Ridge Racer 7 - siedma rýchla jazda

Základ je myslím jasný, no pre spresnenie treba povedať, že ak za arkádu považujete napríklad i sériu Need for Speed, ste od Ridge Racera vzdialení na míle. Dve eRká sú totiž prototypom akčnosti, ku ktorým volant rozhodne nepotrebujete a bol by obrovskou prekážkou. Noname autá neskutočne akcelerejú, zákruty vyberáte šmykom (ovládaným, pričom počas neho vám rýchlosť neklesá, takže v pohode vyberáte zákrutu s dverami automobilu kolmými na krajnice cesty), zabudnite na akékoľvek poškodenie – niekto by to nazval jazdením angličákov po koberci a nebol by ďaleko od pravdy. Nereálna fyzika teda môže znechutiť, ale ak pristúpite na pravidlá hry a necháte sa pohltiť atmosférou akčnosti.... veď to sami dobre poznáte. Je len škoda, že tento princíp aplikujete len so štyrmi desiatkami automobilov na polovičnom počte tratí – hoci sa v niektorých prípadoch menia. Miesto zákruty vpravo odbočíte vľavo a niekoľko stovák metrov si tak odjazdíte po nepoznanom úseku. Stále sa však dalo čerpať z histórie omnoho viac a dizajnéri taktiež nevypotili zo seba toľko, čo by sa na príslovečnú japonskú snaživosť patrilo.

Prachsprosté kopírovanie už šesťkrát videného to však nie je. Hovorte si čo chcete, ale Namco vždy prinesie aspoň zlomok noviniek. A hlavne uchovávajú hrateľnosť. Okrem očumovania dlhých nôh Reiko Nagase (to je tá japonská brunetka s fakt nevinným úsmevom), ktoré k sérii už tradične patrí, tu máme napríklad vylepšovanie vozidiel pridávaním upgradeov. V režime kariéry si musíte najprv automobil od výrobcov vydupať jazdou s konečným umiestnením na prvej pozícii alebo si ho kúpiť. Navyše platí pravidlo, že s ktorou značkou jazdíte, tá je vám viac naklonená a môže vám dať na nový voz zľavu. Vylepšovať si môžeme síce len vozidla z fantázie tvorcov, ale úplne to stačí: motory, pneumatiky, nitro alebo niekoľko pluginov. Okrem toho sa dá vyhrať i s vizuálnou stránkou a vyladiť svojho obľúbenca k dokonalosti. Keď si to vezmeme v reči čísel, máme tu 375 tisíc vizuálnych podôb a 7.150 tuningových modifikácií. O samotnom využití to nič nehovorí, takže musí postačiť konštatovanie, že je toho skutočne mnoho a na vyhranie sa to úplne stačí. Postup v kariére a odhalenie všetkých bonusov vedie cez 160 vyhraných súťaží, v ktorých nájdete turnaje, časové limity, jedno rázové preteky. Všetkého dosť, všetkého kvantum a nečakajte, že vás to tak skoro omrzí.

Systém slipstreamu netreba siahodlho vysvetľovať: idete za súperom vo vzduchovom vaku, takže vaša rýchlosť je automaticky vyššia a pri predbiehacom manévri akcelerujete rýchlejšie. Lenže podobne sa zachová i súper, takže je pretek vlastne jednou obrovskou naháňačkou a málokedy si vytvoríte taký náskok, že sa k vám nikto nepriblíži. Niekedy sa síce vytvoria pomerne veľké rozostupy, ale málokedy krúžite vyslovene osamote a vedúca skupina predstavuje väčšinou neustále dobiedzajúcich vozidiel. Drift, alebo ak chcete šmyk, sa delí na tri druhy, no zvládnutie každého vyžaduje cvik. Akčnosť sa totiž nerovná jednoduchosti, ale rozoberať to budeme až v príslušnom hodnotení. Dôležitým prvkom je využívanie nitra – ono to nie je len tak, že teraz stlačím „turbo“ a mašinka teraz pofrčí rýchlejšie. Jednak je používanie nitra rozdelené na niekoľko častí a zo začiatku ho musíte vyčerpať celé, nedá sa aktivovať len vo vybraných momentoch. Keď si to celé spojíte so slipstreamom, presným vyberaním zákrut a nutnosťou dodržiavať ideálnu stopu stoj čo stoj, máte pred sebou síce arkádu, ale to, čo vyzerá jednoducho na pohľad, nie je samozrejmosťou v praxi.

