V morálke skutočná nestrannosť neexistuje

Odkiaľ sa vzali morálne zásady? Boli nám dané "zhora", alebo sa vyvinuli "zdola", ako si myslia mnohí vedci? O týchto problémoch uvažuje americký psychológ Jonathan Haidt v Science.

Mojžiš rozbíja kamenné dosky s Desatorom v rozhorčení nad svojím ľudom, ktorý si počas jeho neprítomnosti zhotovil zlaté teľa.
Odkiaľ sa vzali morálne zásady? Boli nám dané "zhora", alebo sa vyvinuli "zdola", ako si myslia mnohí vedci? O týchto problémoch uvažuje americký psychológ Jonathan Haidt v Science.

Prírodné verzus spoločenské

V pozadí ľudského správania je vlastný záujem. K tomu nás zvádzajú každodenné skúsenosti i ekonomické modely, vcelku potvrdzované praxou. Dôkladnejšie pozorovanie však odhalí, že ľudí neraz motivujú spoločenské ohľady, presahujúce vlastný záujem. Homo economicus v nás ustupuje Homo moralis. Prečo?

Harvardský zoológ Edward O. Wilson vydal v roku 1975 svoje kľúčové dielo Sociobiológia: nová syntéza. Predpovedal v ňom, že prírodné vedy čoskoro vysvetlia aj etiku. Uvažoval o splynutí dvoch dobových psychologických teórií. Jednak etického behavioralizmu, ktorý predpokladal, že hodnoty si osvojujeme vynucovaním. Jednak kognitívno-vývojovej teórie Lawrencea Kohlberga, podľa ktorej deťom pomáhajú spoločenské skúsenosti, aby si vybudovali primerané chápanie spravodlivosti.

Wilson chcel teórie spojiť s výskumom hypotalamu, časti mozgu, ktorá prepojuje nervový a hormonálny systém. Podľa vtedajších poznatkov sa mal dominantne podieľať na emóciách, vystupujúcich v morálke. Medzitým sa ukázalo, že všetky tri tieto východiská majú k biologickému vysvetleniu morálnych úsudkov ďalej, ako si Wilson myslel. Nemýlil sa však v tom, že spojovací článok spoločenských a prírodných vied treba hľadať v skúmaní emócií a samozrejme i mozgu.

Vznik a úloha emócií

Výskum emócií, využívajúci poznatky sociálnej psychológie, neurovied i evolučnej teórie, oživil princípy, ktoré majú korene pred vyše sto rokmi. Prvý sa týka tzv. prvenstva intuície, nejde však o jej diktát. Koncom 19. storočia ho sformuloval W. Wundt a v 80-tych rokoch 20. storočia rozvinul R. Zajonc.

Podľa Zajonca náš mozog automaticky hodnotí všetko vnímané, no vyššiemu mysleniu na báze poznávacích procesov vždy predchádzajú, prenikajú ho a ovplyvňujú pocity. Vedú nás k tomu, aby sme si vnímané osvojili, alebo sa ho vystríhali. Evolučne zakotvené emócie nás podnecujú na súcit s trpiacimi, na zlobu voči tým, ktorí pomoc využívajú, ale sami nepomôžu a osobitne hlbokým vzťahom k príbuzným či priateľom.

Zárodky týchto emócií vznikli už pred rozchodom šimpanzej a ľudskej línie 5 až 7 miliónov rokov v minulosti. Reč a schopnosť vedomého morálneho uvažovania sú zrejme záležitosťami iba posledných 100-tisíc rokov. A tak je to i v praxi. Morálnemu uvažovaniu na báze pátrania, vyhodnocovania dôkazov a odvodzovania záverov predchádza rýchla morálna intuícia na báze emócií. Pokrok je v tom, že emócie preverujeme. Pretrvávajúcim problémom však je, že najrad-šej potvrdzujeme svoje prvé pocity a dôkazy opaku neraz ignorujeme.

