V morálke skutočná nestrannosť neexistuje

Odkiaľ sa vzali morálne zásady? Boli nám dané "zhora", alebo sa vyvinuli "zdola", ako si myslia mnohí vedci? O týchto problémoch uvažuje americký psychológ Jonathan Haidt v Science.

Mojžiš rozbíja kamenné dosky s Desatorom v rozhorčení nad svojím ľudom, ktorý si počas jeho neprítomnosti zhotovil zlaté teľa.
Odkiaľ sa vzali morálne zásady? Boli nám dané "zhora", alebo sa vyvinuli "zdola", ako si myslia mnohí vedci? O týchto problémoch uvažuje americký psychológ Jonathan Haidt v Science.

Prírodné verzus spoločenské

V pozadí ľudského správania je vlastný záujem. K tomu nás zvádzajú každodenné skúsenosti i ekonomické modely, vcelku potvrdzované praxou. Dôkladnejšie pozorovanie však odhalí, že ľudí neraz motivujú spoločenské ohľady, presahujúce vlastný záujem. Homo economicus v nás ustupuje Homo moralis. Prečo?

Harvardský zoológ Edward O. Wilson vydal v roku 1975 svoje kľúčové dielo Sociobiológia: nová syntéza. Predpovedal v ňom, že prírodné vedy čoskoro vysvetlia aj etiku. Uvažoval o splynutí dvoch dobových psychologických teórií. Jednak etického behavioralizmu, ktorý predpokladal, že hodnoty si osvojujeme vynucovaním. Jednak kognitívno-vývojovej teórie Lawrencea Kohlberga, podľa ktorej deťom pomáhajú spoločenské skúsenosti, aby si vybudovali primerané chápanie spravodlivosti.

Wilson chcel teórie spojiť s výskumom hypotalamu, časti mozgu, ktorá prepojuje nervový a hormonálny systém. Podľa vtedajších poznatkov sa mal dominantne podieľať na emóciách, vystupujúcich v morálke. Medzitým sa ukázalo, že všetky tri tieto východiská majú k biologickému vysvetleniu morálnych úsudkov ďalej, ako si Wilson myslel. Nemýlil sa však v tom, že spojovací článok spoločenských a prírodných vied treba hľadať v skúmaní emócií a samozrejme i mozgu.

Vznik a úloha emócií

Výskum emócií, využívajúci poznatky sociálnej psychológie, neurovied i evolučnej teórie, oživil princípy, ktoré majú korene pred vyše sto rokmi. Prvý sa týka tzv. prvenstva intuície, nejde však o jej diktát. Koncom 19. storočia ho sformuloval W. Wundt a v 80-tych rokoch 20. storočia rozvinul R. Zajonc.

Podľa Zajonca náš mozog automaticky hodnotí všetko vnímané, no vyššiemu mysleniu na báze poznávacích procesov vždy predchádzajú, prenikajú ho a ovplyvňujú pocity. Vedú nás k tomu, aby sme si vnímané osvojili, alebo sa ho vystríhali. Evolučne zakotvené emócie nás podnecujú na súcit s trpiacimi, na zlobu voči tým, ktorí pomoc využívajú, ale sami nepomôžu a osobitne hlbokým vzťahom k príbuzným či priateľom.

Zárodky týchto emócií vznikli už pred rozchodom šimpanzej a ľudskej línie 5 až 7 miliónov rokov v minulosti. Reč a schopnosť vedomého morálneho uvažovania sú zrejme záležitosťami iba posledných 100-tisíc rokov. A tak je to i v praxi. Morálnemu uvažovaniu na báze pátrania, vyhodnocovania dôkazov a odvodzovania záverov predchádza rýchla morálna intuícia na báze emócií. Pokrok je v tom, že emócie preverujeme. Pretrvávajúcim problémom však je, že najrad-šej potvrdzujeme svoje prvé pocity a dôkazy opaku neraz ignorujeme.

