Článok pokračuje pod video reklamou
Stretnutie v zoo
Na konferencii s názvom Myseľ šimpanza odzneli unikátne poznatky. Stretnutie vedcov prebehlo 23. - 25. marca v chicagskej zoologickej záhrade Lincoln Park. Iba po tretí raz za posledných 20 rokov sa tam zišli terénni aj laboratórni výskumníci šimpanzov. Bolo ich približne tristo. Rokovanie začali štýlovo - spoločnou imitáciou charakteristických zvukových prejavov šimpanzov. Spoluorganizátorka Elizabeth Lonsdorfová z chicagskej zoo ich navyše vyzvala, aby sa navzájom riadne "po šimpanzsky" pozdravili. Obsah konferencie zhrnul v Science Jon Cohen.
Stretnutie sa ako historicky prvé sústredilo na poznávacie schopnosti šimpanzov. Jane Goodallová, zakladateľka ich terénneho výskumu, to komentovala takto: "Hovoríme o veciach, o ktorých by som v 60-tych rokoch hovoriť nemohla. Ba vtedy by sme nemohli hovoriť ani o šimpanzej mysli, lebo veď šimpanzy údajne nijakú nemali."
Posúvanie hraníc
Mnohé príspevky ilustrované aj videozábermi, ktoré zatiaľ okrem autorov videl málokto, prispeli k ďalším zmenám hraníc medzi "nami" a "nimi". Vďaka prelínaniu terénnych a laboratórnych výskumov sa bádatelia čoraz viac usilujú vidieť svet očami šimpanzov a nielen si všímať, nakoľko ich správanie odráža správanie človeka.
Tecuro Macuzawa z Kjótskej univerzity (Japonsko) ako jeden z mála skúma šimpanzy v teréne i v laboratóriu. Opísal pokusy so šimpanzicou Ai a jej synom Ayumuom, ktorý na monitore postupne dokázal vo vzostupnom poradí ukázať na náhodne rozhádzané číslice 1 až 9. Ba aj vtedy, keď ich krátko po zobrazení zakryli biele bloky. Macuzawovi doktorandi to nedokázali ani vtedy, ak mali zakryté iba štyri číslice. Vedec to vysvetľuje tak, že naši spoloční predkovia mali výkonnú rýchlu okamžitú pamäť, ktorú v ľudskej línii síce stratili, náhradou však získali rečové schopnosti.
Poznáme iba špičku ľadovca
Psychologička Lisa Parrová z Emoryovej univerzity (USA) doložila nečakanú zložitosť výrazov tvárí šimpanzov ako ich komunikačného prostriedku. Podobne to podľa Katie Slocombovej z Univerzity v St. Andrews (Veľká Británia) vyzerá s ich hlasovými prejavmi. Zatiaľ sme rozpoznali iba príslovečnú špičku ľadovca. Šimpanzy hlasovo komunikujú spontánne i podľa vlastnej úvahy, nielen na vonkajší podnet.
Satoši Hirata z Kjótskej univerzity doložil, že keď šimpanzy ani spoluprácou nezvládli úlohu, žiadali o pomoc experimentátora. Uvedomili si, že on dokáže to, čo ony nie. A keďže išlo o lákavú šimpanziu potravu, nevideli v ňom konkurenta. Ian Gilby z Harvardovej univerzity (USA) zas zistil, že pri love opíc gueréz červených šimpanzy nespolupracujú, nasledujú však najskúsenejších lovcov a napodobňujú ich.
Crickette Sanzová z Ústavu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu (Nemecko) 18 diaľkovo ovládanými kamerami v Konžskej republike dosiaľ najlepšie zdokumentovala 22 rôznych použití nástrojov šimpanzami. Andrew Whitten z Univerzity v St. Andrews konštatoval, že aktuálne poznáme 571 potenciálne unikátnych správaní šimpanzov, ktoré nevyplývajú z ekologických príčin a môžu sa šíriť učením alebo imitáciou v špecifických skupinách - čiže "kultúrne".
Hodní svojho mena
Jill Pruetzová z Iowskej univerzity (USA) iba pred čosi vyše mesiacom oznámila senzáciu, používanie oštepov šimpanzami pri love poloopíc (písali sme o tom v SME). V rukopise pre časopis Primates zdokumentovala ich iné unikátne správanie. Tá istá skupina šimpanzov poddruhu Pan troglodytes verus v senegalskom Fongoli pravidelne obýva jaskyne, prinajmenšom počas najhorúcejšieho obdobia roka. Zhodou okolností tým napĺňajú svoje druhové meno, lebo troglodytes značí "obyvateľ jaskýň". Je to prvý dôkaz tohto správania šimpanzov a zrejme odráža fakt, že tam žijú v horúcej suchej lesostepi. Podľa Jane Goodallovej o čomsi takom zatiaľ okrajovo hovorila iba jedna správa z podobného prostredia v Mali.
Účelom pobytu v jaskyniach je ochladiť sa, lebo vo vnútri býva o niekoľko stupňov menej. Zvieratá v jaskyni zväčša odpočívali a ískali sa, ale nosili si tam aj potravu. Zdá sa, že pri uchyľovaní sa do jaskýň nejde ani tak o priemerné teploty v danom ročnom období ako skôr o maximálne teploty, ktoré šimpanzom spôsobujú zvlášť výrazný tepelný stres.
