SME
Streda, 21. apríl, 2021 | Meniny má ErvínKrížovkyKrížovky

V morálke skutočná nestrannosť neexistuje

Odkiaľ sa vzali morálne zásady? Boli nám dané "zhora", alebo sa vyvinuli "zdola", ako si myslia mnohí vedci? O týchto problémoch uvažuje americký psychológ Jonathan Haidt v Science.

Mojžiš rozbíja kamenné dosky s Desatorom v rozhorčení nad svojím ľudom, ktorý si počas jeho neprítomnosti zhotovil zlaté teľa.Mojžiš rozbíja kamenné dosky s Desatorom v rozhorčení nad svojím ľudom, ktorý si počas jeho neprítomnosti zhotovil zlaté teľa.
Odkiaľ sa vzali morálne zásady? Boli nám dané "zhora", alebo sa vyvinuli "zdola", ako si myslia mnohí vedci? O týchto problémoch uvažuje americký psychológ Jonathan Haidt v Science.

Prírodné verzus spoločenské

V pozadí ľudského správania je vlastný záujem. K tomu nás zvádzajú každodenné skúsenosti i ekonomické modely, vcelku potvrdzované praxou. Dôkladnejšie pozorovanie však odhalí, že ľudí neraz motivujú spoločenské ohľady, presahujúce vlastný záujem. Homo economicus v nás ustupuje Homo moralis. Prečo?

Skryť Vypnúť reklamu

Harvardský zoológ Edward O. Wilson vydal v roku 1975 svoje kľúčové dielo Sociobiológia: nová syntéza. Predpovedal v ňom, že prírodné vedy čoskoro vysvetlia aj etiku. Uvažoval o splynutí dvoch dobových psychologických teórií. Jednak etického behavioralizmu, ktorý predpokladal, že hodnoty si osvojujeme vynucovaním. Jednak kognitívno-vývojovej teórie Lawrencea Kohlberga, podľa ktorej deťom pomáhajú spoločenské skúsenosti, aby si vybudovali primerané chápanie spravodlivosti.

Wilson chcel teórie spojiť s výskumom hypotalamu, časti mozgu, ktorá prepojuje nervový a hormonálny systém. Podľa vtedajších poznatkov sa mal dominantne podieľať na emóciách, vystupujúcich v morálke. Medzitým sa ukázalo, že všetky tri tieto východiská majú k biologickému vysvetleniu morálnych úsudkov ďalej, ako si Wilson myslel. Nemýlil sa však v tom, že spojovací článok spoločenských a prírodných vied treba hľadať v skúmaní emócií a samozrejme i mozgu.

Skryť Vypnúť reklamu

Vznik a úloha emócií

Výskum emócií, využívajúci poznatky sociálnej psychológie, neurovied i evolučnej teórie, oživil princípy, ktoré majú korene pred vyše sto rokmi. Prvý sa týka tzv. prvenstva intuície, nejde však o jej diktát. Koncom 19. storočia ho sformuloval W. Wundt a v 80-tych rokoch 20. storočia rozvinul R. Zajonc.

Podľa Zajonca náš mozog automaticky hodnotí všetko vnímané, no vyššiemu mysleniu na báze poznávacích procesov vždy predchádzajú, prenikajú ho a ovplyvňujú pocity. Vedú nás k tomu, aby sme si vnímané osvojili, alebo sa ho vystríhali. Evolučne zakotvené emócie nás podnecujú na súcit s trpiacimi, na zlobu voči tým, ktorí pomoc využívajú, ale sami nepomôžu a osobitne hlbokým vzťahom k príbuzným či priateľom.

Skryť Vypnúť reklamu

Zárodky týchto emócií vznikli už pred rozchodom šimpanzej a ľudskej línie 5 až 7 miliónov rokov v minulosti. Reč a schopnosť vedomého morálneho uvažovania sú zrejme záležitosťami iba posledných 100-tisíc rokov. A tak je to i v praxi. Morálnemu uvažovaniu na báze pátrania, vyhodnocovania dôkazov a odvodzovania záverov predchádza rýchla morálna intuícia na báze emócií. Pokrok je v tom, že emócie preverujeme. Pretrvávajúcim problémom však je, že najrad-šej potvrdzujeme svoje prvé pocity a dôkazy opaku neraz ignorujeme.

