že pri veľmi vysokej teplote sa zárodky jašterov agám fúzatých vyvíjajú prednostne ako samice. V Science to napísal Alexander Quinn z Canberrskej univerzity
s kolegami.
Vajcia agám fúzatých (Pogona vitticeps) nechali liahnuť pri teplotách 20 až 37 stupňov Celzia. Na dolnej hranici neprežili nijaké zárodky. V rozpätí 22 až 32 stupňov bol pomer pohlaví vyliahnutých jašterov vyrovnaný. No medzi 34 a 37 stupňami Celzia sa liahlo viac samíc - napríklad 33 samíc a iba dva samce.
Pri 28 stupňoch Celzia bádatelia pozorovali dokonalú zhodu medzi pohlavným génovým základom a vzhľadom jašterov, čiže genetický samec, respektíve samica vyzerali tak, ako mali. No pri spomenutom najvyššom teplotnom rozpätí vzhľad polovice zvierat nezodpovedal pohlavnému genetickému základu. Vždy to boli genetické samce, ktoré vyzerali ako samice. Vyššia teplota vývoja zárodku teda očividne mení pohlavie jašterov.
Čo vlastne geneticky určuje pohlavie jašterov? Je to kombinácia chromozómov XX alebo XY - samiciam zodpovedá prvá možnosť. Samce majú rôzne pohlavné chromozómy ako pri cicavcoch, respektíve ZZ alebo ZW, ako pri vtákoch; samiciam zodpovedá druhá možnosť, teda rôzne pohlavné chromozómy majú naopak samice. V prípade agám platí práve posledná možnosť.
Quinnov tím preukázal, že o pohlavnom vzhľade agám prekvapivo viac rozhoduje gén na chromozóme Z ako prítomnosť génu na W, určujúceho samičie pohlavie. Ak je teplota normálna, dve dávky génu na Z vedú ku vzniku samcov, no pri vyššej teplote sa už rodia samice. Predtým sa zistila rovnaká zmena pohlavia jašterov scinkov, no keď sa liahli pri nízkych teplotách. Zdá sa, že obidva teplotné extrémy produkujú zo zárodkov jašterov prednostne samice.
(urb)
