Herný priemysel vie veľmi pružne reagovať na dianie na filmovej scéne a dokáže využiť každý, čo i len najmenší, úspech aktuálneho kinohitu. Bolo preto viac než isté, že ani úspech kapitána Jacka Sparrowa nezostane nepovšimnutý a nejedno herné štúdio staví či už na licenciu populárneho mena, alebo aspoň na tématiku, ktorá sa vďaka Johnymu Deppovi stala odrazu neuveriteľne populárna. Za nevídaný rozmach pirátskych hier (tentokrát sa prekvapivo „pirátsky“ nerovná „ilegálny“) vďačíme rozhodne snímkam režiséra Gore Verbinskeho, Piráti z Karibiku, najmä jeho druhému pokračovaniu.
Ešte v roku 2003 uzrel svetlo sveta prvý diel Tortugy, ktorý síce veľký úspech neslávil, no vzhľadom na to, že druhý diel Pirátov z Karibiku ešte ani celkom nevychladol a už sa na svet derie tretí, aj druhá Tortuga má šancu na zviezť sa popri Jackovi Sparrowovi a zažiť si svoj revival.
Prvá Tortuga bola viac-menej strategická hra, ktorá vyplnila akési časové vákum vzniknuté medzi prvým a druhým dielom Port Royale – ďalšou z radu pirátskych hier. Port Royale bola v podstate predlohou pre Tortugu a tá ju bez okolkov a celkom detailne kopírovala. Druhý diel, o ktorom si teraz niečo rozpovieme, sa však vydal inou cestou – akčnejšou, lineárnejšou, komerčnejšou a hlavne – nudnejšou...
Zatiaľčo prvá Tortuga vás bez zbytočného zdržiavania príbehom vrhla priamo do vody, Two Treasures stavia na trochu komplexnejšiu dejovú líniu. Ono je to v podstate nutnosť – jedine aký-taký dej môže udržať hráča pri hre tohto typu – lineárnej akčnej arkáde, samozrejme s námornou časťou, kde budete bojovať s nepriateľskými flotilami. Ocitáte sa v koži piráta Thomasa „Hawka“ Blythe, slúžiaceho pod velením kapitána Blackbearda. Ten je známy svojou pirátskou chamtivosťou a čestnosť nepatrí k základnej výbave jeho osobnosti. Niet sa preto čomu čudovať, keď sa raz Hawk pričinením svojho pirátskeho kápa, ocitne vo väznici. Tu sa začne odvíjať relatívne spletitý a neprehľadný príbeh, ktorému sa aj vďaka prestrihovým animáciám darí hráča držať pri hre, aj napriek tomu, že ide o čisté pirátske klišé. Hľadá sa poklad Henryho Morgana, hľadá sa Blackbeard a všetko to pretkáva Hawkova záhadná láska Sangua. V podstate neustále niečo hľadáte, pričom nechávate sa sebou spúšť a hektolitre krvi.
Tortuga sa dá rozdeliť na dve herné zložky. Prvou je námorná časť. Tá, rovnako ako aj zvyšok hry, je spracovaná veľmi povrchne a kladie dôraz najmä na tú akčnú stránku veci. Svoju loď ovládate pomocou obligátnej kombinácie WASD, pričom W a A slúži na zvinutie / rozvinutie plachiet a A a D na ovládanie kýľu lode. Hlavným cieľom námorných bojov je dostať sa k nepriateľskému plavidlu bokom a na dostrel, aby ste mohli spustiť paľbu z kanónov. Žiadne taktizovanie či nutnosť rozmýšľania. Skôr je nutné naučiť sa loď precízne ovládať. Ono taká plachetnica nie je auto, kým sa otočí o 180°, chvíľu to trvá, nehovoriac o relatívne dlhej brzdnej dráhe. Zvinúť a rozvinúť plachty tak, aby sa primerane využila sila vetra je náročnejšie ako dupnúť na plyn či brzdu.
Čo sa týka používanych zbraní, Tortuga vám veľmi na výber nedáva. K dispozícii je zopár typov delových gúľ – či už bežných, ktoré skrátka drtia nepriateľskú loď na kúsky, gúľ, ktoré sú vhodné na zabíjanie posádky a gúľ určených na ničenie plachiet a tým pádom znehybnenie a znemožnenie nepriateľovi manévrovať. Okrem toho sa dajú využiť výbušné sudy, ktoré vrháte z lode tesne pred nepriateľa, či veľmi efektný no aj efektívny kraken, ktorý napadne a stiahne pod hladinu nepriateľskú loď.
Druhou časťou je boj na súši, resp. na palube. Po znehybnení nepriateľského plavidla sa môžete so svojou loďou zahákovať k jeho boku a vstúpiť na palubu. Tam sa kamera prepne do pohľadu z tretej osoby a ocitáte sa v koži Hawka osobne. Na palube je cieľom zlikvidovať nepriateľskú posádku a najmä kapitána, na súši sa väčšinou treba presekať na určené miesto, či zlikvidovať niekoho konkrétneho. Človek by čakal viac nápaditosti, no bohužiaľ... Hru trochu spríjemňujú kombá, ktoré sa postupom času naučíte a i keď ich použitie nie je najjednoduchšie, občas sa podaria. Spestrením je aj možnosť používania špeciálnych predmetov, ktoré si nakúpite medzi misiami – sú to napríklad pištole, výbušne lektvary, rôzne lekárničky a pod.