GRAFIKA 8 / 10
Grafické spracovanie je samé o sebe úžasné. Treba priznať, že Namco za tie roky postupného vylepšovania neustále vypilovalo dizajn tratí sa to na výsledku muselo preukázať. Každá trať je diametrálne odlišná, či ide o prostredie alebo samotnú techniku jazdy. Okolie vždy hýri obrovskou porciou detailov, takže hoci je všetko na oko statické, v obrovskej rýchlosti to ani nepostrehnete (chýba blur efekt, no či je to klad alebo zápor, posúdite vy sami), navyše na vybraných miestach preletí nad traťou helikoptéra – vždy je čo obdivovať. Mnoho objektov okolo tratí je určených len pre potechu oka, mokré plochy pri prejazde vytvárajú efektný (aj keď nie príliš realistický) dojem. Po výjazde z temných tunelov vás síce pražiace slnko neoslepí až tak dôrazne ako v iných pripravovaných projektoch, no i tak atmosféra neklesá. Dalo by sa spomenúť mnoho vecí, ktoré niekedy chýbali: pri kolíziách sa neobjavia žiadne prepracované efekty iskier alebo čohokoľvek, čo by avizovalo, že ste do seba so súperom drcli. Akoby to bolo skutočne len posúvanie angličákov po koberci. Dojem z rýchlosti stráca napríklad na konkurenčný Burnout, ale v tomto Ridge Racer nikdy nedominoval a viac vsádzal na hrateľnosť. Krása siedmeho dielu však tkvie v príjemnom prostredí, v ktorom sa cítite uvoľnene a akoby vyžarovalo pokoj a pohodu, ktoré vám dovolia sústrediť sa na samotný pretek, ale zároveň občas spočinie vaše oko na kráse vôkol vás. Modely vozidiel by zniesli o niečo viac detailov, pretože sa po celý čas nemenia, karoséria sa nedeformuje, je trochu od veci, že Namco nedalo viac snahy do prepracovanejšieho dizajnu jednotlivých automobilov. Po čase síce vylepšovaním vzhľadu docielite množstvo zmien, ale v niektorých prípadoch je to jednoducho priemer.

INTERFACE 9 / 10
Ovládanie bolo pre Ridge Racer vždy zameraná na jednoduchosť, ktorá bola proste nutná – keď máte arkádu, ktorá je náročná na precízne ovládnutie všetkých prvkov, nemôžete hráčov zavaliť zložitým (aj keď prepracovaným a sofistikovaným) ovládaním, pretože prestane zvládať nároky. A to je vždy tá najhoršia situácia, kedy hra úmyselne hádže pod nohy hráča polená, ktoré ladne nepreskakuje, ale na nich padá. Preto Ridge Racer 7 neobsahuje ani závratné množstvo pohľadov – stačí kamera za autom a len občas sa ocitnete priviazaný na nárazníku a to i len kvôli spätnému zrkadlu. Informácií na obrazovke je dostatok a chýbala mi len jediná vec: častejšie zobrazovanie časovej straty na súpera pred vami i za vami. Uznávam, že to pre niekoho môže predstavovať banálny problém, avšak týmto spôsobom by sa dala upraviť samotná stratégia jazdy. Využívaním slipstreamu totiž môžete až do záverečnej rovinky vyčkávať v pozadí. Vizuálny odhad situácie môže v niektorých situáciách miesť. Prvoradé však ostáva zvládnutie šmykov. Zdá sa, že ide o jednoduchú akciu – dostať do šmyku nie je problém, musíte ich využívať a stačí pustiť plyn, zatočiť a znovu pridať. Lenže zvládnuť ho v ideálnej stope, v správny moment sa dostať znovu do normálnej fázy a nestrácať čas zbytočným driftovaním – to už je umenie, ktoré budete musieť natrénovať. Ovládanie vám až na jednu výnimku nebude spôsobovať problémy: niekedy som sa zo šmyku nedokázal jednoduchým spôsobom dostať. S pripomienkou, že každé vozidlo sa inak ovláda (a upgrade spraví taktiež svoje), je celkovo ovládanie zvládnuté bravúrne. Osvojíte si ho behom jedného preteku, navyše máte prednastavených viac volieb, takže ak vás bolí palec pri neustálom držaní tlačidla, môžete si ho zmeniť.

HRATEĽNOSŤ 8 / 10
Pri Gran Turisme dokážem skysnúť neskutočne dlho. Richard Burns Rally považujem za neskutočný projekt, na ktorý nedám dopustiť. A prečo ma potom Ridge Racer tak chytil, veď je to arkáda toho najhrubšieho zrna, v ktorej keby bola textúra vozovky nahradená pieskom a autá ťavami, nikto by zmenu nespozoroval. Lenže Ridge Racer ponúka zábavu. Dokonca zábavu pre náročných – vyzerá to jednoducho, ale často stačí jediná chybička a súper vám môže nadobro utiecť. Dávka sústredenia je neskutočná, napätie by sa dalo v niektorých momentoch krájať. Hoci je to obyčajná arkáda, nechýbajú ani tradičné psie kusy v podobe zatáčania telom či dohryzených jazykov a pier. A kopec nadávok a hádzaní gamepadu o... nie, Sony to vraj číta... a jemnom položení gamepadu na mäkkú antistatickú podložku. V tom je to obrovské čaro. Napriek tomu, že tu už máme siedmy diel (a tým sa hocijaká závodná hra pochváliť nemôže), mnoho vecí sa opakuje, stále má v sebe magnet príťažlivosti.

