Na východe USA našli najúplnejšie fosílie, ktoré umožnili rekonštruovať podobu prvých stromov spred vyše 385 miliónov rokov. A západnejšie v USA najväčší skamenený les. Ten zasa ponúka unikátny pohľad na ekológiu dažďového pralesa spred 300 miliónov rokov.
Záhadné pne z Gilboa
Štát New York postihli v 70. rokoch 19. storočia povodne. Na opravu ciest bolo treba veľa materiálu. Pri jeho ťažbe v kameňolome Riverside v Gilboa pri meste New York robotníci našli veľké skameneliny, ktoré pripomínali kýpte či pne - očividne zvyšky dolných častí kmeňov pravekých stromov. Dostali rodové meno Eospermatopteris. Od tých čias boli paleobotanickou záhadou. Chýbali totiž fosílie horných častí kmeňa a koruny, a tak si vedci nedokázali predstaviť, ako tieto prastromy, iste jedny z prvých na Zemi, vyzerali.
William Stein z Binghamtonskej univerzity (USA) s kolegami teraz v časopise Nature opísal dva nové nálezy skamenených častí stromu, respektíve ich odtlačkov v hornine, ktoré záhadu vyriešili. Pochádzajú z kameňolomu v newyorskom okrese Schoharie, 15 kilometrov východne od Gilboa, z vrstvy datovanej do záveru stredného devónu v prvohorách (pred 397 až 385 miliónmi rokov). Ide o úlomky, ktoré bolo treba poskladať, a o súvislú fosíliu. V prvom prípade je to šesťmetrový kmeň so stopami po početných malých koreňoch dole a jazvami po odlomených konároch hore. V druhom kompletná koruna a horná časť kmeňa, takisto so stopami po odlomených konároch. Oba nálezy sa sčasti prekrývajú a umožnili tak strom zrekonštruovať.
Splnený sen, dovŕšené dielo
Ukázalo sa, že schoharijské nálezy sa zhodovali s tými z Gilboa. A že koruna zodpovedá dávnejšie objavenej stromovitej rastline rodu Wattieza z Belgicka a Venezuely, známej iba z úlomkov koruny. Stromy, vysoké 8 - 9 metrov, sa rozmnožovali spórami. Konáre vyrastali až celkom hore na kmeni a boli vejárovito rozprestrené. Strom ich opakovane zhadzoval, zrejme sezónne. Na konci sa delili do podoby ľudskej dlane s roztiahnutými prstami. Na koncoch "prstov" ešte neboli ozajstné listy, len akési ich zárodky, ktoré najviac pripomínajú papraďorasty. Popadané stromy a konáre zrejme vytvárali okolo stojacich stromov vrstvu, poskytujúcu domov prvým obyvateľom súše. Boli nimi článkonožce, lebo stavovce vtedy ešte žili v mori.
Nové fosílie v Schoharie objavili dvaja členovia tímu, Linda VanAllerová Hernicková a Frank Mannolini. Prinieslo im to osobné zadosťučinenie. Hernickovú fascinovali pne z Gilboa od detstva a najmä pre ne sa zamestnala v Newyorskom štátnom múzeu. Mannolini z tej istej inštitúcie zasa dovŕšil dielo svojej predčasne zosnulej sestry Sharon. Eospermatopteris/Wattieza pripravil o primát najstaršieho známeho stromu rod Archaeopteris (nezamieňať s pravtákom Archaeopteryx!) zo záveru devónu. To však už bol zložitý strom s vyvinutejšími papraďorastovitými listami a stálymi konármi, ktoré vyrážali na celom kmeni. Mal i silnejšie a viac do hĺbky prenikajúce korene. Eospermatopteris/Wattieza a z neho tvorené lesy museli ovplyvňovať zloženie atmosféry tým, že viazali uhlík zo vzdušného oxidu uhličitého do svojej biomasy a zvyškov v lese, ktoré sa kvôli lignínu rozkladali pomaly. Prvé lesy tak prispeli k ochladeniu Zeme. A zmnožili kyslík v atmosfére.
"Banský" dažďový prales
Fosílie ako Eospermatopteris/Wattieza sa nachádzajú zväčša ojedinele. Z baní, osobitne uhoľných, sú však známe aj zoskupenia dávnych stromov, malé úseky lesa. V tejto oblasti teraz priniesli nový rekord poznatky z uhoľnej bane v štáte Illinois na strednom západe USA. V časopise Geology ich opísal tím Williama DiMichela z Národného múzea prírodnej histórie pri Smithsonovskej inštitúcii vo Washingtone, čo je obdoba nášho SNM. Na ploche vyše 10-tisíc hektárov tam povrch uhoľnej žily pokrývajú fosílie stromov a iného porastu dažďového pralesa zo záveru prvohorného karbónu, spred približne 300 miliónov rokov.
Stovky metrov pod zemou vedci prechádzali kilometrami a kilometrami banských chodieb a na ich povalách mapovali fosílie lesného porastu. Zistili, že dažďový prales bol už vtedy veľmi rozmanitý a rastlinné druhy sa v ňom menili podľa detailov krajiny. Skladal sa z obrovských, vyše 40-metrov vysokých plavuňov, nižšej "etáže" stromových papraďorastov a najnižšej, ktorú tvorila zmes stromových prasličiek a rôznych kríkov. Taká rozsiahla súvislá plocha s nálezmi fosílií pravekého dažďového pralesa nie je známa nikde inde na Zemi.
Úplná fosília stromu Eospermatopteris/Wattieza poskladaná z nových nálezov (a) a rekonštrukcia jeho podoby (b). Mierka dole vľavo je 1 meter.
|
Detail na časť papraďovitej rastliny z dažďového pralesa v uhoľnej bani v Illinois. Kredity ilustrácií - William E. Stein; Frank Mannolini/New York State Museum; Howard Falcon-Lang.
|
