Silverfall - každý chce mať svoje Diablo

Na klikajdy máme v redakcii Borisa – on to vie, v Titan Queste vám vymenuje všetky špeciálne schopnosti, popritom si bude vypiskovať ústrednú melódiu z Diabla a posunkovou rečou opíše všetky monštrá z Dungeon Siege. A Silverfall sa mu po zahraní dema príliš nepáčil, preto som sa s radosťou obetoval, že je znovu čas poriadne precvičiť ukazovák. Slušným spôsobom. Lenže prekvapenie bolo ohromné – netuším, prečo to tvorcovia hier robia a aký zmysel vidia v tom, že hráča musia nutne okamžite po rozohraní titulu odradiť. Bezpodmienečne a arogantne.

Zápletka sa snaží tváriť zaujímavo, no to by si niekto musel dať námahu s questami, ktoré na začiatku nezatvoria oči mnohých hráčov – a metaforicky ich i zatlačia, pretože väčšina znudená odkráča k iným titulom. Taký je už úvod hry, taký je už život. Štyri hrateľné charaktery sú vlastne úplne zbytočné a skôr by sa hodilo pomenovanie voľba rasy. Všetko podstatné nájdete v tabuľke, ktorá sa hádam povaľuje niekde naokolo. Jediné, čím sa výrazne odlišujú, je samotný vzhľad a základné štatistiky. Lenže tie si postupom hry upravujete a nie je žiadny problém naučiť malého goblina mávať bakuľou či trolla vykúzliť nejakú sexi kosť. Takže si zvoľte podľa nálady, hlavne nech sa na postavu dá pozerať. Prvou výraznou zmenou oproti iným akčným klikfestom je samotný charakter sveta Nelwë, v ktorom sa spájajú tradičné fantasy prvky (čiže mágia, špicaté uši elfov) s pokročilou technológiou. Niečo na štýl staršieho RPG Arcanum, no na tento skvost si málokto spomenie, takže sa môžeme zaslepene kochať originálnou príchuťou v zatuchnutom rybníčku akčných RPG. Skutočne to totiž je svieži vietor, veď okrem možnosti vyskúšať si prehistorickú brokovnicu, tvorí inklinácia k prírode či technológii základný prvok, usmerňujúci zameranie hráča. Stačí splniť nejakú tú postrannú úlohu pre technologicky zamerané NPC a ukazovateľ obľuby sa posunie smerom vpravo. S prírodou zviazané postavy zas presúvajú sympatie k tradičným fantasy hodnotám. A ono to nie je len tak: mnohé zbrane majú medzi „minimálnou konfiguráciou“ aj podmienku nejakej úrovne povedzme prírody. Si s nami, zelenými bratmi, spätý aspoň na 30%? Áno, tak tu máš super-extra-vynikoš luk, ktorý dokáže okrem rozohniť nejedného protivníka. K +30 fire damage pridávame zdarma i 10% šancu na všetky rezisty. No nekúp to! V opačnom prípade platí podobný prístup a tu sa nám naskytne prvé skonštatovanie, ktoré mnohí klikfesťáci nemusia rozdýchať. Záleží na tom, ktoré sekundárne úlohy si vyberiete na plnenie. Už to nie je o tom, aby boli všetky questy odfajknuté! Takže popevok známeho to songu, čím chceš byť, čím chceš byť, má v Silverfall svoje opodstatnenie. Ak sa rozhodnete i napriek tomu brať všetko a všetko splniť, nebuďte prekvapení, keď si ten skutočne nádherný meč za pol melóna ani len nevyskúšate, pretože naň nemáte atribúty.

Akonáhle pristúpite na tento zaujímavý krok, môžete sa nechať unášať prúdom zaužívaných zvykov. Máme tu more predmetov, odlíšených farebným značením (obyčajné, špeciálne, raritné, extra sety), pričom ich vypadáva z nepriateľov hodne. A to až tak, že po pár minútach nebudete zbierať nič iné, než super kúsky. Nepriatelia pochádzajú zo všetkých sociálnych skupín, robiacich neplechu, avšak aplikovaním spomínanej pokročilej vyspelosti v oblasti technológie, natrafíte na mnohé podivuhodné konštrukcie, ktoré sú až neskutočne bizarné. Plechový pes na jedálnom lístku nie je každý deň. Vaše kroky povedú každým prostredím, takže ak spamäti vyslovíte hory, doly, lúky, lesy, púšte, zasnežené pláže, bažiny, podzemné chodbičky a mŕtve planiny, nemusíte si príliš namáhať predstavivosť, všetko tu už bolo. Aj keď treba priznať, že ozubené kolesá, kotle s parou a iné mechanické hračky pôsobia ako ranná káva – osviežujúco a nedáte na ňu dopustiť. Vidíte, Silverfall vyzerá zaujímavo, ono sa to aj fajnovo hrá, avšak niektoré starosťami nasýtené spomienky sa derú na povrch a nútia skľúčene rezignovať na oslavné ódy nad novým kráľom akčných RPG. Nič také sa nekoná a v hodnotiacej časti si povieme, prečo je tomu tak.

