Týždeň vo vede

Travis Barman z Lowellovho observatória (USA) kombináciou už uverejnených pozorovaní Hubblovým kozmickým ďalekohľadom a nových teoretických modelov zistil v atmosfére mimoslnečnej planéty HD209458b (na umeleckej vízii) vodu resp. vodnú paru. Je to vôbec prvý taký prípad. Tím Nancy Kiangovej z NASA zasa dospel k záveru, že rastliny na mimoslnečných planétach by mali mať najmä červené, oranžové a žlté listy. Naše zelené vyzerajú skôr ako výnimka. (Zdroje: Astrophysical Journal, Astrobiology)

Étienne Artigau z Montrealskej univerzity s kolegami objavil najväčšiu dvojhviezdu. Jej hviezdne zložky sú malé, s asi stonásobkom hmotnosti nášho Jupitera, no pri obehu okolo spoločného ťažiska raz za 500-tisíc rokov sú od seba vzdialené päťtisíckrát viac ako Slnko od Zeme (akoby dve baseballové loptičky obiehali vo vzdialenosti 300 kilometrov), čo je asi trikrát viac ako doterajšia rekordná vzdialenosť zložiek dvojhviezdy. Takej dvojhviezde hrozí rozpad. (Zdroj: Astrophysical Journal Letters)

Alan Gange z Londýnskej univerzity s kolegami zdokladoval, ako niektoré huby v južnom Anglicku (na obrázku bedľa) s globálnym otepľovaním prešli v rokoch 1950 - 2005 od jednej reprodukcie ročne k dvom - jar/jeseň alebo leto/jeseň. V poslednom desaťročí sa dĺžka ich reprodukčného obdobia zdvojnásobila. (Zdroj: Science)

Tím Joan Massaguéovej zo Sloanovho-Ketteringovho pamätného strediska pre výskum rakoviny (USA) odhalil "gang štyroch" - štyri gény, ktoré sa podieľajú na metastázovaní rakoviny prsníka. EREG, MMP1, MMP2 a COX2 spoločne pretvárajú cievy na mieste prvotného tumoru a pomáhajú rakovinovým bunkám prenikať z krvi do pľúc. (Zdroj: Nature)

Tím Mary Pohlovej z Floridskej štátnej univerzity zistil, že kukuricu v Mexiku pestovali už pred 7300 rokmi, o 1200 rokov skôr, ako sa dosiaľ myslelo. Objav vyplynul z analýzy sedimentov na pobreží mexického štátu Tabasco. (Zdroj: PNAS)