Myši majú v mozgu zabudovaný jednoduchý povel: Keď zacítiš mačku, utekaj. Toxoplasma gondii, parazit, ktorým sa môže nakaziť aj človek, však správanie myší od základu mení: tá sa nielen prestane mačky báť, dokonca ju začne vyhľadávať. Toxoplasma totiž môže dokončiť svoj životný cyklus iba v tele našich domácich maznáčikov, preto musí donútiť svojho prechodného hostiteľa, aby sa ich prestal báť. A robí to precízne.
Ajai Vyas s kolegami zo Stanfordovej univerzity v Kalifornii preštudovali mozog hlodavcov, napadnutých toxoplazmózou (tak sa volá choroba, ktorú parazit vyvoláva). Zistili, že parazit dokáže "vymyť" mozog obeti s presnosťou hodnou najlepších neurochirurgov. Nevítaný hosť sa totiž pri prenikaní do mozgu sústreďuje na časť zvanú amygdala (mandľové jadro); koncentrácia parazita je tam dvakrát vyššia ako inde v mozgu. Ako keby útočník vedel, že práve táto časť mozgu, vývojovo patriaca k najstarším, ovplyvňuje základné emócie, medzi nimi najmä strach (čo platí u myší aj u ľudí).
Nestačí však, aby Toxoplasma ovládla iba amygdalu. Treba ešte dosiahnuť, aby si myš udržala všetky ostatné strachy a vyhla sa každému inému riziku okrem mačky. Smrť v jej žalúdku je totiž pre parazita jedinou smrťou, ktorá preň má zmysel. A tak sa postará o to, že mačací moč, ktorého sa zdravé myši boja, im začne zrazu takmer voňať.
Čudné? Vlastne ani nie. Ukazuje to iba jeden z množstva pozoruhodných spôsobov prispôsobenia, ktorý vytvorila evolúcia. A podčiarkuje výstižnosť názvu knihy, ktorú pred časom napísal americký popularizátor vedy Carl Zimmer. Volá sa Vládca parazit.
(ač)
