľnosti, je to mizerná zábava. Pri súbojoch sa dá oddýchnuť, no nie je to vyslovene relax, ktorý by pôsobil nenútene.
ZVUKY 4 / 10
Komentátorove prejavy sa snažia zapôsobiť typicky moderátorským zvyšovaním a znižovaním hlasu. Lenže je otravný a počas hrania už natrafíte na frekvenciu zvukov minimálne. Sú jednoduché až hrôza a príliš často sa opakujú. Niektoré sample akoby vypadli z útrob staručkých automatov, čo by mohlo evokovať nostalgiu, no skôr pripomínajú panoptikum šialeného pípania a výbuchov.
HUDBA 5 / 10
Rýchle melódie sa síce opakujú, občas poženú vpred, no väčšinu času len hučia v pozadí a vy si ich vôbec nevšímate. Elektronický štýl hudby pri umiestnení do vzdialenej budúcnosti neprekvapí a zabudnite na akúkoľvek zapamätateľnú skladbu. Je to len zmes „bicích z ´85“, syntetizátorového duc-duc a zopár jednoduchých tónov.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 5 / 10
Minihier je mnoho, náročnosť pomerne vysoká a počas singleplayer bojov vám súper nič nedaruje. Jedná strojovo, robí málo chýb a buď sa snaží všetko vyriešiť rýchlo alebo sa schválne zašíva. Čo je však ešte horšie, v každej sérii na planéte si program vyberie hráča, ktorý bude o hlavu vyčnievať nad ostatnými. Záverečným súbojom tak chýba správna dávka napätia pri preťahovaní sa o body do poslednej sekundy. Veľmi záleží na vašom tréningu, pretože zatiaľ čo niektoré úlohy sú pomerne jednoduché a protivník v nich tápe, iné sú ťažko splniteľné a musíte v nich bojovať používaním herných kariet. Tie vnášajú do súbojov nepríjemný chaos, keď nevíťazí ten, kto sa skutočne snažil a vyhral aj rozdielom triedy (výsledné skóre po ukončení súťaže je totiž pevne dané a získané body sa neprenášajú do výsledného súčtu bodov, ale len body za umiestnenie). Navyše nikde netušíte, ktorú kartu súper pred minihrou použil a či nie je snaha za dobrý výsledok vopred stratená.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 4,9 / 10
Ak sa potrebujete baviť pri spoločenských hrách a chceli ste sa predviesť Xboxom 360, určite to nepraktizujte s Fuzion Frenzy 2. Je to len priemerná zábava, pri ktorej málokto vydrží dlhšie a málokoho (ak vôbec niekoho) uchváti. Radšej pekne zostaňte pri starom dobrom Človeče, napi sa!, Alkopoloch alebo... alebo ak nutne potrebujete virtuálnu zábavu, siahnite do iného konzolového kútiku. Na Xboxe 360 podobným projektom zelená tráva nerastie a Fuzion Frenzy 2 žiarivým príkladom domácej zábavy rozhodne nie je. Možno nabudúce – alebo radšej nie!