Boje s nepriateľmi sú sterilné, nudné, skrátka je to obyčajný klikfest. Vyvalí sa na vás horda doslova sprostých nepriateľských vojakov a vy len klikáte a klikáte a klikáte. Ani neviete ako a naučíte sa nejaké kombo, ktoré sa vám možno niekedy podarí zopakovať. A ako to už býva na záver príde na rad boss, ktorý má väčšinou krajšie oblečenie a väčšiu výdrž než radoví vojaci. O umelej inteligencii niet ani reči, ale o tom až neskôr...
GRAFIKA 6 / 10
Grafika je na prvý pohľad relatívne podarená a príťažlivá. Samozrejme, nie je to žiadna sláva, málokomu z vizuálnej kvality Tortugy spadne sánka, no predpokladám, že ani nikoho neurazí. Z diaľky, a najmä pri námorných bitkách, hra celkom poteší oko, no vzhľadom na relatívne málo detailov a fádne prostredie sa pri bojoch na súši bohvieako nepotešíte.
Najväčšim záporom je však rozhodne animácia pohybov jednotlivých postáv. Tá je vskutku odfláknutá, niečo ako motion-capturing nehrozí, a radšej by sa na to nemal nikto pozerať. My recenzenti bohužiaľ musíme.
Nejaký ten bodík navyše dostávajú odo mňa aj podarené videosekvencie, ktoré vás budú sprevádzať celým príbehom a sú jedným z najkvalitnejších aspektov hry.
INTERFACE 7 / 10
Ovládať hru je ľahké ako sa na akčnú pakáreň patrí. WASD a tlačítka na myši riešia takmer každý problém. Zaujímavo je pojatý prístup k interfejsovým tlačítkam počas námorných bitiek. Keď stlačíte medzerník, pohyb myšou prestane ovládať uhol kamery, ale začne kontrolovať kurzor, ktorý sa sprístupní. Tak sa môžete dostať ku všetkým menu, potrebným na ovládanie hry.
HRATEĽNOSŤ 5 / 10
Najväčším nedostatkom hrateľnosti Tortugy je veľká – preveľká lineárnosť, stereotypnosť bojov a absencia akejkoľvek originality. Hra vás ničím neprekvapí, neoslní, nezaujme a z toho vyplýva aj nulová dávka znovuhrateľnosti. Klikacie orgie, ktoré som si musel prežiť vo mne veľký dojem nezanechali a predpokladám, že v málokom zanechajú. Hra trpí značnými neduhmi v oblasti slobody voľby hráča. Prakticky nič vám nedovolí, núti vás ísť nalinajkovaným chodníčkom a div, že vám nevynadá, ak sa pokúsite ísť svojou vlastnou cestou. Takýto štýl hier je už prekonaný a autori s ním veľa vody nenamútia. Možno sa zapáči ďeťom a veľmi nenáročným hráčom, pre tých sú však na trhu iné žánre, ktoré vedia splniť ich očakávania.
Hrateľnosť teda veľmi pokrivkáva. Keby však hra vyšla pred piatimi rokmi, možno by ešte niekoho potešila.
MULTIPLAYER
Božechráň. Koho by to bavilo? Môžete sa však pochváliť svojím skóre online.
ZVUKY 7/ 10
Po zvukovej stránke je Tortuga relatívne na úrovni. Kto však už hrá hru kvôli príjemnému ozvučeniu?
HUDBA 7 / 10
Takisto hudobné kvality sú nesporné, ale rovnako ako zvukové efekty, ani hudba nemôže Tortugy vytiahnuť z biedy. Pomáha však aspoň čiastočne rozveseliť znudeného hráča.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 4 / 10
Snáď najväčši zápor celej hry a problém, ktorý nevyrieši žiadny patch, je nulová inteligencia protivníkov. Vojaci, s ktorými sa stretnete na súši, sa na vás vrhajú v obrovskej presile a vy musíte okolo seba rúbať a dúfať, že to Hawk vydrží. Najväčšou zbraňou nepriateľa je skrátka vždy početná prevaha a bohužiaľ nič iné. V námorných bitkách je to trochu lepšie, ale tiež ide v podstate len o nekonečné naháňanie sa s nepriateľskými loďami. Nesnažia sa vás obkľúčiť, nekooperujú, skrátka sa snažia len dostať na dostrel.
So spomínanou početnou presilou protivníka súvisí aj frustrujúca obtiažnosť. Často to Hawk skrátka nezvládne, zabijú ho alebo mu potopia loď a vy môžete ísť celú misiu od znova. A tak stále dokola, pretože ukladať hru počas misie nie je možné. To je tiež prvok, ktorý hráčovi na optimizme nepridá...
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 5 / 10
Tortuga: Two Treasures je veľmi slabou a linéarnou akčnou adventúrou, ktorá sa snaží vyťažiť z aktuálne populárnej pirátskej tématiky. Rozumný hráč si však zváži do čoho investuje, najmä keď trh je podobnými hrami presýtený a ponúkajú sa aj o dosť kvalitnejšie a zábavnejšie tituly. Tortuga je nedotiahnutá, od základov zle navrhnutá a jediné čo ju ako-tak drží nad vodou je príbeh, ktorý je síce už miliónkrát prežitý, ale hra ho servíruje tak, aby udržal hráčovu pozornosť. Darí sa mu to však tiež iba chvíľu a časom vás od hry odradí stereotyp a nuda.