Crackdown - nadopovaní hrdinovia

Futuristická vízia ľudstva nevyzerá podľa mnohých herných vývojárov ružovo. V akčnom titule Crackdown je jedinou záchranou v meste Pacific City naklonovaný superhrdina. Vitajte vo svete, kde smrť nie je vôbec koncom.

Futuristická vízia ľudstva nevyzerá podľa mnohých herných vývojárov ružovo. V akčnom titule Crackdown je jedinou záchranou v meste Pacific City naklonovaný superhrdina. Vitajte vo svete, kde smrť nie je vôbec koncom.

Rôznych kópií hier je všade neúrekom. Lenže takto – pozrime sa ma to z úplne inej strany a aby sme neplytvali miestom, dôjde i ku konkrétnym komentárom. Vezmime si tradičný hit, ktorý pôsobí na herné publikum osviežujúco, chvália ho recenzenti, chvália ho hráči a dokonca sa aj dobre predáva. Napríklad také GTA. V hlave manažérskej začne okamžite bimbať zvon ľahko zarobených peňazí a za účelom napodobenia úspechu predošlého kúsku naženie vývojárov do kobiek vytvoriť „niečo také ako GTA“. Sprosté kópie sú väčšinou odsúdené na neúspech, jedinou hviezdou na nebi sa stal Saint´s Row . A to len preto, že na Xbox 360 žiadna GTA hra nie je. Ak sa pridá nápad sem, nápad tam, okamžite vznikne originálny počin, ktorý nadchne (Just Cause) a hoci sa to nezdá, okrem vyciciavania základného konceptu sa vybral inou cestou. Taký je aj prípad Crackdown, ktorý na prvý pohľad vyzerá ako GTA z budúcnosti, dokonca sa tak i hrá, no akonáhle zistíte, že rozjazd je akýsi pomalý, všetko neohrabané, začnete cítiť zradu.

A ona tam zrada je: rozbeh má totiž Crackdown zúfalo nezáživný, ba priam až odradzujúci. Akoby hra nakopala hráča do rozkroku s odkazom – takéto sú začiatky ťažké a ak si chceš užiť, vizitku si už dostal, tak vstúp len na vlastné nebezpečie. Bola by však chyba odmietnuť ponuku z jednoduchého dôvodu. Crackdown je klon GTA s pridanými hrdinskými schopnosťami, ktoré získavate primitívnym RPG systémom. Znie to ako banálna vtákovina, ale v praxi to funguje výborne a hra samotná získava na príťažlivosti každou odohranou hodinou. Tento nezvyčajný prístup by si mohol vyžiadať obete u neskúseného či netrpezlivého publika, no kto si vytrpí začiatok, rozhodne nebude v neskoršom priebehu sklamaný. V meste Pacific City sa policajné zložky márne snažia udržiavať poriadok v uliciach a tak jedinou záchranou zostávajú špeciálne naklonovaní agenti, pričom jedným z nich ste aj vy. Nečakajte žiadne srdcorevúce výjavy o zmysle života, ste jednoducho stroj, ktorého vedomie sa po smrti schránky prenesie okamžite do nového tela a môžete pokračovať vo výkone služby. Futuristický mäsokombinát (alebo v tomto prípade skôr kovokombinát?) by mohol byť dômyselne premiesený s hraním na city štýlom filozofovania, avšak nič také sa nedeje. Celý priebeh je vopred navrhnutý a hoci máte celé mesto ihneď po spustení hry voľne prístupné, čiže vám nič nebráni v presunutí sa do inej štvrti, než tej úvodnej, môžete vziať jed na to, že túto naskriptovanosť v pravom zmysle nebudete badať. Máte totiž len misie, ktoré musíte splniť k úspešnému dohraniu. Hlavnú výplň tak tvorí spomínaná voľnosť. Je len na vás ako sa na inkriminované miesto dostanete, akým spôsobom zakrútite väzom jednému z 21 bossov.