GRAFIKA 5 / 10
Využitie cel-shade efektu vnáša do atmosféry prvky komixu, čo by nemuselo byť na škodu, lenže ono to celé hru potápa. Navyše na viacerých miestach. Niektoré miesta sú nádherné a šat okulahodiaci, porovnateľný s galantnou večernou róbou na nádhernej slečne. Predmety zdôrazňujú pestrosť, pompézne chodby zas stredovekú záľubu vo veľkých veciach a efektov pri kúzlení či spŕške krvi sa brániť nebudete. Lenže potom príde menší šok – stačí zavítať do úvodných bažín a znechutenie primitívnym prostredím, ktoré charakterizuje zúfalá plytkosť, nemá konca kraja. Je to ohavné, otrasné, odpudivé. Tri synonymá na podčiarknutie tohto bizarného kroku. Trojrozmernosť je totižto dvojsečná zbraň a v tomto žánri je to v porovnaní s izometrickým pohľadom nádherne vidieť. Okolie musí byť vyšperkované, nesmiete zabúdať na mnoho predmetov, detailov, aby sa namlsaný hráč nezačal náhodou obzerať po inom titule. Rozprávkovosť fantasy žánru neupriete – lež Silverfall je pustý, mnohé kúsky mapy vyzerajú ako (zlým) generátorom vytvorené nepodarky. Ta-tam je potom i komixový nádych, z ktorého vyprchá omamujúca aróma. A potom príde zlom, grafici zatlačia na pílu a hodia nám pod nohy niečo pekné, čo však vzápätí začne nahradzovať počiatočná sterilita. Takto sa točíme ako na kolotoči a povestnú ranu do rozkroku nasadzujú brutálne hardvérové nároky. Nie, Silverfall nevyzerá ako snehovobiela labuť, skôr je to priemerný vrabec, ale pri väčšom množstve potvoriek to seká snáď i súdruhom v NASA. Skutočne nechápem, ako mohol takto nevyladený projekt opustiť firmu – alebo majú v KievGames hyper rýchle stroje, na ktorých Silverfall bežal v pohode. Optimalizácia vývojárom nič nehovorí. Avšak tam, kde sa kašlalo na primárne dojmy pre hráčov, dokáže neskôr príjemne naskakovať husia koža z podivuhodných kreatúr, ktoré vyzerajú vynikajúco. Je ich mnoho, výškové rozdiely dávajú hráčovi pocítiť, ktože si tu kope vlastný hrob. Grafické spracovanie však pôsobí skôr biedne, než oslňujúco.

INTERFACE 4 / 10
Za ovládanie by si niekto zaslúžil posadiť na kýbel s potkanom vo vnútri. Samozrejme, myškou zvládnete mnoho, všetko už dôverne poznáme, dokonca i klávesové skratky sa nemusíte memorovať, pretože pod I nájdete inventár, a podobne sa dostanete k iným tabuľkám. Lenže je tu toľko prešľapov, až to núti recenzenta neúprosne sťahovať body. Tak napríklad niektoré skratky (voľba zbrane, pitie lektvarov či sekundárny útok) sú uložené pod číslami. Fungujú však len na numerickej časti klávesnice. Dalo by sa to odpustiť, druhou chybou je inventár. V hre nájdete more predmetov, no každý z nich je definovaný ako predmet na jedno políčko v batohu. Keďže je váš úložný priestor pomerne skúpy na poriadne zobrazenie, nový meč s extra vylepšeniami vidíte ako maličkú ikonku. Rovnaku ako pri spráchnivenom klobúku alebo botinkami z tržnice. Ako sa má potom hráč kochať pohľadom na super zbraň, ktorú si krvopotne vyslúžil po dlhej bitke? Je to hnus a bieda. Kamera je prototypom chaosu a beznádejného rotovania za cieľom nájdenia schopného pohľadu, pri ktorom sa aj trafíte na protivníka. Všetko je akési nepresné, príliš toporné a keď sa dostanete do chumlu protivníkov, nielenže sa často nedá kvôli podivnému ovládaniu zdrhať, kamerou navyše musíte otáčať a hlavne neviete trafiť na správny pixel daného nepriateľa – často sú príliš blízko seba a avatar nemláti okolo seba na miesta, kam mu to chce prikázať postava za monitorom. Načo nám je trojrozmernosť, možnosť zoomu, keď pri najväčšom priblížení strácate prehľad a pri maximálnom zoome zas neviete, kam mierite? Príliš mnoho smrtí nastalo vďaka debilne spracovanému ovládaniu. Zopár vytrhaných šedivých vlasov padľo za obeť hlúpemu systému mapy. Máme tu síce v hornej časti obrazovky zobrazené blízke okolie, lenže s tým sa nedá nijakým spôsobom hýbať a dosah je biedny. Opakom je klasická mapa – obrovský svet je rozsiahly, takže je všetko príliš titerné. Zablúdiť sa dá až príliš ľahko a mnohokrát sa riadne nachodíte, než nájdete tú správnu cestičku.Taktiež nepochopím, prečo majú health bar potvorky podivne skrútený obdĺžnik – dobre, rýpem, ale čo tak tradičný spôsob s viditeľným zdravím niekde v hornej časti obrazovky i s konkrétnou číselnou hodnotou? Nie niečo malé, čo netuším, čo vlastne reprezentuje. Podobných drobností by ste našli viacero, ale na štvorku v hodnotení stačí i toto.

