Desať chlapíkov v kuklách rozkopne dvere, zvalia ma na zem, priskočia k pracovnému stolu a vytrhnú z počítača sieťový kábel. Šéf zásahu sa potom oprie o monitor a štábu komerčnej televízie povie: „Máme ho!“ Áno, reč je o mojom počítači. Mal som dlho podozrenie, že je do niečoho namočený. Prezradili ho vyskakovacie reklamné okná a podozrivé programy bežiace na pozadí. Je to tak, môj počítač je zločinec. Viem, prečo sa ním stal. Nebol gaunerom vždy, keď som si ho kúpil, poctivo pracoval. No ja som ho zaviedol do zlej spoločnosti. Prosím, nehovorte o tých pornostránkach mojej manželke! Hádam ma ospravedlní, že som netušil, ako veľmi sú nebezpečné.
Podľa odhadu bezpečnostných expertov je až desať percent pécečiek v domácnostiach infikovaných vírusmi či programami, ktoré umožňujú, aby ich na diaľku „ovládal“ niekto iný. Tieto počítače sa používajú napríklad na rozosielanie spamov, ale i na kriminálne účely. Nedávno britských detektívov doviedlo pátranie po zlodejoch údajov o platobných kartách až k počítaču staršej dámy, ktorá na ňom len hrala hry a e-mailovala s vnúčatami. Vôbec netušila, že má na stole v obývačke bankového lupiča. Je len otázkou času, kedy si prídu aj pre môj počítač. Teraz práve niekto zvoní. To budú zrejme oni. Dopíšem tento stĺpček a pôjdem im otvoriť.