Posadnutí reputáciou

Druhý princíp predpokladá, že účelom morálneho myslenia je spoločenské konanie. Nejde pri ňom o idealizované hľadanie pravdy, ako to robí respektíve by mal robiť vedec či sudca. Ide o hľadanie všetkého, čo by sa mohlo zísť v danom kontexte, či už je to pravda, alebo nie, ako to robí právnik či politik. Treba si dávať pozor, čo človek robí, lebo sa o tom dozvedajú ostatní. A to, čo si myslia o konaní konkrétnej osoby, býva neraz dôležitejšie ako to, čo skutočne robí. Konanie treba zarámovať do pozitívne vyznievajúceho celku. A tak sa menej často počudujeme nad vlastným bizarným konaním, skôr sa ho snažíme za každú cenu odôvodniť. Súčasne musíme rátať s tým, že ostatní ľudia nás môžu zavádzať, alebo že sa s nami pokúsia manipulovať.

Naše morálne uvažovanie ovláda posadnutosť vlastnou reputáciou. Využíva totiž evolučne nedávny systém poznávacích procesov, ktorý sa zrodil v spoločenskom kontexte. Usilujeme sa to robiť neemocionálne, no systém proste vznikol tak, aby pracoval aj s emóciami. Skutočná nestrannosť nejestvuje.

Podmienka úspechu

Tretí princíp hovorí, že morálka zväzuje jednotlivca a tým pomáha budovať spoločnosť, čo zdôraznil už Emile Durkheim. Založená je jednak na príbuzenskom altruizme, teda ochote obetovať sa pre príbuzných, jednak na recipročnom altruizme, teda ochote pomôcť aj nepríbuzným a cudzincom na základe očakávania, že sa inokedy takto zachovajú zasa oni. Recipročný altruizmus sa stal zvlášť dôležitý s rastom ľudskej populácie a potreby, aby spolu vychádzali nepríbuzné skupiny. Vyžaduje, aby sa široko zaužívalo trestanie jednotlivcov a skupín, ktorí dobré neoplácajú dobrým. Ide aj o nepriamu reciprocitu, ktorá spočíva v budovaní vlastnej reputácie ako konateľa dobra, čo podporuje neskoršiu spoluprácu zo strany iných. Na to musí existovať komunikačná sieť, ktorá šíri povedomie o kladnej či zápornej reputácii v rámci celej spoločnosti. To na začiatku vyžadovalo rozhovory väčšieho počtu ľudí v rámci skupiny i medzi nimi. V súčasnosti túto funkciu preberajú úradné záznamy a médiá.

Hoci to vedci dlho neuznávali, k ľudskému altruizmu prispela skupinová selekcia: ktorá skupina či spoločnosť účinne podporovala želateľné konanie a trestala neželateľné, dlhodobo najlepšie uspela. Gény, podmieňujúce altruizmus, zvlášť recipročný a nepriamy, sa očividne vyvíjali a upevňovali v konkurencii rôznych kultúrnych pravidiel a prístupov v rámci jednotlivých skupín. Dôležitú úlohu zohrali náboženstvá. Fixovali totiž sústavy morálnych pravidiel a altruizmu, nevyhnutných pre početný rast a rozvoj spoločností. Účelom však nebolo iba zvýšiť súdržnosť a spoluprácu v rámci spoločnosti, ale aj úspešnosť pri konfliktoch s inými spoločnosťami.

To je memento, na ktoré čoraz viac sa globalizujúce ľudstvo nesmie zabúdať. Výskumy mozgu potvrdili, že náboženská skúsenosť potláča činnosť oblastí vymedzujúcich "ja" a osobné postavenie a uľahčuje splývanie s celkom. Voči iným primátom má človek zvlášť veľa "zrkadlových neurónov", ktoré slúžia na zladenie našich pocitov a pohybov s inými ľuďmi.

