Objav planéty podobnej Zemi oznámil Stephane Udry zo Ženevského observatória s kolegami v článku, ktorý čoskoro vyjde v časopise Astronomy and Astrophysics. Tím tvorili piati Švajčiari, Portugalec a piati Francúzi vrátane známeho lovca exoplanét Michela Mayora. V češtine mu práve vyšla populárno-vedecká kniha o nových vesmírnych svetoch, ktorú napísal s novinárom Pierreom-Yvesom Freiom.
Dvadsať a pol svetelného roka od Slnka
Planéta je obežnicou hviezdy Gliese 581. Ide teda o 581. objekt v katalógu blízkych hviezd, ktorý zostavil nemecký astronóm Wilhelm Gliese, zosnulý v roku 1993. Hviezda leží 20,5 svetelného roka od Slnka
(1 svetelný rok = 9,46 bilióna kilometrov), patrí teda medzi stovku najbližších. Z nášho pohľadu sa premieta do severovýchodnej oblasti súhvezdia Váh, po latinsky Libra.
Novoobjavená planéta má hmotnosť ako päť Zemí. Polomerom modrú planétu presahuje iba o 50 percent. Svoju hviezdu obehne za 13 dní po dráhe 14-krát bližšej ako je dráha Zeme od Slnka. No Gliese 581 je oveľa menšia ako Slnko a produkuje iba čosi vyše jedného percenta jeho svietivosti. Planétu ani v takej blízkosti teda nespaľuje jej žiara.
Najzaujímavejšie je, že planéta pri Gliese 581 leží v takzvanej obyvateľnej zóne. Ide o rozpätie vzdialeností od materskej hviezdy, kde teploty umožňujú existenciu kvapalnej vody, nevyhnutnej podmienky na život, ako ho poznáme my. V našej slnečnej sústave siaha zhruba od Venuše po Mars. Priemerná teplota na povrchu planéty vedcom vyšla na nula až 40 stupňov Celzia. Pozorovania najlepšie ladia s modelmi, podľa ktorých sa povrch planéty buď skladá z hornín, alebo ho pokrývajú oceány.
Obyčajná neobyčajná hviezda
Gliese 581 je červená chladná a slabo svietiaca hviezda. Voľným okom ju nevidno. Hmotnosť i priemer má oproti Slnku ani nie tretinové. Podobné hviezdy predstavujú najväčšiu časť osadenstva našej Mliečnej cesty. Spomedzi stovky hviezd najbližších k Slnku je takých osemdesiat.
Z "davu" hviezd vyčnieva Gliese 581 iba premenlivosťou svojho jasu. Preto dostala i ďalšie meno podľa názvoslovného úzusu premenných hviezd HO Librae.
Udryho tím už pred dvomi rokmi oznámil objav inej planéty Gliese 581. Hmotnosťou 15 hmotností Zeme pripomína Neptún. Obieha raz za 5,4 dňa. Teraz zistili, že pri Gliese 581 je ešte tretia planéta - hmotnosť má ako osem Zemí a dĺžku obehu 84 dní.
Ako vidieť ďalej
Hmotnosť päť hmotností Zeme je aj pri využití citlivej aparatúry HARPS na hranici možností ďalekohľadov, ktorými sa pozoruje zo zemského povrchu. Ak máme objaviť exoplanéty ešte podobnejšie Zemi, potrebujeme ďalekohľady na obežnej dráhe okolo Zeme. Európska družica COROT, kde dominuje Francúzsko, je už na orbite, má však malý ďalekohľad. Pripravujú sa ďalšie projekty s veľkými ďalekohľadmi. Od nich sa už očakáva objav akoby zrkadlových odrazov našej Zeme pri najbližších hviezdach. Pravdaže, ak tam také planéty existujú.
John Trauger a Wesley Traub z Laboratória prúdového pohonu pri Kalifornskom technologickom inštitúte a NASA tento mesiac opísali v časopise Nature dôležitý pokus. Preukázali ním, že veľkým kozmickým ďalekohľadom sa naozaj dá pri blízkych hviezdach odhaliť svetlo iných Zemí - vyše desaťmiliardykrát slabšie ako žiara materskej hviezdy. A možno ho tiež rozložiť a skúmať pomery na povrchu planét.
Aktuálne poznáme trinásť planét s hmotnosťami pod 20 hmotností Zeme. A vyše dvesto exoplanét, prevažne podobných Jupiteru, ba neraz oveľa hmotnejších. Nečudo. Naše málo citlivé pozorovacie aparatúry v sústavách aj blízkych hviezd zachytávajú najmä najhmotnejšie telesá.
Pomocník z čílskej púšte
Objaviteľom pozoruhodnej exoplanéty pomohla supercitlivá aparatúra HARPS (High Accuracy Radial velocity Planet Searcher). Je pripojená k ďalekohľadu s priemerom objektívu 3,6 metra v Európskom južnom observatóriu v čílskej horskej púšti pri meste La Silla. HARPS je azda najpresnejší svetový spektrograf, teda zariadenie na záznam rozloženého svetla. Funguje od februára 2003 a zostrojili ho práve na hľadanie exoplanét. Na konte ich už má celý rad. Využíva nepriamu metódu, vychádzajúcu z poznatku, že planetárne teleso pri obehu materskej hviezdy ovplyvňuje svojou gravitáciou jej pohyb, hoci je oveľa hmotnejšia. Cyklicky tak pôsobí i na podrobnosti v jej rozloženom svetle. Z pozorovaní možno odvodiť dôležité parametre: hmotnosť, rozmery, obežnú dráhu a čas obehu telesa.
Autor: spolupracovník SME
