Tím Toma Adamsa z Georgijskej univerzity (USA) vyvinul biopalivo z drevených odrezkov a peliet (na obrázku). Na rozdiel od iných motorových palív z dreva ho možno miešať s bionaftou a naftou.
(Zdroj: Energy and Fuels)
Početný medzinárodný tím Visvanatha Nenea z Ústavu pre genomický výskum (TIGR) v Rockville (USA) sekvenoval DNA moskyta druhu Aedes aegypti prenášajúceho žltú horúčku a horúčku dengue, ktoré sú veľkou záťažou predovšetkým v Afrike. Znalosť genómu prenášača pomôže určiť a vyvinúť lepšie prostriedky na kontrolu šírenia týchto chorôb. (Zdroj: Science)
Výrok "nemý ako ryba" nie je správny. Tím Erica Parmentiera z Lutyšskej univerzity (Belgicko) zmapoval zvuky, ktoré vydáva koralová ryba druhu Amphiprion clarki (na obrázku), predloha titulnej postavičky kresleného filmu Nemo. Táto ryba naozaj stále "rozpráva", ibaže v skutočnosti modulovaným cvakaním zubov, pričom šíreniu zvukov pomáhajú vibrácie čeľustí.
(Zdroj: Science)
Arturo Casadevall z Lekárskeho kolégia Alberta Einsteina v New Yorku s kolegami odhalili zaujímavú schopnosť húb: dokážu využiť rádioaktivitu ako energetický zdroj na produkciu potravy a podporu svojho rastu. (Zdroj: PloS ONE)
Bádatelia z univerzít v Haife (Izrael) a Ankare (Turecko) na čele s Michalom Artzyom a Hayatom Erkanalom objavili najstaršiu zachovanú drevenú kotvu zarytú do morského dna v prístavnom meste Urla neďaleko tureckého Izmiru (na obrázku). Mala kovom pokrytú korunu a pochádza z konca 7. storočia p. n. l. Lokalita nálezu, Liman Tepe v Urle, bývala v 1. tisícročí pred n. l. starogréckou kolóniou Klazomenai. Prístav kolónie s kotvou v 6. storočí pred n. l. zaplavilo more.
(Zdroj: University of Haifa)
Foto - Peter Frey/The University of Georgia; Eric Parmentier;
University of Haifa.
