o perspektívach využitia autonómnych
robotov najmä vo vojenskej oblasti,
ale aj pri starostlivosti o starších ľudí.
Autonómne roboty sú schopné rozhodovať sa bez príkazov ľudí. Na najjednuchšej úrovni si ich môžeme predstaviť trebárs ako vysávače, ktoré sa samy "rozhodnú", či vyčistia ďalšiu izbu, alebo si pôjdu radšej dobiť elektrický zdroj.
Autonómne roboty sa začínajú využívať najmä vo vojenskej oblasti. Napríklad firma Samsung vyvinula robotickú hliadku, ktorá stráži hranicu medzi Severnou a Južnou Kóreou. Nasadenie podobných robotov však vyvoláva závažné etické otázky. "Ak autonómny robot niekoho zabije, čia to bude chyba?" opýtal sa professor Alan Winfield z Univerzity Západného Anglicka na verejnom stretnutí v Londýnskom múzeu vedy. Informovala o ňom BBC na svojich internetových stránkach. "Pravda, zatiaľ to ešte nie je problém, pretože o roboty sa stará výrobca alebo operátor. S tým, ako sa roboty budú stávať samostatnejšie, sa bude hranica zodpovednosti čoraz viac rozmazávať."
Podľa profesora Noela Sharkeyho zo Sheffieldskej univerzity by sme sa mali pripraviť na ďalšie problémy, keď sa roboty začnú presúvať z vojenskej do civilnej sféry. "Predstavte si trebárs banícky štrajk a roboty, ozbrojené vodnými delami. To určite príde," povedal.
Stroje, ktoré sa dokážu rozhodovať samostatne, môžu mať rozporný vplyv aj v iných oblastiach. Teraz sa už v niektorých krajinách, najmä v Japonsku, používajú na jednoduché merania napríklad srdcového rytmu starších pacientoch, o ktorých sa väčšinou starajú ich príbuzní. Sharkey, ktorý v mladosti pracoval na gerontológii, si však vie predstaviť, že príde čas, keď bude oveľa lacnejšie vyhodiť starých ľudí z domu do veľkých špitálov, kde sa o nich postarajú autonomné stroje.
Vedci na stretnutí kritizovali jeden z oficiálnych dokumentov, pripravený v uplynulom roku ako podklad na rozhodovanie britských politikov. Zaoberá sa najmä futuristickými víziami typu práv robotov, prípadne problémom, aký vplyv bude mať na politiku a právo rozvoj umelej inteligencie. Podľa profesora Owena Hollanda z Essexej univerzity nie je taká vízia podložená ani faktami, ani vedeckou prognózou. "Myslím si, že by sme mali debatovať so znalosťou veci a o naozajstných problémoch," povedal Owen.
Podľa britských vedcov, ktorí sa zišli na diskusii v múzeu, je teraz dôležité najmä to, v akej miere spoločnosť dôveruje autonómnym robotom a či je pripravená zveriť iných ľudí do opatery strojov.
(ač)
