O čom rozprávajú skamenené lesy

Na východe USA našli najúplnejšie fosílie, ktoré umožnili rekonštruovať podobu prvých stromov spred vyše 385 miliónov rokov. A západnejšie v USA najväčší skamenený les. Ten zasa ponúka unikátny pohľad na ekológiu dažďového pralesa spred 300 miliónov ...

Ukážka fosílneho kmeňa z Gilboa.

Na východe USA našli najúplnejšie fosílie, ktoré umožnili rekonštruovať podobu prvých stromov spred vyše 385 miliónov rokov. A západnejšie v USA najväčší skamenený les. Ten zasa ponúka unikátny pohľad na ekológiu dažďového pralesa spred 300 miliónov rokov.

Záhadné pne z Gilboa

Štát New York postihli v 70. rokoch 19. storočia povodne. Na opravu ciest bolo treba veľa materiálu. Pri jeho ťažbe v kameňolome Riverside v Gilboa pri meste New York robotníci našli veľké skameneliny, ktoré pripomínali kýpte či pne - očividne zvyšky dolných častí kmeňov pravekých stromov. Dostali rodové meno Eospermatopteris. Od tých čias boli paleobotanickou záhadou. Chýbali totiž fosílie horných častí kmeňa a koruny, a tak si vedci nedokázali predstaviť, ako tieto prastromy, iste jedny z prvých na Zemi, vyzerali.

William Stein z Binghamtonskej univerzity (USA) s kolegami teraz v časopise Nature opísal dva nové nálezy skamenených častí stromu, respektíve ich odtlačkov v hornine, ktoré záhadu vyriešili. Pochádzajú z kameňolomu v newyorskom okrese Schoharie, 15 kilometrov východne od Gilboa, z vrstvy datovanej do záveru stredného devónu v prvohorách (pred 397 až 385 miliónmi rokov). Ide o úlomky, ktoré bolo treba poskladať, a o súvislú fosíliu. V prvom prípade je to šesťmetrový kmeň so stopami po početných malých koreňoch dole a jazvami po odlomených konároch hore. V druhom kompletná koruna a horná časť kmeňa, takisto so stopami po odlomených konároch. Oba nálezy sa sčasti prekrývajú a umožnili tak strom zrekonštruovať.

Splnený sen, dovŕšené dielo

Ukázalo sa, že schoharijské nálezy sa zhodovali s tými z Gilboa. A že koruna zodpovedá dávnejšie objavenej stromovitej rastline rodu Wattieza z Belgicka a Venezuely, známej iba z úlomkov koruny. Stromy, vysoké 8 - 9 metrov, sa rozmnožovali spórami. Konáre vyrastali až celkom hore na kmeni a boli vejárovito rozprestrené. Strom ich opakovane zhadzoval, zrejme sezónne. Na konci sa delili do podoby ľudskej dlane s roztiahnutými prstami. Na koncoch "prstov" ešte neboli ozajstné listy, len akési ich zárodky, ktoré najviac pripomínajú papraďorasty. Popadané stromy a konáre zrejme vytvárali okolo stojacich stromov vrstvu, poskytujúcu domov prvým obyvateľom súše. Boli nimi článkonožce, lebo stavovce vtedy ešte žili v mori.

Nové fosílie v Schoharie objavili dvaja členovia tímu, Linda VanAllerová Hernicková a Frank Mannolini. Prinieslo im to osobné zadosťučinenie. Hernickovú fascinovali pne z Gilboa od detstva a najmä pre ne sa zamestnala v Newyorskom štátnom múzeu. Mannolini z tej istej inštitúcie zasa dovŕšil dielo svojej predčasne zosnulej sestry Sharon. Eospermatopteris/Wattieza pripravil o primát najstaršieho známeho stromu rod Archaeopteris (nezamieňať s pravtákom Archaeopteryx!) zo záveru devónu. To však už bol zložitý strom s vyvinutejšími papraďorastovitými listami a stálymi konármi, ktoré vyrážali na celom kmeni. Mal i silnejšie a viac do hĺbky prenikajúce korene. Eospermatopteris/Wattieza a z neho tvorené lesy museli ovplyvňovať zloženie atmosféry tým, že viazali uhlík zo vzdušného oxidu uhličitého do svojej biomasy a zvyškov v lese, ktoré sa kvôli lignínu rozkladali pomaly. Prvé lesy tak prispeli k ochladeniu Zeme. A zmnožili kyslík v atmosfére.

"Banský" dažďový prales

Fosílie ako Eospermatopteris/Wattieza sa nachádzajú zväčša ojedinele. Z baní, osobitne uhoľných, sú však známe aj zoskupenia dávnych stromov, malé úseky lesa. V tejto oblasti teraz priniesli nový rekord poznatky z uhoľnej bane v štáte Illinois na strednom západe USA. V časopise Geology ich opísal tím Williama DiMichela z Národného múzea prírodnej histórie pri Smithsonovskej inštitúcii vo Washingtone, čo je obdoba nášho SNM. Na ploche vyše 10-tisíc hektárov tam povrch uhoľnej žily pokrývajú fosílie stromov a iného porastu dažďového pralesa zo záveru prvohorného karbónu, spred približne 300 miliónov rokov.

Stovky metrov pod zemou vedci prechádzali kilometrami a kilometrami banských chodieb a na ich povalách mapovali fosílie lesného porastu. Zistili, že dažďový prales bol už vtedy veľmi rozmanitý a rastlinné druhy sa v ňom menili podľa detailov krajiny. Skladal sa z obrovských, vyše 40-metrov vysokých plavuňov, nižšej "etáže" stromových papraďorastov a najnižšej, ktorú tvorila zmes stromových prasličiek a rôznych kríkov. Taká rozsiahla súvislá plocha s nálezmi fosílií pravekého dažďového pralesa nie je známa nikde inde na Zemi.

Úplná fosília stromu Eospermatopteris/Wattieza poskladaná z nových nálezov (a) a rekonštrukcia jeho podoby (b). Mierka dole vľavo je 1 meter.

Detail na časť papraďovitej rastliny z dažďového pralesa v uhoľnej bani v Illinois. Kredity ilustrácií - William E. Stein; Frank Mannolini/New York State Museum; Howard Falcon-Lang.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  3. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  4. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  6. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  9. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  10. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto
  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  3. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  6. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  7. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  8. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  9. Životné jubileum prof. Ing. Jaroslava Valáška, PhD.
  10. OMV pozýva na pretekársky supervíkend na okruhu Slovakiaring
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 13 728
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 12 158
  3. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 194
  4. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 8 520
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 7 854
  6. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 6 545
  7. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 4 756
  8. Nie sme žiadni paštikári. Slováci už dovolenkujú inak 3 542
  9. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 3 313
  10. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto 2 850