Posadnutí reputáciou

Druhý princíp predpokladá, že účelom morálneho myslenia je spoločenské konanie. Nejde pri ňom o idealizované hľadanie pravdy, ako to robí respektíve by mal robiť vedec či sudca. Ide o hľadanie všetkého, čo by sa mohlo zísť v danom kontexte, či už je to pravda, alebo nie, ako to robí právnik či politik. Treba si dávať pozor, čo človek robí, lebo sa o tom dozvedajú ostatní. A to, čo si myslia o konaní konkrétnej osoby, býva neraz dôležitejšie ako to, čo skutočne robí. Konanie treba zarámovať do pozitívne vyznievajúceho celku. A tak sa menej často počudujeme nad vlastným bizarným konaním, skôr sa ho snažíme za každú cenu odôvodniť. Súčasne musíme rátať s tým, že ostatní ľudia nás môžu zavádzať, alebo že sa s nami pokúsia manipulovať.

Skryť Vypnúť reklamu

Naše morálne uvažovanie ovláda posadnutosť vlastnou reputáciou. Využíva totiž evolučne nedávny systém poznávacích procesov, ktorý sa zrodil v spoločenskom kontexte. Usilujeme sa to robiť neemocionálne, no systém proste vznikol tak, aby pracoval aj s emóciami. Skutočná nestrannosť nejestvuje.

Podmienka úspechu

Tretí princíp hovorí, že morálka zväzuje jednotlivca a tým pomáha budovať spoločnosť, čo zdôraznil už Emile Durkheim. Založená je jednak na príbuzenskom altruizme, teda ochote obetovať sa pre príbuzných, jednak na recipročnom altruizme, teda ochote pomôcť aj nepríbuzným a cudzincom na základe očakávania, že sa inokedy takto zachovajú zasa oni. Recipročný altruizmus sa stal zvlášť dôležitý s rastom ľudskej populácie a potreby, aby spolu vychádzali nepríbuzné skupiny. Vyžaduje, aby sa široko zaužívalo trestanie jednotlivcov a skupín, ktorí dobré neoplácajú dobrým. Ide aj o nepriamu reciprocitu, ktorá spočíva v budovaní vlastnej reputácie ako konateľa dobra, čo podporuje neskoršiu spoluprácu zo strany iných. Na to musí existovať komunikačná sieť, ktorá šíri povedomie o kladnej či zápornej reputácii v rámci celej spoločnosti. To na začiatku vyžadovalo rozhovory väčšieho počtu ľudí v rámci skupiny i medzi nimi. V súčasnosti túto funkciu preberajú úradné záznamy a médiá.

Skryť Vypnúť reklamu

Hoci to vedci dlho neuznávali, k ľudskému altruizmu prispela skupinová selekcia: ktorá skupina či spoločnosť účinne podporovala želateľné konanie a trestala neželateľné, dlhodobo najlepšie uspela. Gény, podmieňujúce altruizmus, zvlášť recipročný a nepriamy, sa očividne vyvíjali a upevňovali v konkurencii rôznych kultúrnych pravidiel a prístupov v rámci jednotlivých skupín. Dôležitú úlohu zohrali náboženstvá. Fixovali totiž sústavy morálnych pravidiel a altruizmu, nevyhnutných pre početný rast a rozvoj spoločností. Účelom však nebolo iba zvýšiť súdržnosť a spoluprácu v rámci spoločnosti, ale aj úspešnosť pri konfliktoch s inými spoločnosťami.

To je memento, na ktoré čoraz viac sa globalizujúce ľudstvo nesmie zabúdať. Výskumy mozgu potvrdili, že náboženská skúsenosť potláča činnosť oblastí vymedzujúcich "ja" a osobné postavenie a uľahčuje splývanie s celkom. Voči iným primátom má človek zvlášť veľa "zrkadlových neurónov", ktoré slúžia na zladenie našich pocitov a pohybov s inými ľuďmi.

