Pohyb je život
Biofyzici sa už dlho snažia vysvetliť, ako organizmy hľadajú potravu. Doteraz sa zdalo, že tie najmenšie z nich nemajú nijaký zámer ani smer. Ako napísal New Scientist, Liang Li a Edward Cox z Princetonskej univerzity študovali pohyb améb (rod Dictyostelium) v Petriho miskách. Zaznamenávali pohyb každej z dvanástich skúmaných améb 8 až 10 hodín.
Zistili, že hneď potom, ako améby zamierili doprava, existovala dvojnásobná pravdepodobnosť, že sa obrátia doľava, čo platilo aj naopak. Ich pohyby teda nemôžu byť náhodné. Ako povedal biofyzik Robert Austin, jeden z autorov štúdie, z experimentu vyplýva, že améby musia mať nejaký druh pamäti, keď sú schopné zaznamenať smer poslednej zmeny. Je to pre nich výhodné, pretože sa tak vyhnú pohybu v kruhu a dokážu prehľadať väčšie územie.
S počítačom vo vrecku?
Ďalšia štúdia priniesla pozoruhodné poznatky o optimálnej stratégii vyhľadávania potravy pri mikroorganizmoch. Ricardo Garcia a Frank Moss z Missourijskej univerzity v St. Louis umiestnili zooplanktón (Daphnia) do vody s potravou. Potom merali uhly, v ktorých sa za ňou planktón otáčal. Zistili, že sa pohybuje skôr v menších a postupných uhloch ako vo veľkých a náhlych skokoch, a uprednostňuje uhly okolo 36 stupňov. Skutočnosť, že planktón používa naozaj optimálny uhol, potvrdili spolupracovníci Garciu a Mossa z Humboldtovej univerzity v Berlíne. Ich počítačový model ukázal, že uhol, ktorý maximalizuje príjem potravy v určitom čase a priestore, sa skutočne pohybuje okolo 36 stupňov. Práve ten umožňuje prehľadať najväčšie územie a získať najviac potravy.
Autor: der
