V máji bolo v talianskom Terste Svetové fórum krajín G 8 a UNESCO o vzdelávaní, výskume a inováciách ako novom partnerstve pre udržateľný rozvoj. Pripravilo ho Medzinárodné centrum pre teoretickú fyziku (ICTP). Zo Slovenska sa na ňom zúčastnil EMIL BĚTÁK z Fyzikálneho ústavu SAV.
Čo bolo cieľom Svetového fóra?
"Zdôrazniť nezastupiteľnú úlohu vzdelania, výskumu a vývoja pre udržateľný rozvoj sveta. Ukazuje sa to aj na príklade rozvojových krajín v Afrike a Ázii, ktoré napriek veľkému prírodnému bohatstvu nedokážu zabezpečiť pre svoje národy minimálne existenčné podmienky. Priepastný rozdiel medzi bohatými a chudobnými ilustruje napríklad fakt, že až šesťdesiatim percentám úmrtnosti detí do piatich rokov v rozvojových krajinách možno predísť prevenciou, ktorá by stála 25 - 30 dolárov na človeka a rok. Mnohé chudobné krajiny sú však schopné dať na zdravotníctvo asi iba polovicu tejto sumy. Pritom v našej časti sveta sa tieto výdavky pohybujú okolo 2000 dolárov."
Je riešením pomoc bohatých?
"Iba do určitej miery. Krajina nemôže byť odkázaná na sústavnú cudziu pomoc. Musí sama zabezpečiť vzdelávanie na všetkých úrovniach vrátane nadväzujúceho výskumu a jeho napojenia na prax. Problémom je najmä únik mozgov do lepšie platených krajín. To však už neplatí iba pre chudobné, ale v určitej miere aj pre vyspelé krajiny Európy."
Takže ide najmä o to zaplatiť učiteľov, vedcov a výskumníkov doma. Dá sa to?
"V tomto smere je ojedinelý prípad Pakistanu, o ktorom v Terste hovoril minister vyššieho vzdelávania Atta-Ur-Rahman. Tamojšia vláda dokázala ekonomickými nástrojmi, ako sú platy a dane, v posledných rokoch trend úniku mozgov nielen zastaviť, ale aj obrátiť. Za pozornosť určite stojí, že kvalitný a skúsený vedec či vysokoškolský učiteľ môže v tejto krajine zarobiť viac ako minister, a to pri súčasnom znížení daní na jednu štvrtinu, zatiaľ čo tí neproduktívni museli odísť. Zo zahraničia sa vďaka tomu vrátilo späť päťsto vysokokvalitných Pakistancov. Výsledkom okrem iného je, že za posledné štyri roky štvornásobne stúpol počet publikácií z Pakistanu, ktoré sú karentované, teda kvalitné v medzinárodnej škále. Pravda, neboli to iba peniaze, čo prilákalo tvorivých ľudí späť. Podieľalo sa na tom aj vytvorenie ďalších podmienok na tvorivú prácu učiteľom, študentom a výskumníkom, ako napríklad sprístupnenie 22-tisíc plnotextových elektronických odborných časopisov pre všetkých univerzitných študentov, ich učiteľov a výskumníkov. Opäť číslo, ktoré je pre nás iba snom."
Viete si predstaviť, že by dobrý slovenský vedec zarábal viac ako minister?
"Ak máte na mysli slovenský plat vedeckého pracovníka alebo vysokoškolského učiteľa, v blízkej budúcnosti to nevidím ako reálne. Isté teoretické možnosti sú, ak by niekto mal mimoriadne bohaté zahraničné zdroje, ktorých časť by sa dala použiť na zvýšenie platu. Aj tak by to však bol unikátny prípad."
Čo podľa vás čaká slovenskú vedu v prípade, že sa zásadne nezmenia pomery, v ktorých musia tunajší vedci žiť a pracovať?
"Túto otázku by ste asi mali položiť kompetentnejším. Z môjho pohľadu mnohí kvalitní mladí ľudia nedokážu dlhodobo pracovať za plat vedeckého pracovníka alebo vysokoškolského učiteľa, preto hľadajú východisko mimo oblasti vedy, prípadne uplatnenie v zahraničí. Niečo dokážu zachrániť špecifické nástroje, ako napríklad v SAV Fond Štefana Schwarza, ani tie však nie sú všemocné. Väčšina ľudí, čo v SAV a na školách pôsobia, robia vedu nie za peniaze, ale preto, že ju majú radi. Alebo majú na Slovensku silné osobné väzby, ktoré im bránia odísť dlhodobo do zahraničia."
Vráťme sa ešte k samotnému fóru. Čo vás na ňom zaujalo najviac?
"Že si vo vyspelých krajinách silno uvedomujú, že sme všetci na jednej planéte. Preto je v záujme všetkých, aby sme sa usilovali o to, čo sa dnes už zdá byť módnym termínom - udržateľný rozvoj. Chudobné krajiny majú veľké nerastné bohatstvo, aj potenciálny zisk z dopadajúceho slnečného žiarenia je u nich vďaka geografickej polohe oveľa vyšší ako v našich zemepisných šírkach. Využívajú to však zatiaľ málo.
Druhá vec, ktorá výrazne mení náš pohľad na svet, je demografický vývoj. Populačná bomba, čiže nekontrolovateľný rast obyvateľstva, ktorý bol naším strašiakom v 60. a 70. rokoch minulého storočia, je pravdepodobne iba chybnou prognózou. Počet ľudí na Zemi síce rastie, ale už pomalšie. Súčasné odhady predpokladajú ustálenie približne na úrovni 10 miliárd."
