SME
Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

O čom rozprávajú skamenené lesy

Na východe USA našli najúplnejšie fosílie, ktoré umožnili rekonštruovať podobu prvých stromov spred vyše 385 miliónov rokov. A západnejšie v USA najväčší skamenený les. Ten zasa ponúka unikátny pohľad na ekológiu dažďového pralesa spred 300 miliónov ...

Ukážka fosílneho kmeňa z Gilboa.Ukážka fosílneho kmeňa z Gilboa.

Na východe USA našli najúplnejšie fosílie, ktoré umožnili rekonštruovať podobu prvých stromov spred vyše 385 miliónov rokov. A západnejšie v USA najväčší skamenený les. Ten zasa ponúka unikátny pohľad na ekológiu dažďového pralesa spred 300 miliónov rokov.

Záhadné pne z Gilboa

Štát New York postihli v 70. rokoch 19. storočia povodne. Na opravu ciest bolo treba veľa materiálu. Pri jeho ťažbe v kameňolome Riverside v Gilboa pri meste New York robotníci našli veľké skameneliny, ktoré pripomínali kýpte či pne - očividne zvyšky dolných častí kmeňov pravekých stromov. Dostali rodové meno Eospermatopteris. Od tých čias boli paleobotanickou záhadou. Chýbali totiž fosílie horných častí kmeňa a koruny, a tak si vedci nedokázali predstaviť, ako tieto prastromy, iste jedny z prvých na Zemi, vyzerali.

William Stein z Binghamtonskej univerzity (USA) s kolegami teraz v časopise Nature opísal dva nové nálezy skamenených častí stromu, respektíve ich odtlačkov v hornine, ktoré záhadu vyriešili. Pochádzajú z kameňolomu v newyorskom okrese Schoharie, 15 kilometrov východne od Gilboa, z vrstvy datovanej do záveru stredného devónu v prvohorách (pred 397 až 385 miliónmi rokov). Ide o úlomky, ktoré bolo treba poskladať, a o súvislú fosíliu. V prvom prípade je to šesťmetrový kmeň so stopami po početných malých koreňoch dole a jazvami po odlomených konároch hore. V druhom kompletná koruna a horná časť kmeňa, takisto so stopami po odlomených konároch. Oba nálezy sa sčasti prekrývajú a umožnili tak strom zrekonštruovať.

Splnený sen, dovŕšené dielo

Ukázalo sa, že schoharijské nálezy sa zhodovali s tými z Gilboa. A že koruna zodpovedá dávnejšie objavenej stromovitej rastline rodu Wattieza z Belgicka a Venezuely, známej iba z úlomkov koruny. Stromy, vysoké 8 - 9 metrov, sa rozmnožovali spórami. Konáre vyrastali až celkom hore na kmeni a boli vejárovito rozprestrené. Strom ich opakovane zhadzoval, zrejme sezónne. Na konci sa delili do podoby ľudskej dlane s roztiahnutými prstami. Na koncoch "prstov" ešte neboli ozajstné listy, len akési ich zárodky, ktoré najviac pripomínajú papraďorasty. Popadané stromy a konáre zrejme vytvárali okolo stojacich stromov vrstvu, poskytujúcu domov prvým obyvateľom súše. Boli nimi článkonožce, lebo stavovce vtedy ešte žili v mori.

Nové fosílie v Schoharie objavili dvaja členovia tímu, Linda VanAllerová Hernicková a Frank Mannolini. Prinieslo im to osobné zadosťučinenie. Hernickovú fascinovali pne z Gilboa od detstva a najmä pre ne sa zamestnala v Newyorskom štátnom múzeu. Mannolini z tej istej inštitúcie zasa dovŕšil dielo svojej predčasne zosnulej sestry Sharon. Eospermatopteris/Wattieza pripravil o primát najstaršieho známeho stromu rod Archaeopteris (nezamieňať s pravtákom Archaeopteryx!) zo záveru devónu. To však už bol zložitý strom s vyvinutejšími papraďorastovitými listami a stálymi konármi, ktoré vyrážali na celom kmeni. Mal i silnejšie a viac do hĺbky prenikajúce korene. Eospermatopteris/Wattieza a z neho tvorené lesy museli ovplyvňovať zloženie atmosféry tým, že viazali uhlík zo vzdušného oxidu uhličitého do svojej biomasy a zvyškov v lese, ktoré sa kvôli lignínu rozkladali pomaly. Prvé lesy tak prispeli k ochladeniu Zeme. A zmnožili kyslík v atmosfére.

"Banský" dažďový prales

Fosílie ako Eospermatopteris/Wattieza sa nachádzajú zväčša ojedinele. Z baní, osobitne uhoľných, sú však známe aj zoskupenia dávnych stromov, malé úseky lesa. V tejto oblasti teraz priniesli nový rekord poznatky z uhoľnej bane v štáte Illinois na strednom západe USA. V časopise Geology ich opísal tím Williama DiMichela z Národného múzea prírodnej histórie pri Smithsonovskej inštitúcii vo Washingtone, čo je obdoba nášho SNM. Na ploche vyše 10-tisíc hektárov tam povrch uhoľnej žily pokrývajú fosílie stromov a iného porastu dažďového pralesa zo záveru prvohorného karbónu, spred približne 300 miliónov rokov.

Stovky metrov pod zemou vedci prechádzali kilometrami a kilometrami banských chodieb a na ich povalách mapovali fosílie lesného porastu. Zistili, že dažďový prales bol už vtedy veľmi rozmanitý a rastlinné druhy sa v ňom menili podľa detailov krajiny. Skladal sa z obrovských, vyše 40-metrov vysokých plavuňov, nižšej "etáže" stromových papraďorastov a najnižšej, ktorú tvorila zmes stromových prasličiek a rôznych kríkov. Taká rozsiahla súvislá plocha s nálezmi fosílií pravekého dažďového pralesa nie je známa nikde inde na Zemi.

Úplná fosília stromu Eospermatopteris/Wattieza poskladaná z nových nálezov (a) a rekonštrukcia jeho podoby (b). Mierka dole vľavo je 1 meter.

Detail na časť papraďovitej rastliny z dažďového pralesa v uhoľnej bani v Illinois. Kredity ilustrácií - William E. Stein; Frank Mannolini/New York State Museum; Howard Falcon-Lang.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér obhajuje testovanie aj dátami, ktoré neexistujú

Hrozbou pre testovaných môže byť britská mutácia koronavírusu.

Plošné testovanie na Covid: Premiér Matovič oznámil plán Zachráňme spolu životy.
Dobré ráno

Dobré ráno: Štát ani neverí, že otestuje každého

Slovensko si vyskúša skríningové pretestovanie krajiny.

Na Slovensku prebieha plošné skríningové testovanie.
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Výtery bez pointy

Vláda vyhodí milióny na testy, keď svet už beží preteky v očkovaní.

Peter Schutz

Neprehliadnite tiež

Rok 2020 dosiahol remízu. Bol takmer najteplejší

Musíme sa pripraviť na ďalšie rekordy.

Rok 2020 sa začal nezvyčajne silným obdobím požiarov v Austrálii.

Raketa Virgin Orbit sa prvýkrát dostala do vesmíru

Raketa bola vypustená nad Tichým oceánom z krídla upraveného Boeingu 747-400.

Raketa pri štarte z lietadla na únik z gravitácie spotrebuje menej paliva.
Nálezy zo Sakkáry.