HRATEĽNOSŤ 7 / 10
Napriek prskaniu síry musím jednoznačne prehlásiť, že som sa pri hraní bavil. Spočiatku to síce viac bolelo ako nežne dráždilo. Úlohy patria k podivnému poslíčkovaniu, väčšinou vás na konci čaká súboj s niekým, kto má v ruke sakra veľkú bakuľu – všetko to poznáme, lenže s týmito hodnotami sa začne do hry vkrádať i element príťažlivosti jednoduchého zvyšovania úrovní. Nepriatelia sa prispôsobujú na danom území do istého okamihu vášmu levelu, takže skúseností pribúda na vaše konto neskutočne hojne. Málokde sa stáva, že vám čísla naskakujú tak závratne rýchlo, no musíte si to vytrpieť. Silverfall je totižto pomerne náročný titul, dokonca sa naň nálepka klikfestu ani nehodí. Nepriatelia sa vyskytujú vždy v skupinkách, takže po tuhom boji si môžete oddýchnuť a nechať vyliečiť svoje telo. Bude to nutné, každý mikrosúboj môže byť pre hrdinu osudný. Trochu pomôže možnosť naverbovania kamarátov, no situáciu vám to rozhodne neuľahčí. Nestačí už len označovať nepriateľov, ktorí raz padnú a občas si lognúť z čutory s červenou či modrou gebuzinou. Správne načasovanie útoku zohráva dôležitú úlohu a náročnosť niekedy pripomína klasické RPG od Bioware či Black Isle Studios. Len škoda, že tu nie je pauza a čas na rozdanie úloh. To by však nemalo nič spoločne s akčnými RPG, takže len upozornenie: zomrie mnoho záporných postáv, no vypotíte pri tom krv.

Zlepšovanie charakteru je cítiteľné a každým vloženým bodíkom do štyroch základných vlastnosti robíte pokrok. Tradičné kombo sily, obratnosti, konštitúcia a inteligencia postačí. Tamto zlepšuje maximálne zdravie, to silu úderu, iné magické schopnosti. Starý systém beží na plné obrátky a inak tomu nie je ani v strome špeciálnych schopností. Na výber máte voľnú cestu, takže do čoho investujete, je len na vás, dokonca si za peňažný poplatok môžete už raz investované body vybrať a vložiť do niečoho rozumnejšieho. Vyložene klasika: máme tu zameranie na ručné zbrane, na palné, na magické sorty a... a dokonca novinka. S ohľadom na vašu orientáciu (veda verzus príroda) sa neokúňate ani nad špecialitkami, ktoré výrazne menia vašu povahu. Čo tak lykantropia alebo radiácia? Jediným zásadným problémom však je, že košatosť tohto stromu nie je príliš rozsiahla – na druhú stranu sa mnohé schopnosti neopakujú, každá je zrozumiteľná a maximum dosiahnete v mnohých z nich, takže si hrdinstvo skutočne užívate. Týmto spôsobom hrania prestanete vnímať čas, dokonca v kútiku duše zabudnete i na problematické ovládanie a všetko sústredenie venujete najbližšiemu nepriateľskému zoskupeniu. Niekoho môže odradiť nastupujúci stereotyp, no tomu tak je u každej podobnej hry a nedá sa zaujať rovnakým spôsobom ako na začiatku i po 20 hodinách čistého hrania. Konečne už nestačí len klikať, ale musíte meniť zbrane, používať vhodnú stratégiu. Trochu prepracovanejšie akčné RPG tak pôsobí ako rozpoltená osobnosť. Nemá žiadne hardcore prvky, dokonca je RPG faktor zlepšovania postavy jednoduchý, no na akčný žáner chýba hrateľnosti riadna dávka roztopašnosti, pri ktorej môžete vypnúť a len si užívať.