Posadnutí reputáciou

Druhý princíp predpokladá, že účelom morálneho myslenia je spoločenské konanie. Nejde pri ňom o idealizované hľadanie pravdy, ako to robí respektíve by mal robiť vedec či sudca. Ide o hľadanie všetkého, čo by sa mohlo zísť v danom kontexte, či už je to pravda, alebo nie, ako to robí právnik či politik. Treba si dávať pozor, čo človek robí, lebo sa o tom dozvedajú ostatní. A to, čo si myslia o konaní konkrétnej osoby, býva neraz dôležitejšie ako to, čo skutočne robí. Konanie treba zarámovať do pozitívne vyznievajúceho celku. A tak sa menej často počudujeme nad vlastným bizarným konaním, skôr sa ho snažíme za každú cenu odôvodniť. Súčasne musíme rátať s tým, že ostatní ľudia nás môžu zavádzať, alebo že sa s nami pokúsia manipulovať.

Naše morálne uvažovanie ovláda posadnutosť vlastnou reputáciou. Využíva totiž evolučne nedávny systém poznávacích procesov, ktorý sa zrodil v spoločenskom kontexte. Usilujeme sa to robiť neemocionálne, no systém proste vznikol tak, aby pracoval aj s emóciami. Skutočná nestrannosť nejestvuje.

Podmienka úspechu

Tretí princíp hovorí, že morálka zväzuje jednotlivca a tým pomáha budovať spoločnosť, čo zdôraznil už Emile Durkheim. Založená je jednak na príbuzenskom altruizme, teda ochote obetovať sa pre príbuzných, jednak na recipročnom altruizme, teda ochote pomôcť aj nepríbuzným a cudzincom na základe očakávania, že sa inokedy takto zachovajú zasa oni. Recipročný altruizmus sa stal zvlášť dôležitý s rastom ľudskej populácie a potreby, aby spolu vychádzali nepríbuzné skupiny. Vyžaduje, aby sa široko zaužívalo trestanie jednotlivcov a skupín, ktorí dobré neoplácajú dobrým. Ide aj o nepriamu reciprocitu, ktorá spočíva v budovaní vlastnej reputácie ako konateľa dobra, čo podporuje neskoršiu spoluprácu zo strany iných. Na to musí existovať komunikačná sieť, ktorá šíri povedomie o kladnej či zápornej reputácii v rámci celej spoločnosti. To na začiatku vyžadovalo rozhovory väčšieho počtu ľudí v rámci skupiny i medzi nimi. V súčasnosti túto funkciu preberajú úradné záznamy a médiá.

Hoci to vedci dlho neuznávali, k ľudskému altruizmu prispela skupinová selekcia: ktorá skupina či spoločnosť účinne podporovala želateľné konanie a trestala neželateľné, dlhodobo najlepšie uspela. Gény, podmieňujúce altruizmus, zvlášť recipročný a nepriamy, sa očividne vyvíjali a upevňovali v konkurencii rôznych kultúrnych pravidiel a prístupov v rámci jednotlivých skupín. Dôležitú úlohu zohrali náboženstvá. Fixovali totiž sústavy morálnych pravidiel a altruizmu, nevyhnutných pre početný rast a rozvoj spoločností. Účelom však nebolo iba zvýšiť súdržnosť a spoluprácu v rámci spoločnosti, ale aj úspešnosť pri konfliktoch s inými spoločnosťami.

To je memento, na ktoré čoraz viac sa globalizujúce ľudstvo nesmie zabúdať. Výskumy mozgu potvrdili, že náboženská skúsenosť potláča činnosť oblastí vymedzujúcich "ja" a osobné postavenie a uľahčuje splývanie s celkom. Voči iným primátom má človek zvlášť veľa "zrkadlových neurónov", ktoré slúžia na zladenie našich pocitov a pohybov s inými ľuďmi.

