„Knižku?“ zopakoval neveriacky tónom podobným tomu, akým so mnou hovorí žena, keď jej prednesiem nejaký nový nápad týkajúci sa našej rodiny. Rozhliadol som sa po synovej izbe a pochopil som. Všetko voľné miesto bolo zaplnené cédečkami, káblami a nabíjačkami najrôznejších prístrojov. Len na poličke nad posteľou vykúkali spoza škatule od Windows zaprášení Robinson Crusoe a Macko Pu.
Už som chcel spustiť kázanie, aký majú knihy zásadný význam pre vzdelanie človeka, ako bude bez nich zo syna len nevzdelaný blb, a teda som ho zle vychoval, keď ma syn prekvapil. Zdvihol prst a povedal: „Vlastne, jednu knižku som včera čítal!“. Zalovil v neporiadku na stole a podal mi manuál k svojmu novému telefónu Sony Ericsson.
Namiesto kázania som si šiel do obývačky naliať štamperlík. A spomenul som si na austrálsky prieskum medzi majiteľmi mobilných telefónov. Zistili, že ľudia s určitými vlastnosťami si vyberajú určité typy mobilov. Nokie si kupujú ľudia so zmyslom pre rodinu, v strednom veku a starajúci sa o svoje zdravie. Motorole dáva prednosť mládež do 24 rokov, uprednostňujúca módne značkové oblečenie a vyhľadávajúca zábavu.
Sony Ericsson je favoritom mladých mužov, manažérov a všeobecne ľudí zameraných na úspech. Mladé dievčatá a ženy túžiace po kariére naopak vyhľadávajú značku Samsung. Upokojený som sa odobral informovať o tom syna. „Povedz mi, aký mobil máš, a ja ti poviem, aký si.“ Nezaujímalo ho to. Pomáhal práve dcére stiahnuť z webu na jej Samsung nové hip-hopové zvonenie.