V samotnom jadre tu však stále máme akčné RPG – poctivo likvidujete protivníkov, zbierate predmety, rátate, koľko skúseností vám ešte chýba a po každej „fanfáre“ rozhodujete bodmi s radosťou. O tom tento žáner je a Silverfall to vie. Keby nebolo spraseného inventáru, predmety by dostali väčší rozmer osobitosti. To je jediná vada na kráse tohto komplexného systému – preč s trojrozmerným modelom postavy, ktorý zobrazuje, čo má geroj na sebe! Ja chcem pekne veľké predmety, aby sa dojem z vyblýskaného štítu dostavil v plnej sile. Uvedomovať si začnete taktiež plytkosť rozprávania príbehu, do ktorého preniknete len vtedy, ak sa rozhodnete poctivo čítať všetky dialógy. Niekedy to chce húževnatosť, a hoci rozhovorov nie je mnoho, chýba im spád. Atmosféra tým chradne a vy síce tušíte, prečo bojujete a snažíte sa mestu Silverfall navrátiť pôvodný lesk a slávu, no vata okolo niekedy chýba. Nevadí, posuniete svojho hrdinu o niekoľko úrovní vyššie a pokojne si pradiete.

MULTIPLAYER
Multiplayer zatiaľ dopláca na menej početnú základňu hráčov. Vytiahnuť svojho hrdinu do virtuálnych online môžete až so siedmymi ďalšími kolegami po internete i lokálnej sieti. Niekto možno naskočí do príbehového vlaku s pomocou iného hráča. Možnosti tu sú, no najprv sa musia objaviť hráči samotní. Nie je to zlé, ono by si to Silverfall i zaslúžil, avšak momentálne ide o pomerne menej živú záležitosť. Určite sa to však zmení, veď autori ponúkli hráčom editor máp, takže niečo sa rozbieha, niečo tu bobtná.

ZVUKY 7 / 10
Je to tradičný lomoz, hrdina ani necekne, hoci všetky ostatné postavy majú vynikajúcich dabingových hercov. Meče rinčia, štíty praskajú, zbrane strieľajú, zasiahnutí avatari kvičia, protivníci kričia... ešte aj rýmovať začnem, ale to by nedopadlo najlepšie. Výraznú chybu v ozvučení nehľadajte, možno by nezaškodilo trochu viac hluku pri krokoch, ale čert to vezmi.

HUDBA 5 / 10
Hudobná vložka má jednu obrovskú chybu. Je nevýrazná. A to tak sakramentsky, že vás žiadny motív nevyburcuje, nezapíše sa do hlavy. Melódie sú rozdelené podľa máp, avšak k máloktorému si dané prostredie automaticky priradíte. Pompéznosť skladieb sa nevydarilo, ich umelosť podtrhuje minimum charakteristických čŕt skladieb. Takže nám tu niečo hrá, ale skvostným melódiám z Diabla 2 sa nič len tak ľahko nevyrovná.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 7 / 10
Rozoberať umelú inteligenciu v akčných RPG je vec vskutku prehliadnuteľná. Ako už bolo spomenuté, na mape sa vyskytujú v skupinkách na daných miestach, takže v určitom momente vám pôjdu po krku a dá sa im dokonca i vyhnúť. Neradno to však robiť, skúseností potrebujete kopec. Podaril sa pathfinding, postava sa nezasekáva o sebemenší výmoľ alebo pohodenú zápalku. Vie nájsť cestu cez priechod, ktorý mohol nepozornému oku uniknúť. Celková náročnosť je výzvou a nečakajte, že po 30 hodinách budete pískajúc si robiť čiarku za ďalšiu pokorenú hru. Ak sa rozhodnete preskúmať celú mapu, presnoriť celý svet Nelwë, potrvá to pekelne dlho. Hru s tak vysokou dobou hrateľnosti bez nutnosti znovu prežiť dobrodružstvo, nie je mnoho. Lenže vždy je to dvojsečná zbraň a obtiaťžnosť môže viesť k frustrácii a po čase nastúpi stereotyp. Mnoho sviatočných hráčov môže odpadnúť a dostať panický strach, ale Silverfall aspoň vydrží, len si ukrojí riadnu dávku z vašej výdrže.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7,0 / 10
Je to sedmička ako vyšitá. Ukrajinské Diablo sa síce nekoná, ale pre informovanie v skratke musí toto porovnanie postačiť. Technologicky odfláknutá optimalizácia spoločne s prázdnou grafikou môže odradiť – ono je to navyše i dosť obtiažne, avšak kto vydrží, bude hodovať. A to sakramentsky dlho. Pomalý rozbeh tak tvorí mylný dojem z obyčajnej, ba priam až priemernej hry. Zo Silverfall sa síce oslnivý hit a titul vedúci rebríčky predajnosti nestane, no koho už unudil Titan Quest a chcel by skúsiť niečo nové, Silverfallom by prehlúpiť nemal.