V časopise Science oznámil genetický "psí úspech" Nathan Sutter z Národného strediska pre výskum ľudského genómu v Bethesde (štát Maryland, USA). Členmi úspešného tímu boli okrem jedného Brita samí Američania. Viedla ich Elaine Ostranderová z tej istej inštitúcie.
Psy sú prvé známe domáce zvieratá. To, že ich považujeme za našich najlepších priateľov v živočíšnej ríši, má preto svoje opodstatnenie. Najstaršie priame archeologicko-biologické doklady zdomácnenia psov pochádzajú z Číny a majú až 15-tisíc rokov. Nepriame však naznačujú, že partnerstvo človeka a psa sa mohlo zrodiť už pred vyše 50-tisíc rokmi.
Skoro po zdomácnení začali ľudia z rozličných dôvodov výberovo chovať špecifické psie rasy. Pokiaľ ide o rozmery a tvar tela, niektoré z nich už vlčích predkov pripomínajú iba vzdialene. Šľachtenie sa rozmohlo najmä za uplynulých niekoľko sto rokov. Výsledný počet psích rás sa odhaduje na 400. Pes domáci (Canis familiaris) dnes predstavuje veľkosťou a tvarom tela najrozmanitejší druh nielen cicavcov, ale aj stavovcov.
Bádatelia vyšli z poznatkov, predtým dôkladne overených výskumom myší. Konkrétne išlo o to, že gén IGF-1, ktorý kóduje bielkovinu-hormón IGF-1 (čiže inzulínu podobný rastový faktor 1), zohráva dôležitú úlohu v raste, veľkosti tela a dĺžke života cicavcov vrátane človeka. Skúmali IGF-1 a jeho najbližšie okolie predpokladané úseky, regulujúce aktivitu tohto génu v DNA na psom chromozóme číslo 15. Najprv analyzovali tento úsek v DNA niekoľkých portugalských vodných psov, čo je rasa, ktorá vyniká rozmanitosťou telesných rozmerov. Príčinu tejto rozmanitosti stotožnili s drobnými genetickými zmenami, týkajúcimi sa rozdielov v jedinom "písmene" DNA. Označuje sa to ako jednonukleotidový polymorfizmus (SNP).
V ďalšom kroku výskum rozšírili na 463 portugalských vodných psov. Pokračovali obdobnou analýzou 526 psov zo štrnástich malých (čivavy, teriéry, pekinésy a mopslíky) a deviatich veľkých psích rás (írske vlčie psy, bernardíny a dánske dogy). Napokon celkove analyzovali DNA z 3241 psov, ktoré patrili do 143 rás.
Výsledky tejto mravčej práce stáli za to. Vedci odhalili špecifické SNP, ktoré majú iba malé psie rasy. Potvrdili, že sa prvý raz vyskytli pomerne skoro po zdomácnení psov. Ľudia sa očividne už vtedy usilovali uľahčiť si minimálne dve veci. Po prvé to bol chov psov, zameraných na konkrétne úlohy, v stiesnených podmienkach stálych príbytkov v prvých dedinách, ktoré budovali. Po druhé ich preprava pri obchodovaní s nimi a pri migráciách.
Vedci plánujú vystopovať genetické kľúče k ďalším psím znakom, napríklad k dĺžke končatín či tvaru lebky. Získané poznatky poslúžia nielen vo veterinárnej, ale aj v ľudskej medicíne. Najmä pri sledovaní jemných zmien DNA v rámci zložitých viacgénových znakov, ktoré sa podieľajú na závažných ochoreniach ľudí (kardiovaskulárne, diabetes, artritída, rakovina). Situáciu by uľahčilo, ak by sa podarilo zistiť presnú mutáciu regulačnej DNA pri géne IGF-1, ktorá určuje veľkosť tela. Ani pri psoch, ani pri človeku sa to zatiaľ nepodarilo. Psie výsledky však znamenajú výrazný krok dopredu.
Autor: urb