Ridge Racer 7 ponúka hnací motor v podobe neustále zlepšovania vybraného auta. Už je o čo súťažiť, dokonca sa stane, že budete preteky opakovať len kvôli tomu, aby ste získali väčšiu prestíž u danej automobilky. Stále je čo zlepšovať a hoci sa môžete vybrať cestou čo najrýchlejšieho dohrania a vyhrania všetkého, nebýva to základom konceptu Ridge Raceru. Dôležitá je vaša chuť a snaha bravúrne zvládať trať. Bez toho sa nikam nepohnete a mnohé situácie vás doslova nútia priznať svoju chybu, pretože hoci protivníci jazdia strojovo, konfliktov majú medzi sebou hojne a bojujú i osamote. A keď vás omrzí preháňať vo vysokých rýchlostiach svojich tátošov, môžete si zahrať Xevious. Ako už býva zvykom, pridáva Namco do Ridge Racer série vždy aj jednu svoju vykopávku – tentoraz je to klasická skrolovacia strieľačka, v ktorej ovládate maličkú raketu. Ruku na srdce... po druhom spustení hry som pri Xeviousovi vydržal dve hodiny, až sa mi do samotného pretekania ani nechcelo.

MULTIPLAYER 9 / 10
Multiplayer je samozrejme zábavnejšia odroda osamoteného singlu. Do preteku sa môže zapojiť až 14 hráčov, nechýbajú rebríčky a rôzne súťaže, každý hráč je ohodnotený špeciálnymi bodmi, ktoré si nahrabal v singli... jednoducho prepracovaný systém, do ktorého sa radi zapojíte po skúsenostiach s kariérou. Na testovanie však nebolo až tak veľa času, no jednoznačne multiplayer potvrdzuje svoju úlohu vo zvýšení trvanlivosti produktu. A to sa ráta, preto o bodík viac ako pri hrateľnosti.

ZVUKY 6 / 10
V tomto prípade sa Ridge Racer nikdy nesnažil vzdialiť od méty pojazdných vysavačov, takže niektoré tátoše neerdžia tak ako by mali, ale pripomínajú skôr zomierajúceho žrebca. Alebo vysavač. Pri nárazoch sa ozývajú duté zvuky, ktoré s kolíziou nemajú často nič spoločné, občas sa ozve jedna z hlášok (Reiko vás súri a podobne), no po dvoch troch pretekoch zistíte, že ozvučenie sa neoplatí vôbec vnímať. Bez neho to však nemá žiadny význam, takže teraz babo raď pri výslednom hodnotení... zvukové efekty jednoducho ničím neprekvapia, no zároveň ani neurazia.

HUDBA 5 / 10
Hudobná vložka v Ridge Racerovi pre mňa vždy predstavovala vrchol nevkusu. No v tomto prípade treba uznať, že mnohé záleží na vašom záujme. Podivné techno skladby s prvkami zúfalej snahy o elektronickú pasáž s pridaným motívom, ktorý má vyburcovať... no ja vám neviem. V niektorých prípadoch to zafunguje, ale načo sa tešiť z niekoľkých sekúnd, keď zostatok skladby radšej necháte prekričať ohavným „ucholomom“ od podaktorých popredných slovenských interpretov. Skladieb je mnoho – premnoho, rátať ich kvôli vám nebudem, no nájsť medzi nimi skutočne úchvatný kus je práca pre Popolušku. Dementné prirovnanie.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 8 / 10

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 8,0 / 10
Ten, kto chce nový diel Ridge Racera zvoziť, si nájde obrovské množstvo dôvodov, prečo ohodnotiť sedmičku priemerne. Lenže pozrime sa na to okom skutočného kupca, ktorý má záujem o arkádu: na PS3 nič podobné nie je, Ridge Racer 7 spĺňa prísne kritéria po všetkých stránkach a ponúka zábavu pre skúsených i nováčikov. Nie je to bomba, nemáme tu kvantum noviniek a originálnych prvkov, dokonca už siedmy diel si zakladá na podobných vlastnostiach a chcelo by to zmenu. Mierne vylepšenia tu máme, avšak ako sa hnevať na hru, keď sa neskutočne dobre hrá? Načo hľadať zbytočne chyby, keď nad nimi aj tak väčšina hráčov mávne rukou? A prečo nutne frflať? Správne, je to zbytočné a Ridge Racer 7 si viac ako osem bodov nezaslúži. Avšak ani menej. To máte rovnaké ako v prípade Falloutu 2 – podoba s predchodcom je markantná, avšak keď sa to tak dobre hrá, prečo haniť, keď nič podobné nemáme? Arkádové preteky na PS3? Nemusíte dlho rozmýšľať.