Skryť Vypnúť reklamu

Štvrtý princíp

Haidt pripája ešte štvrtý princíp. Morálka sa netýka iba toho, aby sme si prospievali a neškodili, alebo spravodlivosti a reciprocity konania. Takto ju vnímame najmä v kultúre Západu. Autor rozšíril názory kultúrneho psychológa R. Schwedera o psychologických základoch morálky v ľudských spoločnostiach. Popri spomenutých ide o vnímanie troch vecí. Po prvé, vstupovania a vystupovania zo skupín a lojálnosti. Po druhé, autority a významu úcty a poslušnosti. Po tretie, telesnej a duševnej čistoty a významu života v "posvätnom", nie "zmyslovom" štýle.

Tieto ďalšie tri základy sa samozrejme vyskytujú aj v kultúre Západu. Liberáli z tejto pätice akcentujú najmä prvé dva, konzervatívci všetky. V súhrne

Skryť Vypnúť reklamu

Haidt píše: "Ľudia pestujú vlastný záujem, no starajú sa tiež o to, ako oni sami (a iní) zaobchádzajú s ostatnými ľuďmi a ako oni (a iní) pôsobia v skupinách. Morálnym uvažovaním dokážu opraviť a prekonať morálne intuície, častejšie v službách spoločenských cieľov. Hoci je morálka sčasti sebapropagáciou, ľudia si úprimne želajú, aby v ich skupinách prevládli mier, slušnosť a spolupráca. Morálka je produktom nielen genetickej, ale i kultúrnej evolúcie, takže sa môže rýchlo vyvíjať." To posledné Haidt ilustruje technologickými pokrokmi, vďaka ktorým nám média približujú osudy ľudí na vzdialených miestach. Naše vnútroskupinové morálky tak prerastajú do medzi- a nadskupinovej. Čoraz viac si želáme, aby mier, slušnosť a spolupráca prevládli aj v iných skupinách a kultúrach a napokon v rámci celého ľudstva.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Vláda uvoľňuje opatrenia rýchlejšie, epidemiológovia varujú pred indickou mutáciou.

2 h
Novú podobu Námestia Nežnej revolúcie určila architektonická súťaž. Jej víťazom sa stal návrh od nemeckých architektov LOIDL.

Vracajú sa architektonické súťaže.

14. apr
Peter Schutz.

Slovensko sa v pandémii covidu so vzdelávaním nepekne zahrávalo.

7m

Prísť má asi 15-tisíc balení.

21 h

Neprehliadnite tiež

Ide o vzácny jav, pri ktorom padajú z oblohy zvieratá.

8 h

Malý čip schovaný vo vnútri noviniek je neviditeľný, no dôležitý pre budúcnosť.

9 h

Inzercia - Tlačové správy

  1. Flexibilita, nedielna súčasť činnosti logistického providera
  2. Dodávame len preverené riešenia, hovorí šéf ABRA Software
  3. Kúpele Sliač sa pripravujú na liečbu post- Covidových pacientov
  4. 5 dôvodov, prečo si kupovať slovenskú zeleninu. Poznáte všetky?
  5. Niké Športovkyňa mesiaca si vybrala na podporu lyžiarske talenty
  6. Prečo McDonald's podniká kroky k udržateľným riešeniam?
  7. Ako môžete z vašej domácnosti spraviť zelenú domácnosť?
  8. Volkswagen Touareg: Prvá liga za slušné peniaze
  9. Veľká jarná súťaž o cestu do Ománu
  10. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  1. Viete ako na to, ak potrebujete silu a energiu?
  2. Viac ako polovica to zažila, hovoriť nechce nikto
  3. Niké Športovkyňa mesiaca si vybrala na podporu lyžiarske talenty
  4. 5 dôvodov, prečo si kupovať slovenskú zeleninu. Poznáte všetky?
  5. Kúpele Sliač sa pripravujú na liečbu post- Covidových pacientov
  6. BILLA rodičom radí, ako deťom pripraviť výživnú desiatu
  7. Investovanie sa tento rok oplatí
  8. Prečo McDonald's podniká kroky k udržateľným riešeniam?
  9. Ako môžete z vašej domácnosti spraviť zelenú domácnosť?
  10. V COOP Jednote aj počas pandémie vybavíte všetko
  1. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku 25 008
  2. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 18 715
  3. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME 9 180
  4. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 8 018
  5. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 7 832
  6. 5 dôvodov, prečo si kupovať slovenskú zeleninu. Poznáte všetky? 7 422
  7. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 7 352
  8. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 7 337
  9. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 7 254
  10. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 7 230