Japonskí vedci premieňajú baktérie na živé pamäťové médium. Dáta by sa v nich mohli uchovať milióny rokov. Počítačové pevné disky, kompaktné disky alebo papier sa im vôbec nemôžu rovnať, tvrdia vedci z Univerzity Keió v japonskej Fudžisave. Profesor Masaru Tomito oznámil, že jeho tím už do baktérií zakódoval Einsteinovu rovnicu o ekvivalencii hmoty a energie a letopočet 1905, rok zverejnenia teórie relativity.
Vedci svoju víziu opierajú o skutočnosť, že genetické kódy možno symbolicky znázorniť písmenami T, C, A a G. Ich zapisovanie pritom v mnohých smeroch funguje ako zapisovanie digitálnych dát, keďže kombinácia rôznych typov znakov môže predstavovať akékoľvek písmeno či symbol. Japonci veria, že neskôr budú bakteriálne genómy slúžiť na ukladanie textov, hudby, či videa.
Hlavná výhoda oproti mechanickým pamäťovým médiám spočíva v tom, že obsahy môžu zostať zakódované v génoch, kým bude organizmus nažive, a to je pri baktériách naozaj dlho. Z ich správania pritom nebude vôbec poznať, či sú nositeľkami Einsteinovej teórie alebo kompletného diela Williama Shakespeara. "Veľa ľudí ešte ani nepomyslelo, že by sa dáta dali ukladať na tisícky rokov," podotýka Tomito. "Znie to ako sen. No my tu hovoríme o stovkách miliónov rokov," zdôrazňuje.
Aby sa dala preložiť informácia späť do pôvodnej podoby, bude treba kód zápisu rozlúštiť. Raz to vraj možno urobia mimozemšťania, ktorí azda začnú skúmať Zem. A nepochybne budú mať i dosť rozumu na rýchle rozlúštenie bakteriálnych kódov.
Otázka, kde vhodné baktérie zobrať, nie je zložitá. Nedávno vedci zistili, že iba na ľudskej koži ich žije okolo 200 druhov. Ďalších 300 - 500 druhov sa nachádza v črevách. Zložitejší problém je, ako sa vyrovnať s mutáciami genómu, ktoré by mohli zakódovaný obsah pozmeniť. (čtk, ač)
