Čert v tom samozrejme nie je, pretože Eidos mal už dávnejšie v pláne osláviť desať rokov pôsobenia Lary Croft v hernom biznise. Ono s 10-ročnou dievčinou by si málokto vyšiel niekam na kávu, ale Lara sa nám narodila už ako prírodou bohato obdarená slečna a tých 10 rokov nám ubehlo ako voda. Pôvodne dokonca Lara nemala byť ani žena, ale hlavnou postavou mal byť drsný chlap, no Core Design sa nepodarilo vymodelovať charakter, ktorý by vyzeral dobrodružne a nepodobal sa na Indiana Jonesa. Spásonosná myšlienka obsadiť do hlavnej úlohy nežné pohlavie musia všetci v spoločnosti považovať za vnuknutie priamo od niekoho tam hore. Lara mala sprvoti v pase priezvisko Cruz a celá bola vytvorená v španielskom duchu, takže by ste ju podľa prvých návrhov určite nespoznali. Postupne však polygónová slečna naberala plnšie krivky, až sa pretransformovala do výslednej podoby, akú sme si užívali pred viac než desiatimi rokmi.
V roku 1996 sme všetci spadli na zadok – rýdzo mužskú úlohu prebrala kočka, ktorá dokonca aj vyzerala (na vtedajšiu dobu) sexi. Mnohí mladí hráči spoznali svoju prvú lásku, ale my sa na to pozrieme z inej stránky, než pohľadom na kratučké šortky a priliehavé tričko. Mali sme tu úplne nový žáner: akčné adventúry videné z pohľadu tretej osoby. Prostredie pripomínajúce Indiana Jonesa a jeho dobrodružstvá sa do herného spracovania neskutočne hodia a... a prišlo to ako blesk z jasného neba, preto na seba pokračovania nenechali dlho čakať. Treba športovo priznať, že do štvrtého dielu sme sa ešte hraním vcelku bavili, no po hrdinkinej smrti to išlo dolu vodou, pričom predposledný diel s podtitulom Anjel Temnoty bol skutočným zatemnením. Kvality celého projektu. Dokonca i fanúšikovia znechutene frflali a zatracovali Core Design maximálne možnou mierou. Eidos však nechcel stratiť dojnú kravu a rozhodol sa pre odvážny krok. Odobral Core Design licenciu a zveril ju Crystal Dynamics. A tak sa vrátila Legenda. Nešlo síce o hru, ktorá by nám vyrazila protézy z úst, no išlo o jednu z najlepších tombraideroviek. To sa ráta, preto sa Eidos rozhodol, že Tomb Raider: Anniversary by malo skončiť u čerstvých vývojárov – preto to zdržanie, Laru sme mali preháňať v prírode už minulý rok.
Pár mesiacov navyše však vydržíme čakať – Tomb Raider: Anniversary je totižto prevedenie prvého dielu do nového šatu z posledného dielu. Keby sa Crystal Dynamics rozhodol len hlúpo okopírovať Laru, určite by nám to nestálo za napísanie preview. Noviniek, respektíve niektorých nostalgických návratov, je dostatok na to, aby sme sa ako fanúšikovia prvého dielu začali tešiť. Zápletka ostáva rovnaká, na tej netreba nič meniť, pretože základ postavený na hľadaní dýky Scion úplne postačí – štýlom známeho archeológa sa ženská hrdinka vydáva do Peru, Bolíve, Egyptu a Grécka, kde prelozí množstvo chrámov, preskáče mnohé priepasti a nájdete mnohé tajné skrýše. Pôvodný Tomb Raider totiž nebol ani tak o akcii a strieľaní do ľudských protivníkov. Myšlienka skúmania okolia, priestorových hádanie, lozenia na nedostupné miesta a len občasného výstrelu do zvieracieho protivníka, postupne ustupovala každým ďalším dielom do pozadia. A už to nebolo ono, preto nám nemajte za zlé, keď na grizlyho, vlkov, či dokonca obrovského Tyranosaura Rex spomíname so slzou v oku.
Niekomu sa to môže zdať ako neskutočne hlúpy krok späť, ale kruhový inventár hlási svoj návrat. Skutočne - síce nepohodlný, nepraktický, zastaraný, ale príjemnými spomienkami opradený batoch s jednotlivými predmetmi sa vracia. Po stlačení príslušného tlačidla sa presuniete do rotujúceho menu s predmetmi – kým sa presuniete na požadovaný predmet, istý čas ubehne, avšak ako nápad to bol výborný a radi uprednostníme tento archaický prístup, ktorý má potrebnú dávku atmosféry. Pre starších hráčov – omladina už nadáva a hromží.
Systém hry by sa dal v skratke popísať ako prvý diel + vychytávky z posledného dielu. Všetky lokácie totiž boli v pôvodnej hre príliš malé a ak sa pamätáte na tempo celej hry, oproti dnešku bolo omnoho pomalšie. Slovami jednej reklamy s dodatkom: veci sa stávajú nielen menšími, ale hlavne rýchlejšími. Postup jednotlivými scénami sa musí zrýchliť a jediný spôsob ako dosiahnuť dlhšie hranie, je väčšie priestranstvo. Tomu sa musia prispôsobiť aj hádanky, takže nestačí spraviť pár prozreteľných krokov a dvere sú otvorené, ale tvorcovia musia pridať nové a náročnejšie ukryté miesta. Hranie bude obohatené aj o väčšiu porciu slobody a nelinearitu, takže povestné presne vypočítané kroky na správne preskočenie priepasti sa odobrali do večných lovísk za cieľom uchovania spádu hry. Vo výročnej edícii sa objaví aj niekoľko prvkov z Legend. Známe interaktívne scény, kedy musíte v rozhodujúci moment stlačiť príslušné tlačidlo nikomu dobrodružstvo neznechutia a prítomnosť magnetickej kotvy zas dovoľuje vývojárom pridať niektoré nové prvky do inak postupne monotónnej hrateľnosti. Ovládanie prešlo oproti desať rokov starému predchodcovi (a dokonca i poslednému dielu) výraznými zmenami, takže jeho presnosť je zvýšená, rovnako i prirodzenosť využívania staronových pohybov Lary.O grafické spracovanie by sme po odhalení platforiem, na ktoré sa Lara chystá zaútočiť, začať obávať, ale najlepšie dopadne PC verzia, šľapajúca na engine z Legend. Posledný štek si hrdinka v šortkách odbije aj na dosluhujúcu PS2 a handheld PSP. Nová generácia konzol príde skrátka a za touto absenciou netreba hľadať nič svetoborné. Možno by príprava trvala príliš dlho, možno by bola pridrahá, jednoducho nebude. Nám to však nemusí veľmi vadiť, svoju porciu starej zábavy dostaneme.
Pre niekoho sa Tomb Raider: Anniversary môže javiť ako zbytočným dielom, ktorý má slúžiť Eidosu len na vyžmýkanie ďalšieho balíku peňazí z naivných hráčov. Ak však budeme brať tento projekt ako darček pre fanúšikov, ktorý im dovolí zaspomínať si na dobu dávno minulú. Nováčikom zas ponúkne okúsiť atmosféru pôvodného dobrodružstva bez toho, aby odchádzali zhnusení z primitívneho grafického spracovania. Robia sa remaky filmov, hudobníci vydávajú svoje best of, tak prečo by sme si aj my nemohli osviežiť spomienky?