Štvrtý princíp

Haidt pripája ešte štvrtý princíp. Morálka sa netýka iba toho, aby sme si prospievali a neškodili, alebo spravodlivosti a reciprocity konania. Takto ju vnímame najmä v kultúre Západu. Autor rozšíril názory kultúrneho psychológa R. Schwedera o psychologických základoch morálky v ľudských spoločnostiach. Popri spomenutých ide o vnímanie troch vecí. Po prvé, vstupovania a vystupovania zo skupín a lojálnosti. Po druhé, autority a významu úcty a poslušnosti. Po tretie, telesnej a duševnej čistoty a významu života v "posvätnom", nie "zmyslovom" štýle.

Tieto ďalšie tri základy sa samozrejme vyskytujú aj v kultúre Západu. Liberáli z tejto pätice akcentujú najmä prvé dva, konzervatívci všetky. V súhrne

Haidt píše: "Ľudia pestujú vlastný záujem, no starajú sa tiež o to, ako oni sami (a iní) zaobchádzajú s ostatnými ľuďmi a ako oni (a iní) pôsobia v skupinách. Morálnym uvažovaním dokážu opraviť a prekonať morálne intuície, častejšie v službách spoločenských cieľov. Hoci je morálka sčasti sebapropagáciou, ľudia si úprimne želajú, aby v ich skupinách prevládli mier, slušnosť a spolupráca. Morálka je produktom nielen genetickej, ale i kultúrnej evolúcie, takže sa môže rýchlo vyvíjať." To posledné Haidt ilustruje technologickými pokrokmi, vďaka ktorým nám média približujú osudy ľudí na vzdialených miestach. Naše vnútroskupinové morálky tak prerastajú do medzi- a nadskupinovej. Čoraz viac si želáme, aby mier, slušnosť a spolupráca prevládli aj v iných skupinách a kultúrach a napokon v rámci celého ľudstva.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Bratislavu zradila doprava aj kultúrna uzavretosť, hovoria experti

Niekto mohol akceptovať, že pre Bratislavu je hlavné letisko Viedeň, niekto to akceptovať nemusel, vraví šéf portálu euractiv Radovan Geist.

KOMENTÁRE

Prečo by sa mali Slováci začať báť Čechov

Slovensko bude musieť vynaložiť viac úsilia a vynaliezavosti, aby ho Brusel v zhluku „podivných“ demokracií na východ od Nemecka rozpoznal

SVET

Slovensko neuspelo v boji o sídlo Európskej liekovej agentúry

Bratislava nezískala sídlo EMA, bola na štvrtej nepostupovej pozícii.

Neprehliadnite tiež

Prečo horúca voda zamrzne rýchlejšie ako studená?

Teoretický opis ukázal aj to, že studená voda môže zovrieť rýchlejšie.

So psom sa dožijete vyššieho veku. Veda naznačuje, ktorú rasu si vybrať

Domáci miláčik môže motivovať ľudí, aby sa viac pohybovali a žili zdravšie.

Slovenka pozorovala prvý medzihviezdny asteroid: už ho nikdy neuvidíme

Podobných asteroidov z medzihviezdneho priestoru uvidíme viac, hovorí Eva Lilly z Astronomického ústavu v Honolulu na Havaji.

OBJEKTÍV

Humanoid od Boston Dynamics sa naučil robiť saltá vzad

Robotické salto je veľký pokrok v robotike.

Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  4. Moskva alebo Petrohrad?
  5. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  8. Nový Jaguar XF Sportbrake
  9. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Zóna Nové Nivy splnila kvalifikačné podmienky pre registráciu
  2. Dekan ocenil študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  3. Application of GDPR with respect to the size of the enterprise
  4. Modern luxury next to the Blue Church
  5. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  6. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  7. Moskva alebo Petrohrad?
  8. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  9. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  10. HB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  1. Moskva alebo Petrohrad? 8 829
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 4 198
  3. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 3 044
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 182
  5. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 506
  6. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 375
  7. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 278
  8. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu 1 132
  9. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 117
  10. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 075