Crackdown vo svojej podstate predstavuje voľný svet, do ktorého príbehu sa nemusíte zamotávať a spočiatku naň ani nebudete jednoducho mať. Ochranca zákona má totiž všetkých 5 základných vlastností na minime a proti nepriateľom sa presadzuje omnoho ťažie ako s nadopovaným superhrdinom. Začiatok hrania môže pre niekoho pôsobiť neskutočne streotypne. Neviete poriadne mieriť, ničím sa neodlišujete od bežného civila, no stačí niekoľko chvíľ strávených zbieraním skúseností (vykonávaním daných činností alebo plnením špecifických úloh) a okamžite sa to začne na hraní prejavovať. Sila zvyšuje fyzické parametre postavy, takže na začiatku zdvihnete síce len malé predmety a skôr ako mlátite, tak hladíte nepriateľa. Stačí však trochu na svojom tele zapracovať a vzduchom nelietajú dvere od auta, ale samotné vozidlo a na protivníka sa stačí pozrieť a radšej padne sám. Znie to možno príliš jednoducho, ale za trénovaním sú hodiny cviku, takže sa nemusíte obávať príliš jednoduchého priechodu hrou. Okrem sily si vylepšujete aj pohybové vlastnosti, ktoré boli u mňa osobne pomerne populárne.

Zrýchlenie a obrovské skoky spravia z hrdinu takmer nedotknuteľného bojovníka. A ten pocit, keď skáčete zo strechy jedného domu na druhú strechu, spadnete nadol, otrasiete sa a bežíte s vetrom o preteky dlhou ulicou. To v GTA rozhodne nenájdete s príjemne tak nabobtnáva hrateľnosť. Jazdením si zlepšujete schopnosť rýchlejšie a precíznejšie šoférovať, streľbou vám rastie presnosť a efektivita. Podobný popis by sa dal aplikovať aj na výbuchy, ktorých sila prejde od maličkých ohníkov po obrovské explózie. A treba si povedať na rovinu, v niektorých prípadoch to je Hirošima hadr.

V tomto prípade sa niekomu môže zdať, že vrátane pomerne veľkého počtu rôznorodých automobilov (žiadne však nenájdete na parkovisku či pri okrajoch ciest, musíte si ich priamo stopnúť), rozsiahleho Pacific City rozdeleného na päticu ostrovov a hlavne spomínaných RPG prvkov, ponúkne Crackdown omnoho viac zábavy a prekoná GTA na celej čiare. Lenže zásadný problém je v tom, že hra neponúka nič, čím by okamžite pritiahla a nepustila. Základne, ktoré postupom času získavate pod seba neponúkajú nič iné ako save pointy. Jednotliví bossovia sú len akési bábky, ktoré robia clonu pred prázdnotou. Na druhú stranu treba priznať, že obrovská voľnosť dáva priestor na rôzne experimenty. Kontroverzná hra? Áno, taká bude aj hodnotiaca časť.

GRAFIKA 7 / 10
Grafické spracovanie Crackdownu je svojské. Komixové ladenie celého štýlu architektúry vonkoncom nie je chybou, dokonca aj proti konkurencii vyzerá Pacific City ako zo sveta bublín pri ústach hlavných aktérov. Cel-shade metóda obtiahnutia objektov hrubšou čiernou čiarou sa dostáva do módy, avšak niekedy je to na škodu. Zvýraznené kontúry pôsobia v istých momentoch úchvatne, hlavne ak mesto skutočne žije a mnohí ľudia na uliciach vytvárajú dojem skutočnej metropole. Lenže potom môže prísť hluché miesto, keď sa na scéne objaví menej objektov a ich zvýraznením sa prázdnota ešte umocňuje. Dizajn mesta nie je žiadnou novinkou, nájdete tu všetky lokácie, ktoré si od podobnej hry sľubujete, len sú ladené do sci-fi šatu.

Pochváliť treba hlavne dohľad, ktorý je takmer neobmedzený a absenciu nahrávania počas prechodu mestom. Rozhodne však mohlo byť v hre omnoho viac efektov, pretože jediné, čo uchváti, sú megalomanské výbuchy. Keďže ani textúry nepobrali veľké množstvo detailov (vzhľadom na komixovosť sa to však dá pochopiť), zostal engine hry neskutočne rýchly. Túto vlastnosť využijete po naboostovaní postavy, pretože po zrýchlení a obrovských skokoch sa budete cítiť ako Neo z Matrixu či Spiderman – síce vám z ruky nelietajú pavučiny a v šatníku sa nepochválite priliehavým overalom, no pocit z voľnosti je to úchvatný. Dekorácie však i napriek tomu pôsobia stroho a výrazný dojem z rýchlosti jednoducho kazí myšlienku next-genu. Deštrukčný model vozidiel je zvládnutý pomerne vzorne, rovnako i fyzikálne zábavky nechýbajú medzi pravidelnými radovánkami. Grafika Crackdown rozhodne nespasí – je síce štýlová, s ničím si ju nepomýlite, no až príliš často som mal dojem, že jej niečo chýba. Z obrázkov si aký-taký dojem spravíte, odporúčam však mrknúť aj na nejaké videá. Je to jednoducho iný zážitok: poteší, no korenia mohlo byť viac.

INTERFACE 8 / 10
Ovládanie je zvládnuté na výbornú, hoci spočiatku to bude kvôli nepresnosti, respektíve nevypracovanému charakteru, menšie utrpenie. Vozidlo nedrží až tak dobre stopu a zákruty neprechádzate riadeným šmykom, streľba s možnosťou zamierenia na určité časti tela nenájde svoj cieľ, avšak všetko sa zmení k lepšiemu. A potom to bude lahôdka, skutočne príjemné zdolávanie akýchkoľvek prekážok. Na obrazovke vidíte všetky potrebné informácia, nápoveda vždy poradí čo kedy stlačiť a učenie hráča tak prechádza úplne prirodzene do osvojenia si základných i pokročilých funkcií.

HRATEĽNOSŤ 7 / 10
Na celkovej hrateľnosti sa podpísal fakt, ktorý rezonuje v recenzii od začiatku a nedalo sa mu jednoducho vyhnúť. Zo začiatku sa učíte spoznávať okolie a po pár metroch ste vhodení do akcie, pričom je len na vás, či budete len tak v pozadí postávať a nijakým spôsobom sa neaktivovať v boji alebo sadnete to vozidla a pokúsite sa prejsť niekoľkých členov nepriateľského gangu, či si vyskúšate značne nepresnú streľbu.

Jedno je však isté – okamžite budete ohúrení pomerne dobrou výpravou, ktorá vás uvedie do typického mesta budúcnosti: je obrovské a plné korupcie, kde si zákon nik neváži a celý systém je na pokraji zrútenia. Ak ste náhodou čítali skvelú knihu Svet podľa Jonesa alebo Snívajú Androidi o Elektronických Ovečkách? od P.K.Dicka, sami viete, že budúcnosť sa dá popísať rôznymi pútavými spôsobmi. V Crackdown nič také neexistuje – máme tu akoby len maketu príbehu, ktorá je neskutočne chabá a pre hráča príťažlivosťou nesrší. Pre niekoho žiadny problém, no mňa osobne mrzí absencia snahy zaujať hráča. Je to o to smutnejšie, že Crackdown ako druhá hra pre Xbox 360 patrí medzi lokalizované tituly. Češtinu si tak užijete nielen v titulkoch, ale i vrátane dabingu, o ktorom však viac nájdete nižšie. Plytkosť hre škodí, atmosféra redne.

Odvážne tvrdenie však možno vyzerá mierne hlúpo na vašich monitoroch. Skúsenosť je taká, že prvotného ohromenia či už z grafického spracovania, voľnosti, zlepšovania postavy, jednoducho čohokoľvek, postupne opadne. Najhoršie na tom je, že krivka zábavnosti nemusí do výšin ani vyštartovať, pretože ku kvalitnejším pasážam sa musíte dopracovať.

A potom čo? Na prehľadnej mape máme ikonky s rôznymi úlohami, občas natrafíme na protivníka, ale inak... inak spomínaná voľnosť ukazuje svoju zápornú stránku. Diabolsky rýchla cesta k stereotypu je u každého iná, ale dostaviť sa dostaví. Hlavní protivníci sú drsní len na papieri, nemajú charizmu. Mesto žije len naoko, pretože sa v ňom nič nedeje. Vodenie za ručičku slabučkým príbehom nemusíte sledovať a je to vlastne jediné vodítko spájajúce vás s čímkoľvek. Uznávam, i mňa bavilo skákanie a vylepšovanie postavy, no rozhodne to nebola úplne prirodzenou cestou iniciovaná zábava ako v prípade San Andreasu alebo Just Cause. Tam však lineárne prvky vystupovali do popredia, občas sa pripomenuli a malo to spád. V Crackdown skúšate hodinku, dve blbiny, potom sa rozhodnete pohnúť vykročením do príbehovej línie a znechutene vycúvate pre jej primitívnosť. A čo potom? Na koľko vás zabaví hra, ktorej chýba „vata“? Navyše sú „príbehové“ misie neskutočne otravné vďaka neustálemu respawnu bežných panákov! Typická misia prebieha tak, že najprv prozreteľne omrknete situáciu a po smrti jednoducho niektoré pasáže prebehnete. Niekoho možno poteší, že ciest k splneniu úlohy je viacero a nemusíte sa vybrať do sídla zloducha vstupnou bránou – lenže to tu už dávno bolo, stačí spomenúť na Just Cause. Aj keď sa zdá, že po celý čas na hrateľnosť kydám hnoj, stále sa môžete správnym dávkovaním zabaviť. Nesmiete sa však zľaknúť voľnosti – ak chcete len tak bádať a skúmať rozsiahle mesto, pridajte si k hrateľnosti dva body.

MULTIPLAYER
Možnosť hrania viacerých supermanov nebola testovaná, pre nedostatok času. Kooperatívny mód určite poskytne omnoho viac zábavy, než samostatné trápenie sa, ale tak to býva pri všetkých multiplayeroch. O jeho kvalitách rozhodne až čas.

ZVUKY 6 / 10

Ruch okolitého prostredia sa dá popísať ako úplne bežný. Ničím nevyniká, neprekvapí, no nemáte ani pocit, že je akési ticho. Oveľa viac znakov sa oplatí venovať dabingu – dabingu jedného hlasu, pretože hrdina je z rodu nemých. Stotožnenie sa neprichádza do úvahy, avšak so zámerom neustáleho klonovania hráčovho virtuálneho ega sa to dá pochopiť. Hlas rozprávača je správne plechový a určite ste ho už v podobnej úlohe neraz počuli. Má správnu dávku povzbudenia i chladu – veď predsa bojujete za dobro celej spoločnosti a len vy ju môžete zachrániť. Postáv však mohlo hovoriť omnoho viac, preto len šestka.

HUDBA 5 / 10
Dobrovoľne sa priznám – výber hudby mi vôbec nesadol, hoci je soundtrack zložený až zo stovky skladieb. Akčnosť celého snaženia sa neženú melódie vpred, ale len sa vezú na vlnách priemernosti. Nenájdete tu nič šokujúce, nič podmanivé, nič, prečo by ste začali nasávať depresívnu futuristickú atmosféru. Ja viem, je to len akčná hra, no i tá by si zaslúžila adrenalín bičujúcu muziku...

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 6 / 10
Z Crackdownu si nemusíte spraviť dlhú hru, no zároveň to môžete naťahovať aj niekoľko desiatok hodín. Času na vyhranie sa máte mnoho a rozoberať znovuhrateľnosť pri slobode pohybu je zbytočným plytvaním miesta. Nemusíte sa teda báť, že by po víkende zapadala krabica s Crackdownom prachom. Umelá inteligencia (či už protivníkov alebo policajtov po vašom boku) v precíznosti postupu lámať rekordy určite nebude. Svoju hlúposť však nepriateľ nahrádza počtom a neustálym obnovovaním v sídlach bossov. Je to značne nepríjemné, pretože vaša taktika si tým pádom nemôže zakladať na tichej, postupnej likvidácii poskokov a následného zneškodnenia jedného zo zloduchov. Po vystrieľaní jednej várky panákov sa na vás okamžite valí ďalšia. Chvíľami to môže pôsobiť zaujímavo, no pocit frustrácie na seba nenechá dlho čakať, a to vám garantujem. Najlepšie je všetky pasáže využívajúc rýchlosť prešprintovať a máte od všetkého pokoj. Aj od hrateľnosti...

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7,4 / 10
Je veľmi zložité vyriecť výsledný ortieľ. Potopiť sa Crackdown nedá, veď ponúka mnoho slobody, komixový šat dodáva hre punc originality a postupné naberanie skúseností klonovaného hrdinu je taktiež zábavné. Lenže všetky tieto klady nie sú ničím poriadnym zlepené a akoby jednotlivé súčiastky nedržalo nič pokope a niekomu sa môže Crackdown doslova rozsypať v rukách. Máme tu teda ďalší „tak trochu iný“ GTA klon. Či sa vám zapáči, posúďte sami podľa našich dojmov. Ak podobné hry žeriete, určite neobanujete, no občasní hráči by si mali dať pozor.