Randy Gladstone z Juhozápadného výskumného ústavu (USA) s kolegami pozoroval satelitom NASA Chandra dosiaľ najväčšie zaznamenané trvalé polárne žiare na Jupiteri. Gladstone ich označil "polárne žiare na steroidoch". Pozemské polárne žiare vznikajú vďaka častiaciam, ktoré prúdia od Slnka, Jupiter si ich dokáže zabezpečiť vlastnou aktivitou. (Zdroj: Science@NASA)
Stephen Parman z Durhamskej univerzity (Veľká Británia) doložil na základe pomeru izotopov hélia, ktoré sa zachovalo v bublinách v čadičoch na oceánskych ostrovoch, že kontinentálna kôra Zeme sa neutvárala postupne, ale vo viacerých význačných búrlivých fázach, ktoré zrejme súviseli s mohutnými uvoľneniami tepla zo zemského plášťa. Tie azda viedli až k roztopeniu povrchu našej planéty. (Zdroj: Nature)
Tím Stevena Whitfielda z Floridskej medzinárodnej univerzity (USA) zistil zníženie počtu žiab a jašterov dokonca aj v chránených starých dažďových pralesoch nížin Kostariky. Za 35 rokov o 75 percent. Na vine nie je hubová nákaza, ale úbytok výstelky spadaného lístia v pralese. (Zdroj: PNAS)
Tím Franka La Ferlu z Kalifornskej univerzity v Irvine (USA) zistil, že látka DHA zo skupiny nenasýtených mastných kyselín omega-3 ponúka úspešnú prevenciu Alzheimerovej choroby. Spomaľuje hromadenie bielkoviny tau a beta amyloidovej bielkoviny. Pomer omega-3 kyselín (ryby, vajcia, vnútornosti) k omega-6 kyselinám (zrnoviny, olejniny) v strave by mal byť 1:3 až 1:5, nie 1:10, ako v bežnej západnej strave. (Journal of Neuroscience)
Margaret Bakewellová z Michiganskej univerzity (USA) s kolegami porovnala 14-tisíc génov šimpanza a človeka. Po rozchode oboch evolučných línií pred 7 miliónmi rokov pôsobil kladný prírodný výber na 233 šimpanzích a iba 154 ľudských génov. (Zdroj: PNAS)
Kredity foto - Steven M. Whitfield; Jane Goodall Institute.
| FOTO |