Štvrtý princíp

Haidt pripája ešte štvrtý princíp. Morálka sa netýka iba toho, aby sme si prospievali a neškodili, alebo spravodlivosti a reciprocity konania. Takto ju vnímame najmä v kultúre Západu. Autor rozšíril názory kultúrneho psychológa R. Schwedera o psychologických základoch morálky v ľudských spoločnostiach. Popri spomenutých ide o vnímanie troch vecí. Po prvé, vstupovania a vystupovania zo skupín a lojálnosti. Po druhé, autority a významu úcty a poslušnosti. Po tretie, telesnej a duševnej čistoty a významu života v "posvätnom", nie "zmyslovom" štýle.

Tieto ďalšie tri základy sa samozrejme vyskytujú aj v kultúre Západu. Liberáli z tejto pätice akcentujú najmä prvé dva, konzervatívci všetky. V súhrne

Haidt píše: "Ľudia pestujú vlastný záujem, no starajú sa tiež o to, ako oni sami (a iní) zaobchádzajú s ostatnými ľuďmi a ako oni (a iní) pôsobia v skupinách. Morálnym uvažovaním dokážu opraviť a prekonať morálne intuície, častejšie v službách spoločenských cieľov. Hoci je morálka sčasti sebapropagáciou, ľudia si úprimne želajú, aby v ich skupinách prevládli mier, slušnosť a spolupráca. Morálka je produktom nielen genetickej, ale i kultúrnej evolúcie, takže sa môže rýchlo vyvíjať." To posledné Haidt ilustruje technologickými pokrokmi, vďaka ktorým nám média približujú osudy ľudí na vzdialených miestach. Naše vnútroskupinové morálky tak prerastajú do medzi- a nadskupinovej. Čoraz viac si želáme, aby mier, slušnosť a spolupráca prevládli aj v iných skupinách a kultúrach a napokon v rámci celého ľudstva.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Najnebezpečnejší text na facebooku napísal jeho zakladateľ

Mark Zuckerberg chce použiť silu firmy na to, aby zmenil podobu našej spoločnosti. Bol by veľmi nebezpečným spasiteľom.

BLOG TRANSPARENCY

Ombudsmanka: Lajčák opakovane porušoval ústavu

V zdôvodnení vysvetľuje, čo ministerstvo nespravilo.

EKONOMIKA

Dodávateľ nemocníc dostal pokutu za biele kone z Cypru

Prvý postih za neprehľadnú vlastnícku štruktúru je právoplatný.

KULTÚRA

V Prahe nedokážu pochopiť, čo za reláciu o folklóre máme

Šou Zem spieva hodnotí Marína Mrázková zo súboru Limbora.

Neprehliadnite tiež

Žltý, hnedý, čierny. Vesmír ovládajú trpaslíky, aj náš najbližší

V astronómii sa pre rôzne druhy objektov zvyknú používať krásne poetické názvy a prirovnania. Nájdeme tu obry aj trpaslíky.

SpaceX prekvapil, v roku 2018 chce poslať ľudí k Mesiacu

Ľudstvo neopustilo obežnú dráhu Zeme od roku 1972. Zmenia to superbohatí turisti.

Filozof Metzinger: Pocit kontroly nemajú malé deti ani 'zhulení'

Umelá inteligencia môže mať vyššiu mieru sebakontroly ako človek, povedal pre SME profesor teoretickej filozofie THOMAS METZINGER.

Nová peňaženka má spájať všetky financie do jednej karty

Už nie mobil, ale karta samotná zaistí všestrannosť pri platení v obchodoch.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov
  2. Ďalšia stovka si našla ten svoj
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  10. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  1. Ďalšia stovka si našla ten svoj
  2. Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov
  3. Jakub Mankovecký z SPU v Nitre bol opäť úspešný v reze viniča
  4. Hitparáda štiav
  5. 14. ročník AmCham „Job Fair“ v Košiciach
  6. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  7. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  8. Malé knedličky, veľké dojmy
  9. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  10. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 11 014
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 254
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 5 988
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 5 444
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 160
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 4 934
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 181
  8. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo 2 985
  9. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 195
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 036

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop